Bývalý predseda KDU-ČSL Marek Výborný Konzervatívna strana musí brániť normálny svet

Marek Výborný (1976) vyštudoval históriu a teológiu, pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Pardubiciach.

Vo farbách KDU-ČSL sa angažoval v komunálnej a regionálnej politike a v roku 2017 bol zvolený do českého parlamentu.

Na jar 2018 sa stal predsedom strany. V roku 2019 sa však tejto funkcie z rodinných dôvodov vzdal. Náhle mu zomrela manželka, s ktorou mali tri deti, a pred postom straníckeho lídra uprednostnil starostlivosť o rodinu.

Po voľbách 2021 bol zvolený za predsedu poslaneckého klubu KDU-ČSL. V júni 2023 bol menovaný za ministra poľnohospodárstva.

Politikom KDU-ČSL bol aj jeho otec Miloslav Výborný. Zastával post ministra obrany, neskôr sa stal ústavným sudcom.

Počas svojej cesty do Bratislavy ste sa stretli aj s predstaviteľmi KDH, ktoré je vašou partnerskou stranou. Mali ste pre nich radu, ako sa vrátiť do parlamentu?

Tri mesiace pred voľbami už ťažko dávať zásadnú radu. Našou skúsenosťou je, že posledný mesiac-dva treba staviť na masívnu kontaktnú kampaň v teréne. Žijeme síce v dobe sociálnych médií, ale osobný kontakt s voličmi napriek tomu nemožno podceniť. Mne sa napríklad výborne osvedčila „door to door“ kampaň. Nie náhodná, ale cielená, na miestach, kde sme z meraní vedeli, že tam máme voličov.

Táto kampaň však asi príliš nefunguje vo väčších mestách.

Jej základné pravidlo je, že ju nemôžete robiť v panelákoch. Funguje, keď sa zameriate na rodinné domy, ale potom tie hlasy viete zbierať po stovkách až tisícoch.

KDH na Slovensku čelilo tlaku, aby ešte tesne pred voľbami uzavrelo predvolebné spojenectvo s nejakou inou stranou. Mohlo by to fungovať alebo by to už bolo príliš veľké riziko?

Takáto predvolebná spolupráca môže fungovať, napokon, my sme sa pred voľbami rozhodli stať súčasťou stredopravej koalície Spolu (ODS, KDU-ČSL, TOP 09) a ukázalo sa to ako dobré rozhodnutie. KDU-ČSL nemala nikdy v histórii v poslaneckej snemovni toľko poslancov, ako má dnes. Tiež sme súčasťou vládnej koalície a máme veľký vplyv na to, akú má vláda agendu.

V KDU-ČSL nebol voči vstupu do tejto koalície väčší odpor?

To je presne tá vec, na ktorú som upozorňoval pred chvíľou. My sme o koalícii Spolu vyjednávali dlhé mesiace a definitívne rozhodnutie padlo trinásť mesiacov pred voľbami. Trinásť a štyri mesiace, to je veľký rozdiel.

V každom prípade platí, že naša skúsenosť s touto koalíciou je výborná. Do veľkej miery je to dané aj dobrým vzťahom lídrov jednotlivých strán. Dôležitá je tiež dohoda na programe. Nemôžete spoločne oslovovať voličov a mať program od Šumavy k Tatrám.

Využili sme tiež veľký záujem verejnosti, aby sa politici vedeli dohodnúť. Zvonku neviem posúdiť, či takýto dopyt existoval aj na Slovensku.

Nemali ste obavu o identitu vašej strany? Keď v KDH zvažujú spoluprácu s liberálnejším subjektom, vždy zaznieva obava, že to môže zneistiť konzervatívnejšiu časť členov aj voličov.

Takéto hlasy zaznievali aj u nás a táto debata sa intenzívne viedla. Zaznievali varovania, že to nemáme robiť, a pripomínali sa všetky hriechy minulosti. Napríklad prípady, keď sa k nám ODS nezachovala dobre. Všetko to bola pravda. V každej strane je nejaká problematická osobnosť a v ODS stále sú niektoré problematické kádre z 90. rokov.

Napriek tomu schopnosť sa dohodnúť predstavovala veľkú hodnotu. Takisto sme jasne zadefinovali, že koalíciou Spolu nevytvárame nový subjekt, v ktorom sa chceme rozplynúť.

Je pravdepodobné, že túto koalíciu v ďalších voľbách zopakujete?

To je predčasná otázka. Sme v polovici volebného obdobia. V tejto chvíli debatujeme o postupe do volieb do Európskeho parlamentu. Aj v tomto prípade sú na stole všetky varianty, samostatná kandidatúra KDU-ČSL aj nejaká forma koalície.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Do parlamentu sa KDU-ČSL vrátila v roku 2013 samostatne, nie v koalícii. Vďaka čomu sa vám to podarilo?

Bola to iná doba. ODS sa vtedy odrážala od dna, mala deväť percent a nejaké úvahy o koalícii neexistovali. Bolo to vtedy o poctivej politickej práci. Obmenili sme vedenie a do kampane sme výrazne zapojili mladých ľudí. Nastala synergia a podarilo sa nám do parlamentu vrátiť, ako prvej a zatiaľ jedinej strane v Česku po roku 1989. Pomohlo nám aj to, že v roku 2013 padla vláda Petra Nečasa, z čoho sme ako neparlamentná strana profitovali.

Pritom to bola pre vás ťažká situácia. Z parlamentu ste vypadli v roku 2010 a hrozilo, že vás čiastočne nahradí TOP 09 s Miroslavom Kalouskom.

Samozrejme, určite nás oslabilo, že časť členov a voličov po roku 2009 odišla do TOP 09. Na druhej strane, v KDU-ČSL existovalo za éry Miroslava Kalouska pomerne veľké pnutie a jeho odchod prečistil vzťahy a atmosféru v strane. Dnes však dokážeme s TOP 09 nielen hovoriť, ale aj vytvoriť koalíciu a vládnuť.

Pri stranách, ako ste vy, ale aj KDH, so silným zastúpením v regiónoch hrozí, že keď vypadnú z parlamentu, stratia cit pre národnú politiku. Bol to problém?

Pokiaľ má strana silných regionálnych lídrov, tak je to o schopnosti presvedčiť voličov, že tie skutočne kľúčové rozhodnutia sa nerobia na úrovni županov alebo starostov, ale na centrálnej úrovni. Ak chcete ovplyvňovať podobu Slovenska, musíte uspieť v parlamentných voľbách a vládnuť. Takto dokážete skutočne ovplyvniť to, ako sa bude žiť v poslednej dedine Prešovského kraja.

„O koalícii Spolu sme vyjednávali dlhé mesiace a definitívne rozhodnutie padlo trinásť mesiacov pred voľbami. Dôležité sú dobré vzťahy lídrov jednotlivých strán a dohoda na programe.“Zdieľať

V tom vidím hlavnú výzvu pre KDH v týchto voľbách, musí presvedčiť voličov, že môže byť platnou stranou aj na centrálnej úrovni. Na to potrebujete celoslovenské témy. V KDU-ČSL sme stavili na podporu rodín, starostlivosť o krajinu a životné prostredie či zaistenie kvalitných potravín.

S uchopením témy životného prostredia mávajú konzervatívci trochu problém, keďže dnes módna klimatická agenda sa využíva na presadzovanie veľmi radikálnych cieľov.

Táto téma sa dá uchopiť aj neaktivisticky. Na krajinu, v ktorej žijeme, sa pozeráme ako na dedičstvo, ktoré nám odovzdali otcovia, a my ho chceme zachovať a odovzdať ďalším generáciám. Touto témou sa dá osloviť aj mladá generácia. Pravidelne si robíme prieskumy a z nich vychádza, že najsilnejšou voličskou skupinou KDU-ČSL dnes už nie sú seniori. Tí, bohužiaľ, volia Babiša. Najväčšie percento našich voličov je vo vekovej kohorte 25 až 40 rokov.

Akú úlohu hrá u týchto voličov viera?

V tomto je rozdiel medzi Slovenskom a Českom. U nás konfesionálne hľadisko nezohráva veľkú úlohu.

Ani na Morave?

Čiastočne, ale už zďaleka neplatí, že lidovci majú podporu iba na Morave. My tiež stále opakujeme, že nie sme stranou pre veriacich, ale pre tých, ktorí myslia.

Pre časť konzervatívnych voličov KDH je stále dôležité, aby strana bola lojálna k ich hodnotám, ktoré sa odvodzujú z kresťanstva, a aby ich v politike obhajovala. Pre KDU-ČSL to už neplatí?

Určite platí. My sme konzervatívnou stranou a všetci vedia, že tieto hodnoty obhajujeme.

Čo to znamená byť konzervatívnou stranou v českej politike?

Treba odlíšiť konfesijnú a konzervatívnu stranu. My sme strana, ktorá stojí na takých hodnotách, ako je rešpekt k slobode a podpora rodín. Tiež sme stranou, ktorá nepodlieha rôznym módnym vlnám, ktoré niekedy presakujú z niektorých kútov spoločnosti alebo z európskych inštitúcií. Znakom konzervatívnej strany by malo byť, že bráni normálny svet.

Keby sa na Slovensku KDH vrátilo do parlamentu, časť jeho voličov bude očakávať, že predloží nejaký pro-life zákon. Či už to bude sprísnenie interrupčnej legislatívy, alebo nejaká výrazná pomoc matkám, aby ich to motivovalo nejsť na potrat. Musíte v KDU-ČSL ešte na tento typ tém myslieť alebo by skôr vyvolali negatívnu reakciu časti vašich voličov?

Tieto témy sú pre nás dôležité, ale rozlišujeme dve veci. My sme nikdy nemali potrebu vstupovať zákonom do oblasti interrupcií. Počet potratov u nás dlhodobo klesá. Snažíme sa však o to, aby ženy, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácii, dostali pomoc. Aby sme budovali sieť organizácií a inštitúcií, ktoré budú takúto pomoc poskytovať. V tom vidíme väčší zmysel ako v represii.

U nás je pomerne silný názor, že predkladanie návrhov, ktoré by obmedzili umelé potraty, je povinnosťou kresťanského politika.

Toto v českej politike našťastie nemáme.

Prečo našťastie?

Pretože si musíme položiť otázku, či by akákoľvek reštrikcia, vrátane trestnej, viedla k tomu, čo chceme dosiahnuť, teda k väčšej ochrane nenarodeného života. Pokiaľ hrozí, že matky v ťažkej situácii budeme namiesto pomoci vyháňať niekam do ilegality alebo do zahraničia, podľa mňa to nie je dobrá cesta.

„Aj keď kultúrnu vojnu nevyhľadávame, sú chvíle, keď sa týmto stretom nedá vyhnúť. Jasne sme povedali, že manželstvo je pre nás len zväzkom muža a ženy. Ale pokiaľ táto debata nie je vyvolaná, nie sme to my, kto tieto témy nastoľuje.“Zdieľať

My sme za ochranu života od narodenia po prirodzenú smrť, o tom v KDU-ČSL nie je debata. Za túto ochranu však nutne nepovažujeme to, že budeme predkladať protipotratové zákony. Keď sa však objavili napríklad návrhy na legalizáciu eutanázie, tak sme veľmi jasne povedali, že sme proti.

Konzervatívci v mnohých krajinách sú kritickí k niektorým zeleným politikám EÚ. V Česku sa však táto téma viac spája s ODS ako s KDU-ČSL. Neprekáža vám to?

Možno je to preto, že ODS má v týchto témach výraznú tvár, europoslanca Alexandra Vondru. Keď si však pozriete hlasovania v Európskom parlamente, naši poslanci vo väčšine prípadov hlasujú podobne. Európsky Green Deal je veľkou témou aj v KDU-ČSL. Ja si nemyslím, že tento plán je sám osebe zlom, ktoré musíme poprieť.

Pre mňa je ochrana životného prostredia konzervatívna téma. Nepôjdem sa preto pripútavať o stromy a nebudem presadzovať rôzne šialenosti v jedálnom lístku. Ale pokiaľ sa nebudeme starať o prírodné zdroje a krajinu, tak na to doplatia generácie našich detí.

Skôr sme mali na mysli zhora presadzované návrhy, ako je napríklad zákaz spaľovacích motorov, ktorý sa dotkne najmä ľudí s nižšími príjmami a môže byť vodou na mlyn všetkým populistom.

Konzervatívci podľa mňa nemajú tieto trendy prvoplánovo odmietať, ale majú brániť tomu, aby sa prostredníctvom nich ešte viac rozdeľovala spoločnosť. Napríklad tak, že automobily sa stanú nedostupné pre strednú a nižšiu triedu. Aj preto sme boli proti zákazu spaľovacích motorov.

Z vašich slov vyplýva, že nevidíte KDU-ČSL ako stranu kultúrnych vojen. Lenže progresívna ľavica tieto témy nastoľuje. Pre nepopulistických konzervatívcov to nie je ľahká situácia, pretože ak na to nereagujú a nejdú do týchto súbojov, tak sa týchto tém zmocnia výlučne populisti. Tí dokážu takto osloviť aj časť konzervatívnych voličov. Kde vidíte pozíciu nepopulistických konzervatívcov v tejto realite?

Poviem to jednou vetou. Je to o obhajobe normálneho sveta, keď nepodľahneme rôznym progresivistickým nezmyslom.

To však znamená aj nutnosť ísť do kultúrnych zápasov.

Áno. Aj keď kultúrnu vojnu nevyhľadávame, sú chvíle, keď sa týmto stretom nedá vyhnúť. U nás to bola napríklad otázka takzvaných manželstiev pre všetkých. V tejto téme sme jasne povedali, že manželstvo je pre nás len zväzkom muža a ženy a návrhy tohto typu nikdy nepodporíme. Ale pokiaľ táto debata nie je vyvolaná, nie sme to my, kto tieto témy nastoľuje.

V Česku existuje už dlhší čas inštitút registrovaných partnerstiev. KDU-ČSL bola proti ich uzákoneniu. U nás je jedným z argumentov proti nim aj to, že keď sa schvália, bude to už len krok k tomu, aby boli zavedené aj manželstvá pre všetkých a adopcie detí pármi rovnakého pohlavia. Aká je vaša skúsenosť?

U nás máme registrované partnerstvá dvadsať rokov a nič také sa nestalo. Upravenie vzťahov dvoch osôb rovnakého pohlavia, ktoré spolu žijú, je z môjho pohľadu v poriadku. To nie je manželstvo. Adopcie detí takýmito pármi sú však pre nás neakceptovateľné, keďže musíme na prvom mieste vnímať práva dieťaťa.

V Česku sa teraz začal do konzervatívneho priestoru tlačiť aj Andrej Babiš. V tomto roku bol hosťom na konzervatívnej konferencii CPAC v Budapešti. Vnímate ho ako konkurenciu?

Určite nie. Andrej Babiš je politický podnikateľ.

To je aj Donald Trump a rozvrátil Republikánsku stranu.

Donalda Trumpa určite nepovažujem za konzervatívneho politika.

Problémom je, že americkí konzervatívci ho volia.

Ale nie všetci. Ak bude Trump naozaj kandidovať v prezidentských voľbách, tak to pre konzervatívcov bude znamenať ďalšiu porážku.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Vráťme sa však k Andrejovi Babišovi. Neobávate sa, že začne vysávať aj konzervatívny tábor?

Babiš začínal ako veľký zástanca podnikateľov a vyššej a strednej triedy. Takto vysával voličskú bázu ODS. Keď sa tu dostal na nejaký strop, úplne otočil a zacielil na voličov ČSSD a KSČM. Vysal ich a tieto strany poslal mimo parlamentu.

V tejto chvíli hľadá inú cieľovú skupinu. Vie, že to asi nebudú voliči vládnej koalície, tak mu zostávajú len podporovatelia SPD Tomia Okamuru. Preto sa začal vyjadrovať ani nie konzervatívne, ale skôr výrazne nacionalisticky.

Medzi slovenskými konzervatívcami je silnou témou aj postoj k Rusku a k vojne na Ukrajine. Máme skupinu konzervatívcov, ktorí o sebe hovoria ako o tábore mieru a odmietajú vojenskú pomoc Ukrajine, ako aj sankcie voči Rusku. Čelíte aj v českom konzervatívnom prostredí takémuto typu názorov?

Existujú izolované skupiny, ktoré nie sú veľké, ale sú počuteľné. Pretože pravidelne organizujú rôzne demonštrácie. Keď však dáme bokom SPD Tomia Okamuru, tak v Česku existuje vo vzťahu k Ukrajine politický konsenzus. Pokiaľ na prvom mieste nechceme byť v ohrození my a Slovensko, tak Ukrajina nesmie prísť o podporu svetového spoločenstva.

Aj česká vláda je pod veľkým tlakom verejnosti pre rastúce ceny potravín a energií. Neobávate sa toho, že to Babiša, ale možno aj iných donúti prehodnotiť postoje?

Pevne dúfam, že nie. Videl som teraz nejaké reportáže z vystúpení vášho expremiéra Roberta Fica a musím povedať, že mi behal mráz po chrbte. Je strašné, akým spôsobom útočí na tie najnižšie pudy.

Keď to porovnáte s Okamurom, je to horšie?

Niektoré z Ficových výrokov si ani Okamura zatiaľ nedovolil. V Česku by bol Fico so svojimi názormi niekde na úrovni Ladislava Vrábela, ktorý organizuje protestné zhromaždenia proti vládnej politike voči Ukrajine. Ten je síce počuteľný, ale bez výraznejšej politickej podpory.

Váš otec Miloslav Výborný bol v 90. rokoch popredným predstaviteľom KDU-ČSL, na ktorej čele stál Jozef Lux. V čom sú dnešní lidovci iní?

Sme konzervatívnou, stredopravou stranou, ktorá má čitateľné hodnoty. Ilustrujú to aj rezorty, ktoré aktuálne zastávame vo vláde. Našou témou je stále pomoc rodinám a podpora vidieka. Postupne k tomu pribudlo životné prostredie, ktoré v 90. rokoch až tak nerezonovalo. Podľa mňa sme sa za tých 30 rokov veľmi nezmenili.

Rozhovor bol pôvodne uverejnený v predvolebnom špeciáli denníka Postoj.