Aj nadchádzajúce parlamentné voľby sa snažia viaceré politické strany obsadiť posledné miesta svojich kandidátok zaujímavými osobnosťami. Trend, ktorý do národnej politiky priniesol šéf Obyčajných ľudí a nezávislých osobností Igor Matovič, si osvojili už takmer všetky väčšie politické strany.
Tentoraz môžu voliči nájsť na posledných miestach viacerých strán práve bývalých politikov OĽaNO a SaS, cez ktorú sa Matovič prvýkrát prekrúžkoval do parlamentu z posledného miesta.
Okrem Igora Matoviča je na konci kandidátky aj jeho bývalý člen klubu György Gyimesi (na listine Aliancie) či Alojz Hlina (na kandidátke SaS). Posledným kandidátom sú aj dvaja bývalí členovia SaS – Martin Klus (v Sme rodina) a europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá si založila stranu Jablko. S ňou sa uchádza o dôveru voličov z konca volebnej listiny Hegerových Demokratov.
Hlas Petra Pellegriniho a KDH Milana Majerského stavili na svojich menovcov – v Hlase ide o Lukáša Pellegriniho, bratranca expremiéra a šéfa Hlasu, v KDH zas Františka Majerského, šéfa komory zdravotníckych záchranárov.
Osobnosti zaujímavé pre svoje voličské prostredie sa snažia na konci kandidátky ukázať aj Smer, SNS či Republika Milana Uhríka. Posledné miesto volebnej listiny na protest neobsadila len Dzurindova strana Modrí – Most-Híd.
„Sulík s Matovičom začali v roku 2010 robiť z podávania kandidátok marketing a cirkus. Žiaľ, začali to nasledovať aj niektoré ďalšie politické strany. Takéto počínanie vedie k rozvratu politickej scény, k dehonestácii politiky ako takej a k prehlbovaniu frustrácie zodpovedných voličov,“ vyhlásil líder kandidátky Mikuláš Dzurinda s tým, že jeho strana sa na podobnom cirkuse a rozvrate podieľať nechce.
Prinášame prehľad a krátky profil kandidátov na 150. miestach kandidátok zvoliteľných strán podľa posledného prieskumu agentúry Focus.

Artru Bekmatov. Zdroj foto: Socialisti.sk
Kým v minulých voľbách bol na poslednom mieste kandidátky Smeru Erik Kaliňák, tentoraz dala strana Roberta Fica šancu predsedovi hnutia Socialisti.sk Arturovi Bekmatovovi, vysokoškolskému spolužiakovi zavraždeného novinára Jána Kuciaka. Vedenie Socialistov prevzal po Eduardovi Chmelárovi, ktorý je dnes poradcom podpredsedu parlamentu a Smeru Juraja Blanára.
V minulosti bol členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a taktiež písal pre Zem a Vek, pre webový portál ruskej agentúry Sputnik a chvíľu aj pre denník Sme. V roku 2022 kandidoval Bekmatov za predsedu Nitrianskeho kraja, no skončil predposledný so ziskom tritisíc hlasov.
Síce Fico tvrdí, že volebné programy oboch strán sa vo väčšine zhodujú a nemajú „trecie plochy, ktoré by ich oddeľovali,“ nie je to celkom tak. Hoci v téme Ukrajiny patria aj Socialisti do skupiny slovenských „mierotvorcov“ a kritizujú tiež výdavky na zbrojenie, v iných témach Bekmatov presadzuje radikálnejšiu agendu než Progresívne Slovensko.

„Bral som na zreteľ lojalitu ľudí v poslaneckom klube, ktorí nezradili,“ uviedol šéf Smeru.
Chce dekriminalizovať drogy, vystúpiť z NATO či odstrániť kapitalizmus. Jeho strana má v programe tiež zavedenie životných partnerstiev pre páry „akéhokoľvek pohlavia“, v čom sa so Smerom zrejme nezhodnú. Socialisti chcú aj odluku cirkvi od štátu, ktorá by zahŕňala nielen finančnú odluku, ale aj „odstránenie klerikalizmu z verejného života“.
Viac si o Arturovi Bekmatovovi prečítajte v texte Juraja Brezániho.

Lukáš Pellegrini. Foto: TASR/Ján Krošlák
Posledné 150. miesto kandidátky Hlasu patrí Lukášovi Pellegrinimu, bratrancovi predsedu strany. Peter Pellegrini pri predstavovaní prvých 40. kandidátov strany povedal, že posledné miesto uchopili „inak, symbolicky“. Tridsaťpäťročný Pellegrini je profesionálnym hasičom a futbalistom. Bol kapitánom žiarskeho klubu Pohronie, v súčasnosti hrá za FK Sitno Banská Štiavnica.
Pellegriniho bratranec už v roku 2022 úspešne kandidoval na župného poslanca Banskobystrického samosprávneho kraja, ako aj mestského poslanca v Banskej Štiavnici.

Z posledného 150. miesta bude kandidovať bratranec šéfa strany Lukáš Pellegrini.
Šéf Hlasu dopredu povedal, že jeho bratranec Lukáš sa nebude zúčastňovať žiadnych „zvláštnych vymyslených“ diskusií kandidátov s číslom 150, pretože to v strane považujú za „bulvár“. „Nech skúsi zabojovať o dobrý výsledok a možno sa aj prekrúžkuje a stane sa poslancom Národnej rady,“ povedal na tlačovej konferencii líder Pellegrini.

Joanal Kusá. Zdroj foto: progresivne.sk
Z konca kandidátky Progresívneho Slovenska sa bude uchádzať o dôveru voličov 80-ročná párová terapeutka Jolana Kusá. V minulých voľbách koalícia PS/Spolu dala rovnaký priestor bývalej ombudsmanke a sudkyni Jane Dubovcovej, ktorá je dnes ministerkou spravodlivosti v úradníckej vláde.
„Cestu PS poznám od vzniku hnutia. Jeho obsah, hodnoty a ciele sú v súlade s mojimi. Zvlášť oceňujem priestor pre ľudské práva, osobné slobody, koncepciu rodiny a duševného zdravia a v školstve vzťahovú a sexuálnu výchovu,“ uvádza na webe PS-ka manželka nebohého disidenta a chartistu Mira Kusého. Stáva sa tak 76. ženskou kandidátkou strany, ktorá jediná postavila do volieb menej mužov ako žien.
Kusá sa venuje manželským poradniam už vyše 40 rokov. Po kauze Borisa Kollára si myslí, že v najbližších mesiacoch bude mnoho slovenských žien v domácnostiach trpieť jeho príkladom.

Ľudské práva či zelenú politiku nikdy nehodíme za hlavu, vraví podpredseda europarlamentu a predseda PS Šimečka.
Ako odborníčka na duševné zdravie chce Kusá v politike riešiť dostupnosť adekvátnej psychologickej pomoci. Progresívci oblasť duševného zdravia radia medzi svoje priority. Podľa predsedu PS Michala Šimečku bola Kusá tiež súčasťou „všetkých dôležitých zápasov o demokraciu za posledné desaťročia“.
Dcérou Jolany Kusej je známa epidemiologička z obdobia pandémie covidu Alexandra Kusá či politologička Dagmar Kusá.

Milan Mazurek. Foto: TASR/Jaroslav Novák
Kandidátka Republiky europoslanca Milana Uhríka sa končí podpredsedom strany Milanom Mazurekom, ktorý sa aj v roku 2020 prekrúžkoval do parlamentu z posledného miesta, ale ešte za stranu Mariana Kotlebu. V roku 2016 mal „symbolické“ 14. miesto.
Mazureka v minulých voľbách volilo na poslednom mieste takmer 66-tisíc ľudí. V župných voľbách 2022, kde sa uchádzal o kreslo prešovského župana, skončil tretí za predsedom KDH Milanom Majerským a Michalom Kaliňákom zo ZMOS-u (dnes osmička na kandidátke Hlasu). Stal sa však župným poslancom.
Milan Mazurek bol v roku 2019 vôbec prvým poslancom, ktorého súd zbavil mandátu na základe úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia. Dôvodom boli jeho rasistické výroky o Rómoch, ktoré zazneli v žilinskom Rádiu Frontinus. Okrem straty mandátu musel Mazurek zaplatiť aj pokutu 10-tisíc eur.

Zo 148. miesta kandiduje jeden zo zakladateľov SNS Marián Andel.
Známy je aj Mazurekov facebookový status, v ktorom tvrdil, že sa o nacistickom zločincovi Adolfovi Hitlerovi učia „samé klamstvá“. „Neobhajujem žiadny režim, ale o tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o šiestich miliónoch a mydlách zo Židov,“ napísal na Facebooku.

Martin Klus. Foto: TASR/Pavol Zachar
O prekvapenie s obsadením čísla 150 na svojej kandidátke do volieb sa postaralo hnutie Borisa Kollára. Jej 150. kandidátom bude politológ, bývalý podpredseda SaS a štátny tajomník na ministerstve zahraničia Martin Klus.
S predsedom parlamentu vraj komunikuje o zahraničnopolitických otázkach od svojho pôsobenia vo funkcii. Túto tému by mal mať v strane aj ďalej na starosti. Na kandidátke Sme rodina sa však ocitne aj s niekdajším podpredsedom SNS Antonom Hrnkom. Svoje rozhodnutie následne obhajoval tvrdením, že „v politike niekedy musíte urobiť kompromis aj s vlastným svedomím“. Klus napríklad kritizuje politických spojencov Sme rodina na európskej úrovni.
Klus odišiel z SaS po tom, čo strana oznámila, že bude odvolávať Hegerovu vládu, voči čomu namietal, rovnako ako voči odchodu SaS z vládnej koalície. Nedávno neobstál vo voľbe do Európskeho dvoru audítorov. Keď ho vo voľbe nepodporil nikto z 23 členov výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu, síce ukrivdený, no nakoniec požiadal vládu o stiahnutie kandidatúry.

Prvých 15 miest obsadili poslanci pôsobiaci v klube Sme rodina.
Viacerí mu vyčítali, že s audítorstvom nemá žiadne skúsenosti a nomináciu vlády na dané miesto získal len za podporu Hegerovej menšinovej vlády. On však tvrdil, že jeho nominácia bola dohodnutá ešte v čase, keď bola SaS súčasťou kabinetu. Po neúspešnej kandidatúre tiež pôvodne avizoval koniec s politikou a návrat na akademickú pôdu či vstup do diplomacie.
František Majerský. Foto: Facebook F. M.
Koniec kandidátky kresťanských demokratov patrí dlhoročnému šéfovi Slovenskej komory záchranárov Františkovi Majerskému, ktorého KDH podporilo v komunálnych voľbách za primátora Popradu, no tesne prehral. Podporu mu vtedy vyjadrilo aj Progresívne Slovensko a SaS.
V minulých parlamentných voľbách kandidoval za stranu Za ľudí, z ktorej po rozkole ako stúpenec krídla Márie Kolíkovej (dnes SaS) odišiel. Sám priznal, že ho oslovilo kandidovať do volieb aj Progresívne Slovensko či ešte bývalá Modrá koalícia Mikuláša Dzurindu. Nakoniec sa kvôli osobe župana Majerského a Petra Stachuru, zdravotníckeho lídra strany, rozhodol pre KDH.
Menovec predsedu KDH nie je žiaden rodinný príbuzný s Milanom Majerským. Majerský chce v politike pokračovať v reforme záchrannej zdravotnej služby a bojovať za lepšie podmienky pre všetkých zdravotníkov.

Program do volieb predstavia kresťanskí demokrati o týždeň.
František Majerský sa tiež zviditeľnil v decembri 2021, keď ho zadržali za protest pred Národnou radou v čase zákazu zhromažďovania. Záchranári vtedy spolu so zdravotnými sestrami žiadali zvýšenie platov a výmenu techniky v záchrankách. Za porušenie protipandemických opatrení skončil s kolegom v cele predbežného zadržania, z ktorej ich prepustili po štyroch hodinách.
Rudolf Huliak. Foto: TASR/Ján Krošlák
Národniari z SNS končia svoju kandidátku starostom Očovej Rudolfom Huliakom, ktorý je predsedom Národnej koalície a nezávislých kandidátov. Tú v minulosti založil exminister hospodárstva z HZDS Sergej Kozlík. Národná koalícia v minulých voľbách spolupracovala s Kotlebovou ĽSNS. Práve bývalá predsedníčka strany Slavěna Vorobelová nakoniec po Marianovi Kotlebovi prevzala poslanecký mandát.
Huliak dosiahol dobrý výsledok v župných voľbách, keď ako kandidát na predsedu Banskobystrického kraja skončil na treťom mieste a predbehol aj brata Mariana Kotlebu Mareka z ĽSNS či Miroslava Suju z Republiky, ktorí sú poslancami parlamentu. Vtedajších vyše 20-tisíc hlasov pre Huliaka v bystrickej župe môže byť pre SNS zaujímavých.
Starosta Očovej je tiež v predsedníctve Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorý podporuje častejší odstrel medveďov. Okrem proruských názorov kritizuje Brusel a tvrdí, že ničí slovenské lesníctvo a poľnohospodárstvo.

Otec a syn Kuffovci budú v prvej tridsiatke.
V prípade ruskej invázie na Ukrajinu Huliak vidí Rusko ako víťaza, ktorý bude bezprostredne hraničiť so Slovenskom. Z toho sa potom podľa neho stane vojenské stredisko NATO. Nie Ukrajinu, ale Rusko vníma ako krajinu, ktorá sa bráni.
Okrem toho má Huliakova Národná koalícia v pláne vystúpiť z NATO aj z Európskej únie, o čom by mali ľudia rozhodnúť v povinnom referende.

Alojz Hlina. Foto: TASR
Bývalý predseda KDH Alojz Hlina sa bude uchádzať o podporu voličov už nie z prvého miesta na listine KDH ako jeho predseda, ale z posledného voliteľného miesta na kandidátke liberálov z SaS.
„Ak umrie pravica, umrie demokracia,“ znie Hlinov slogan v kampani. Okrem iného tvrdí, že na kandidátku Sasky „prináša svoje srdce, ktoré vždy patrilo slabším, podvedeným a tým menej šťastným“. Radí sa medzi antipopulistov a konzervatívcov západného strihu, ktorí nemajú problém s registrovanými partnerstvami.
SaS má však veľmi rozdielny názor na ochranu života či fungovanie cirkví, pri ktorých má v programe aj zrušenie spovedného tajomstva.
Alojz Hlina mal v 90. rokoch sympatie k Vladimírovi Mečiarovi. Do parlamentu sa prebojoval až v roku 2012 na kandidátke OĽaNO. Po polroku z poslaneckého klubu Igora Matoviča odišiel. V roku 2013 ohlásil založenie strany Občania, no s projektom neprerazil. V roku 2015 vstúpil do poslaneckého klubu KDH. Po volebnom fiasku strany ho zvolili za predsedu KDH, ktorý nakoniec dosiahol o čosi horší výsledok ako pred ním Ján Figeľ.
Následne z KDH odišiel a spojil sa s dnes už zaniknutou Dobrou voľbou Tomáša Druckera. Jeho platforma Umiernení vo februári tohto roku však opustila aj Dobrú voľbu. Dôvodom bol nesúhlas s rozhodnutím predsedníctva spolupracovať s Hlasom Petra Pellegriniho.

Druhým na kandidátnej listine je Branislav Gröhling, treťou Jana Bittó Cigániková a štvrtou Mária Kolíková.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.