Druckerove regionálne príplatky Je to slabý výstrel, ktorý učiteľov neudrží, tvrdia experti

Minister školstva Tomáš Drucker sa minulý týždeň dohodol s odborármi na regionálnych príplatkoch pre učiteľov. Tie sa budú vyplácať podľa toho, v akej oblasti daný pedagóg pracuje. 

Štát na príplatky vyčlenil tento rok 60 miliónov eur.

Najviac si vďaka príplatkom prilepšia učitelia z Bratislavy a okolia, kde dochádza k výraznému odlivu učiteľov. 

V menšej miere však podobné problémy majú aj v iných väčších mestách, ako sú Trnava, Žilina či Košice. Výška regionálnych príspevkov sa určí na základe porovnania platov pedagogických a odborných zamestnancov s priemerným platom vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v oblasti.

Medzi susediacimi regiónmi môže byť maximálny povolený rozdiel vo výške príspevku 60 eur v hrubom mesačne. Minimálna hodnota príspevku je stanovená vo výške 30 eur v hrubom. 

Opýtali sme sa analytika Michala Rehúša z Centra vzdelávacích analýz a Róberta Chovanculiaka z Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS), čo si o modeli regionálnych príplatkov myslia.

Michal Rehúš, analytik Centra vzdelávacích analýz

Podľa dostupných údajov môže byť v niektorých regiónoch výrazný nedostatok učiteliek a učiteľov. Týka sa to najmä oblastí, kde sú vyššie životné náklady a kde je vyššia konkurencia zo strany iných zamestnaní. V týchto lokalitách sú učiteľské platy príliš nízke na pokrytie všetkých výdavkov a nedokážu konkurovať mzdám v iných zamestnaniach. Preto je oprávnené, aby sa zaviedli určité finančné kompenzácie alebo stimuly, ktoré by mohli zlepšiť situáciu učiteliek a učiteľov v týchto regiónoch. 

Aj zahraničné výskumy ukazujú, že vyššie financie môžu prispieť k tomu, aby viac ľudí začalo pracovať v školách alebo aby v nich zostali pôsobiť. Preto je legitímne, že ministerstvo školstva prišlo s návrhom regionálnych príplatkov.

Dôležité však je, aby výška dodatočných financií bola primeraná. Z návrhu ministerstva školstva však nie je jasné, či výška regionálnych príspevkov – a to najmä v najohrozenejších lokalitách – bude postačujúca na stabilizáciu učiteľského zboru alebo na prilákanie nových učiteliek a učiteľov. Z ministerskej analýzy na údajoch z roku 2020 vyplýva, že takáto výška príspevku by platovú konkurencieschopnosť v Bratislave príliš nezvýšila. Môže tak hroziť, že príspevok nenaplní očakávania. Preto treba priebežne vyhodnocovať, aký je účinok regionálnych príplatkov.

Riziko je aj to, že príspevok je garantovaný len na tento rok. Výskumy však ukazujú, že účinok finančných príspevkov pretrváva len počas obdobia, počas ktorého sa vyplácajú. Po skončení príspevkov sa zvykne situácia s nedostatkom učiteliek a učiteľov vrátiť do pôvodného stavu. Preto je dôležité, aby podpora bola zaručená aj v ďalšom období.

Zároveň sa ukázalo, že účinné boli najmä také finančné programy, ktoré vyžadovali záväzok, že učiteľky a učitelia zostanú pracovať v škole počas určitého obdobia. Takýto mechanizmus však v návrhu ministerstva školstva chýba, a preto je otázne, do akej miery nový regionálny príspevok zlepší situáciu s nedostatkom učiteliek a učiteľov.

Výskumy tiež ukázali, že finančné príspevky z dlhodobého hľadiska nemusia stačiť. Potrebné je zlepšovať napríklad aj pracovné podmienky učiteliek a učiteľov. Preto je dôležité, aby sa ministerstvo školstva sústredilo aj na túto oblasť.

Róbert Chovanculiak, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS)

Je dobrá správa, že ministerstvo školstva po mnohých rokoch dokázalo prísť s nejakým výstrelom v oblasti mzdovej politiky učiteľov, ktorý aspoň mieri na správnu svetovú stranu. Avšak stále to nie je dostatočné. Tento výstrel je totižto pomerne slabý a nemieri úplne presne, ale ide stále o pomerne plošné zvyšovanie miezd. 

Je to slabý výstrel, lebo rozdiel medzi priemernou mzdou v hospodárstve v Bratislavskom a Prešovskom kraji je 650 eur. A nový príplatok vytvára rozdiel v odmeňovaní učiteľov vo výške 115 eur. To nie je ani jedna pätina. Pekne to vidieť na tom, ako sa zmení podiel priemernej mzdy učiteľov na priemernej mzde v danom kraji.

Doteraz zarábali učitelia v Bratislavskom kraji tesne pod priemernou mzdou. A učitelia v Prešovskom kraji mali skoro 150 % priemernej mzdy. Po zavedení tohto príplatku vzrastie mzda učiteľa v Bratislavskom kraji na 107 % priemernej mzdy a v Prešovskom kraji ostane na úrovni okolo 150 %. Teda situácia sa zmení len kozmeticky. A pritom nedostatok učiteľov v Bratislavskom kraji je gigantický.

Aktuálne ponuky práce v školstve ukazujú, že problém s nedostatkom učiteľov je stále najakútnejší v Bratislavskom kraji. Celkovo ponúkajú školy skoro 1000 voľných pracovných miest a z toho skoro 500 je len v Bratislavskom kraji. Teda v tomto kraji hľadajú školy rovnako počet učiteľov ako vo všetkých zvyšných siedmich krajoch spolu. Napriek tomu, že tu navštevuje školy len jedna osmina detí z celého Slovenska.

Posledný problém tohto spôsobu odstraňovania regionálnych problémov je, že ide o zvyšovanie tabuľkových platov. Pôvodný návrh ministerstva počítal so zavedením koeficienta ekonomickej rovnováhy. 

To znamená, že školy mali dostať viac peňazí cez mzdový normatív a samotný riaditeľ sa mal rozhodnúť, akí učitelia mu v akých predmetoch chýbajú, a mohol aspoň čiastočne flexibilne upravovať mzdy učiteľov podľa situácie na trhu a výkonov samotných učiteľov. Teda cieľom bolo okrem iného spraviť z riaditeľov aspoň trocha naozajstných manažérov škôl. 

Takto zvyšovaním tabuliek ostávajú riaditelia škôl v pozícii pasívnych správcov, ktorí len kontrolujú, že sa kúri, svieti a dodržiavajú sa pokyny z ministerstva školstva.