Reforma obsahu vzdelávania Čo hovoria školy, ktoré sa od septembra chystajú učiť po novom

Čo hovoria školy, ktoré sa od septembra chystajú učiť po novom
Ilustračné foto: TASR
Učitelia očakávajú viac voľnosti aj to, že im štát so zmenami pomôže. Viacerých povzbudila skúsenosť s úpravou kurikula po pandémii.
18 minút čítania 18 min
Vypočuť článok
Reforma obsahu vzdelávania / Čo hovoria školy, ktoré sa od septembra chystajú učiť po novom
0:00
0:00
0:00 0:00
Adam Takáč
Adam Takáč
Študoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku a na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa spravodajstvu.
Ďalšie autorove články:

Ako vyzeralo výročie Nežnej revolúcie Fico volal po zmene politického systému, Pellegrini ho kritizoval. Na námestia prišli napriek dažďu desaťtisíce ľudí

17. november V Bratislave sa zhromaždilo 50-tisíc ľudí. Fico v Nitre hovoril, že táto forma demokracie Slovensku škodí

František Mikloško Kresťanská únia je radikálna. Ak ma z KDH nevyhodia, tak tam už ostanem

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Ministerstvo školstva nedávno vybralo prvú štyridsiatku základných škôl, ktoré začnú od nového školského roka vyučovať podľa nového štátneho vzdelávacieho programu. Inými slovami, učitelia v týchto „pilotných“ školách budú svojich žiakov v prvých ročníkoch vzdelávať podľa nových učebných osnov, ktoré uplynulé dva roky pripravovali stovky odborníkov. Učivo si budú môcť napríklad rozdeliť do tzv. vzdelávacích cyklov a témy na jednotlivých predmetoch efektívnejšie prepájať. 

Ministerstvo sa snažilo školy vybrať tak, aby predstavovali pestrú vzorku. „Strávili sme viacero hodín, aby sme zohľadnili všetky kritériá a vybrali skutočne reprezentatívnu skupinu škôl,“ povedal minister školstva Ján Horecký.

Prihliadalo sa na zastúpenie škôl z miest aj menších obcí. Ďalšou podmienkou bolo, aby pri zavádzaní nového štátneho vzdelávacieho programu boli zastúpené aj neplnoorganizované školy, ktoré aktuálne tvoria štvrtinu vybraných. V zozname sú aj tri školy s vyučovacím jazykom maďarským, tri s vyšším zastúpením žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ďalším z kritérií bola aj účasť súkromných a cirkevných škôl.
 

!function(){"use strict";window.addEventListener("message",(function(a){if(void 0!==a.data["datawrapper-height"]){var e=document.querySelectorAll("iframe");for(var t in a.data["datawrapper-height"])for(var r=0;r<e.length;r++)if(e[r].contentWindow===a.source){var i=a.data["datawrapper-height"][t]+"px";e[r].style.height=i}}}))}();

Celý zoznam vybraných škôl nájdete tu.

Oslovili sme viaceré školy, ktoré sa od septembra chystajú učiť po novom. Ich motivácia zapojiť sa do pilotného overovania reformovaného kurikula by sa dala zhrnúť do niekoľkých bodov:

  • efektívna organizácia vyučovania a rozloženie učiva,
  • prispôsobenie obsahu učiva potrebám žiakov,
  • flexibilnosť pri využívaní moderných metód vyučovania,
  • podpora kritického myslenia, mäkkých zručností, charakterového vzdelávania,
  • spolupráca s inými školami a vymieňanie skúseností,
  • pomoc štátu pri postupnom zavádzaní reformy.

Školám sa páči voľnosť

Viaceré zo zapojených škôl si už nový model vyučovania čiastočne vyskúšali počas pandémie, keď štát umožnil školám upraviť vzdelávací program a rozdeliť učivo tak, aby ho deti dokázali po dlhom období zatvorených škôl dobehnúť.

„Táto skúsenosť nás viedla k prihláseniu do pilotného overovania už očakávaného nového štátneho vzdelávacieho programu, ktorý už školám naozaj rozviaže ruky a otvorí možnosti šiť školský vzdelávací program na mieru žiakom svojej školy v danom regióne,“ hovorí riaditeľka Základnej školy s materskou školou Alexandra Vagača v Detve Margita Gajdošová.

Jej škola vypracovala vzdelávací program podľa cyklov, upravila hodinové dotácie niektorých predmetov a presunula časť obsahu medzi ročníkmi. V treťom cykle (6. až 9. ročník) majú dva integrované predmety svet okolo nás a science, ktoré posilňujú vzdelávacie oblasti „človek a príroda“ a „človek a spoločnosť“. Zmenili aj systém hodnotenia detí a organizáciu vyučovania na blokovú namiesto klasických 45-minútových hodín.

Učivo rozdelené do vzdelávacích cyklov overujú už dva roky aj v obci Bystrany na východe Slovenska, do ktorej chodia rómski žiaci z chudobných pomerov. „Potrebovali sme vzdelávanie žiakov prispôsobiť ich potrebám a podmienkam, najmä predĺžiť uvádzanie do gramotnosti v prvom cykle, pretože materinský jazyk našich žiakov je odlišný od jazyka úradného, čím je sťažená v začiatkoch komunikácia, a tiež preto, že nultý ročník bol zákonom zrušený,“ tvrdí riaditeľka Júlia Čurillová.

V škole si potrebujú nastaviť vlastné tempo vzdelávania tak, aby vyhovovalo žiakom, odbúrať učivo, ktorému pre nepodnetné prostredie často rozumejú len veľmi málo alebo vôbec. „Chceme meniť metódy a formy vzdelávania, byť k žiakom bližšie a predostrieť im možnosti zvýšenia významu vzdelania pre ich vlastnú budúcnosť, nehatať im ďalšie vzdelávacie cesty rizikom opakovania ročníka, keďže zvládnutie učiva neposudzujeme na konci ročníka, ale na konci jednotlivých cyklov. Našim žiakom sme teda dopriali to najvzácnejšie, čo potrebujú – čas. Chceme, aby sa naša škola stala pre žiakov sprevádzajúcim priateľom na ceste poznávania, a nie strašiakom, ktorému nerozumejú len preto, lebo nerozumejú tomu, čo a prečo sa v nej učia.“

Školy sa netaja tým, že sa im na novom modeli vzdelávania páči väčšia voľnosť v tom, ako si nastavia učivo a systém fungovania. Riaditeľka bratislavskej Základnej školy Sokolíkova 2 Daniela Ďurkovská vraví, že v súčasnosti je školský vzdelávací program zameraný na výkon, rodičia a žiaci na známku, čo často vedie k stresujúcim situáciám. „Nová školská reforma nás zaujala práve možnosťou nastaviť vzdelávanie podľa reálnych schopností každého žiaka tak, aby uspel, aby sa stal aktívnou a zodpovednou súčasťou vzdelávania. Sme veľmi zvedaví na to, ako na zmeny budú reagovať žiaci, rodičia a v neposlednom rade aj učitelia.“

Otázkou pre ňu ostáva, ako budú na reformu pripravení učitelia. Školy sa spoliehajú predovšetkým na podporu mentorov z regionálnych centier, ktoré by mali učiteľom pomáhať pri zavádzaní zmien do praxe. „Vieme, že školstvo potrebuje radikálnu zmenu a my chceme k tomu prispieť,“ dodáva Ďurkovská.

„Musím povedať, že rozumiem aj obavám, ktoré boli formulované v rámci rozličných platforiem – nepripravenosť pedagogických zamestnancov, nutnosť opäť prerábať základné dokumenty školy, chýbajúce učebnice a podobne. A predpokladám, že budú zásadným spôsobom vstupovať do úspešnej realizácie zavádzaných zmien,“ hovorí Viera Turianska zo Základnej školy s materskou školou, Tajovského 2 v Badíne. „Zároveň však vnímam podporu školám zo strany Národného inštitútu vzdelávania a mládeže či regionálnych centier podpory učiteľov.“

Pomoc od štátu pri reforme očakáva aj Základná škola s materskou školou Milana Rastislava Štefánika v obci Budimír. „Môže sa zdať, že po posledných náročných rokoch, keď sme sa borili s covidom, vojnou na Ukrajine, ekonomickou a energetickou krízou, nie je tá najvhodnejšia doba. Napriek tomu sme presvedčení, že do toho treba ísť,“ konštatuje riaditeľka Jana Bavoľárová

„Správna chvíľa nebude asi nikdy, lebo zmeny sú všeobecne ťažko prijímané, sú sprevádzané strachom z neznámeho, obavami z toho, koľko času a energie do toho budeme musieť investovať, a pritom nevieme, či efekt a výsledky budú uspokojujúce. Zároveň nás zmeny vyťahujú z našej komfortnej zóny, čo nemusí byť každému príjemné.“

Čo ešte hovoria školy, ktoré sa zapojili do pilotného overovania
 
Na úprave učebných osnov pracovali všetci učitelia aj napriek tomu, že nie všetci boli s myšlienkou od začiatku stotožnení. Ako prínos hodnotíme napríklad rozdelenie učiva v rámci cyklov do ročníkov podľa potrieb našej školy a následnú možnosť presúvania podľa potrieb jednotlivých tried či spoločnú prácu na tvorbe učebných osnov. Uvedomujeme si, že je potrebné okrem obsahu zmeniť metódy a formy vzdelávania a poskytnúť žiakom vzdelávanie prispôsobené potrebám súčasnej spoločnosti s dôrazom na rozvoj kritického myslenia a mäkkých zručností. No aplikovať to v praxi nie je jednoduché, a preto nás teší avizovaná podpora zo strany NIVaM i RCPU, ale aj výmena skúseností medzi školami, ktoré sa rozhodli spolu s nami vstúpiť do postupného zavádzania ŠVP od nasledujúceho školského roka.
(Paulína Krivosudská, ZŠ Jana Amosa Komenského, Sereď)
 
Overovanie novej kurikulárnej reformy bola pre nás výzva, ktorú sme uvítali. Všetci cítime potrebu zmeny vo vyučovaní, a keďže môžeme aj my priamo prispieť k jej realizácii a forme, radi sme sa zapojili do výzvy. Veríme, že dokážeme pomôcť pri jej formovaní a nie len kritizovať, čo všetko je zlé. Nechceme žiakom vedomosti len odovzdávať, chceme aby ich vedeli využiť v reálnych situáciách, aby boli pripravení pre 21. storočie.
(Renáta Mračková, ZŠ s MŠ Hurbanova 27, Martin)
 
Veríme tomu, že moderné vyučovacie stratégie rozvíjajú tvorivosť, komunikačné zručnosti, kritické myslenie. To bolo hlavnou motiváciou o zapojenie sa do programu. Očakávame inovatívne metódy a hľadanie efektívneho spôsobu osvojovania si učiva. Tešíme sa, že budeme naďalej spoločne vytvárať v triedach podmienky pre efektívne učenie a priateľskú atmosféru.
(Nina Krištofová, ZŠ Lozorno)
 
Rozhodnutie zapojiť sa nebolo úplne jednoznačné a videli sme tu aj určité riziká. No vyhovuje nám flexibilnosť a zvýšenie autonómie školy pri určovaní si priorít, rovnako ako aj foriem a metód. Už v rámci pilotného overovania sme sa pozerali na zadefinovanie obsahových a výkonových štandardov v rámci jednotlivých vzdelávacích oblastí a zabezpečili sme spoluprácu pedagogických a odborných zamestnancov pri tvorbe zmysluplnej koncepcie jednotlivých predmetov tak, aby ich výučba mala logickú štruktúru a kontinuitu. Rovnako sa nám osvedčilo rozdelenie vzdelávania na 3 cykly. Má to reálne pozitívny dosah na preklenutie adaptačných problémov žiakov pri prechode na jednotlivé stupne vzdelávania. Rozdelenie vzdelávania na tri cykly vnímam ako možnosť kvalitatívne aj kvantitatívne rozlíšiť úroveň nadobúdaných vedomostí a zručností u žiakov či, laicky vysvetlené, ako starý známy efekt nabaľovania snehovej gule.
(Viera Turianska, ZŠ s MŠ Tajovského 2, Badín)
 
Hlavnou motiváciou bola skutočnosť, že všetci dobre vieme, že potrebujeme zmenu. Digitálne technológie a množstvo informácií nás núti k zmene, ktorú všetci nutne potrebujeme. Vzhľadom na to, že sme relatívne mladý kolektív, uvedomujeme si nutnosť plánovaných zmien. Pevne verím v to, že vzdelávanie pre 21. storočie bude o regionálnom vzdelávaní, naučí žiakov kriticky myslieť, naučí ich rozlišovať informácie.
(Renáta Pavčová, ZŠ s MŠ Zubrohlava)
 
Na novej reforme oceňujeme ciele navrhovaných zmien – najmä prispôsobenie cieľov, obsahu a foriem vzdelávania potrebám súčasnej spoločnosti a nastupujúcej generácii detí. Táto zmena v metódach a formách je vo vzdelávaní z nášho pohľadu kľúčová. Pre žiakov je dôležitý rozvoj schopností učiť sa, nadobudnúť a nestratiť vnútornú motiváciu pre vzdelávanie, osvojiť si zručnosti potrebné pre život a perspektívne pracovné uplatnenie a celoživotné učenie sa, čo sú len niektoré pozitíva nového štátneho vzdelávacieho programu. Očakávame zvýšenie autonómie škôl pri určovaní obsahu vzdelávania, vzdelávacích foriem a metód pedagogickej práce a presun ťažiska z odovzdávania vedomostí na rozvoj zmysluplných spôsobilostí a kompetencií žiakov. Súčasťou reformy je aj integrácia predmetov (napr. chémie, fyziky, biológie). U nás v škole už teraz majú žiaci od prvého stupňa predmet science, kde sú integrované tieto predmety. V tomto vidíme prínos nového ŠVP v prírodovedných predmetoch. Vidíme tu totiž veľký potenciál v prepájaní vedomostí žiakov a pochopení princípov v prírodných vedách.
(Eva Polláková, Súkromná základná škola BESST, Trnava)
 
Vzhľadom na súčasnú etapu rozvoja spoločnosti, veľkých zmien a reforiem sme sa rozhodli byť ich súčasťou. Vieme, že nové trendy vyučovania sa dostávajú do popredia a ani naša škola nechce byť výnimkou. Naši učitelia sa neustále vzdelávajú a rozvíjajú svoje kompetencie vo všetkých oblastiach a následne svoje poznatky využívajú pri zavádzaní nových foriem a metód vyučovania. V modernej dobe chceme modernú školu, ktorá dokáže lepšie a kvalitnejšie pripraviť žiakov na život v 21. storočí. Zloženie pedagogického zboru a jeho postoj k novým trendom vyučovania nám pomohli k rozhodnutiu zapojiť našu školu do pilotného programu. Chceme byť nápomocní pri implementovaní a overovaní nového obsahu vzdelávania. Naša škola je škola vidieckeho typu s menším počtom žiakov a predpokladáme, že je to ideálna možnosť prispôsobiť vzdelávanie reálnym potrebám a možnostiam školy vo vzťahu ku konkrétnym žiakom.
(Magdaléna Slezáková, ZŠ Skýcov)
 
Dôvodov, prečo sme sa ako škola rozhodli vstúpiť do pilotného systému, je viacej. No najskôr som všetko prediskutovala s pani učiteľkami, ktoré vyjadrili svoj názor a zhodoval sa s mojím. Sme veľmi dobrý kolektív na rovnakej vlnovej dĺžke, a to bola prvotná motivácia – podpora kolektívu, pretože ak neprebehne správna motivácia učiteľov a nepochopia potrebu zmeny, tak tú zmenu nedokážeme posunúť a pretaviť do vzdelávania žiakom, rodičom a širokej verejnosti. Sme dedinská neplnoorganizovaná škola rodinného typu. Máme 50 žiakov v základnej škole a 30 detí v materskej škole. Žiakom chceme poskytnúť vedomosti, ktoré vedia pretaviť do zručností v reálnom živote a v praxi ich vedia reálne používať, hľadať súvislosti s bežným životom. Sme na dedine, a keď mi druhák povie, že morky sa nechovajú pre mäso, ale na maznanie a zomrú na starobu, tak sa pýtam, kde je problém, a my ako učitelia sa cítime ako posli zlých správ. Deti žijú v nejakej ochrannej zavádzajúcej škrupine, ktorá slúži rodičom ako ochrana pred pravdivými faktami, my chceme učiť deti realitu a pravdu. Chceme naučiť žiakov v záplave informácií triediť, vyhodnocovať tie, ktoré sú pravdivé a plné hodnôt, aj keď je to veľmi náročná úloha. Chceme viac prežívať ako memorovať. Deti zabudli žasnúť, nadchýnať sa z maličkostí, nasýtené sú materializmom. Musíme ich viesť k základným ľudským hodnotám, empatii, pokore, samozrejme, aj keď memorovanie a cibrenie pamäti je tiež veľmi dôležité. Máme potrebu byť súčasťou veľkého procesu, ako neplnoorganizovaná škola cítime často diskrimináciu podmienok, ktoré sú poskytnuté skôr väčším školám. Nebojíme sa robiť chyby a nie sú nám cudzie zmeny, ak tieto zmeny prispejú k lepšiemu fungovaniu školstva. A čo očakávame? Kvalitnú vzájomnú spoluprácu, ktorej výsledkom bude skvalitnenie slovenského školstva. A to nastane, ak vznikne prienik vyškolených a správne motivovaných učiteľov, kvalitných učebníc s metodickými príručkami, podporujúcich a chápavých rodičov, podpora štátu.
(Terézia Kovalíčeková, ZŠ s MŠ Fraňa Madvu Nitrianske Sučany)

Každá škola dostane troch odborníkov

Čo čaká vybranú štyridsiatku škôl v najbližších mesiacoch? Riaditeľ odboru kurikula na ministerstve školstva Martin Kríž tvrdí, že už tento týždeň sa zástupcovia z Národného inštitútu vzdelávania a mládeže, regionálnych centier podpory a ministerstva stretnú s prvou skupinou škôl, aby sa spoločne pripravili na fázu implementácie nového štátneho vzdelávacieho programu.

Tento mesiac by sa tiež mali uskutočniť webináre, kde budú predstavené zmeny v jednotlivých vzdelávacích oblastiach. V máji a júni zase séria infoseminárov vo všetkých okresoch Slovenska.

Odborníci a mentori budú prvým školám s prípravou nových školských vzdelávacích programov pomáhať. „Každá škola bude mať vlastný tím troch odborníkov (dvaja z regionálnych centier a jeden z NIVaM-u), ktorí budú pripravení školám pomáhať s adaptáciou na zmeny,“ vraví Kríž. „Prvých 40 škôl bude spolu s odborníkmi spoluvytvárať ďalšie podporné a ukážkové materiály pre všetky ďalšie školy.“

A čo sa bude diať s vybranými školami od septembra? Kríž vysvetľuje, že vstúpia do trojročného programu experimentálneho overovania. Absolvujú prvé merania zamerané na to, ako pristúpili k tvorbe školského vzdelávacieho programu, aké zmeny plánujú na úrovni organizácie, metód a foriem vzdelávania, ako porozumeli plánovaným zmenám, ako vnímajú nastavenú podporu zo strany NIvaM a RCPU, alebo na to, nakoľko je podľa nich nový program realizovateľný.

„Uvedené ukazovatele budú na prvých školách sledované a vyhodnocované aj priebežne, mnohé z meraní pomôžu dávať spätnú väzbu nielen školám, ale aj ministerstvu, ktoré garantuje kvalitu v oblasti informovanosti a poskytovanej podpory,“ uvádza Kríž.

Po prvom cykle overovania bude skupina prvých škôl porovnaná s kontrolnou skupinou škôl, kde nový štátny vzdelávací program ešte nebol implementovaný. Odborníci sa podľa Kríža pozrú najmä na výsledky vzdelávania (napríklad na matematickú a čitateľskú spôsobilosť) a na viaceré ukazovatele celkovej kultúry organizácie vrátane motivácie žiakov k učeniu, alebo motivácie učiteľov k zmenám.

„Predpokladáme, že školy, ktoré zavedú nový vzdelávací program už v tomto roku, budú dosahovať pozitívnejšie ukazovatele ako školy, ktoré ešte zmenami neprešli,“ dodáva.

Už na jeseň sa otvorí výzva na zapojenie do overovania reformy pre ďalšiu stovku škôl. V roku 2025 by mala byť zapojená už tretina základných škôl na Slovensku. O tri roky by mali podľa nového obsahu vzdelávania učiť všetky základné školy.

Zobraziť diskusiu
Súvisiace témy
Školy vzdelanie Reforma vzdelávania
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť