Štvordňový pracovný týždeň Znie to dobre, ale budúcnosť práce je zrejme inde

Víkend, ako ho poznáme dnes, sa nám zdá samozrejmosťou, ale ešte v 60. rokoch minulého storočia boli v Československu voľné iba nedele. Sobota bez práce bola novinkou, ktorá sa postupne zavádzala po Európe a na naše územie za železnú oponu sa dostala v roku 1968.

Novinka sa vtedy nestretla so všeobecnou podporou. Niektorí ekonómovia hrozili, že sa zníži produktivita a narušia sa pracovné procesy, niektorí politici zasa nápad považovali za buržoázny výmysel.

Nakoniec sa však ukázalo sa, že dvojdňový oddych nielen nie je hrozbou, ale zamestnancom dokonca prospieva.

Podobne dnes argumentujú aj zástancovia štvordňového pracovného týždňa, ktorých pribúda. Združujú sa do rôznych hnutí, ktoré chcú dokázať, že podobne ako to bolo pri zavádzaní voľnej soboty, aj zavedenie ďalšieho voľného dňa bude pre obe strany prospešné.

Hlavným argumentom je, že za posledné desaťročia vďaka novým technológiám výrazne vzrástla produktivita, ale platy podobný rast nezaznamenali. Okrem toho, s pomocou rôznych štúdií dokazujú, že jeden voľný deň navyše nemusí viesť k zníženiu produktivity.

Zdravší zamestnanci a vyššia produktivita

Posledná rozsiahla štúdia prebehla vo Veľkej Británii v druhej polovici minulého roka. Zúčastnilo sa na nej 2 900 zamestnancov zo 61 firiem z rôznych odvetví. Všetky prešli na model zníženia pracovného času o 20 percent so zachovaním 100-percentného platu.

Následná analýza ukázala, že 92 percent z firiem zapojených do štúdie sa rozhodlo v modeli pokračovať aj po skončení skúšobnej lehoty a 18 firiem uviedlo, že pôjde o definitívnu zmenu. Najväčším benefitom tohto modelu bolo zlepšenie zdravotného stavu zamestnancov.

39 percent pociťovalo menej stresu, 71 percent zasa pociťovalo menej vyhorenie.

O viac ako polovicu sa znížil počet ľudí, ktorí podali v danom čase výpoveď.Zdieľať

Taktiež sa znížila u zamestnancov úzkosť, únava, nespavosť. Zamestnanci hlásili celkové zlepšenie psychického aj fyzického zdravia.

Analýza ukazuje, že skrátenie pracovného času prinieslo výhody aj firmám. Príjmy zostali počas priebehu v podstate rovnaké, dokonca mierne, o 1,4 percenta, vyššie. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka sa príjmy zvýšili o 34,5 percenta. Rovnako sa o viac ako polovicu znížil počet ľudí, ktorí podali v danom čase výpoveď.

Ako sa píše v závere analýzy, vďaka starostlivému naplánovaniu a revízii pracovných postupov sa podarilo dosiahnuť rovnakú produktivitu či dokonca ju zlepšiť, a to bez negatívnych vedľajších účinkov.

„Ako celok teda výsledky britskej štúdie jasne ukazujú, že štvordňový týždeň je pripravený na ďalší krok – prejsť od experimentovania k implementácii,“ konštatujú autori analýzy.

Za celým experimentom stála organizácia 4 Day Week Global, ktorá bojuje za celosvetové zavedenie štvordňového pracovného týždňa, a je teda pochopiteľné, že výsledok interpretuje práve takto.

BBC si však všíma aj firmy, ktoré sa na experimente zúčastnili, no nakoniec sa rozhodli, že na štvordňový pracovný týždeň neprejdú. Jednou z nich je firma Allcap, ktorá sa venuje inžinierskemu a priemyselnému zásobovaniu.

Nový model prijali iba čiastočne a zamestnancom dali jeden deň voľno každých 14 dní. Ako však hovorí majiteľ spoločnosti Mark Roderick, „zistili sme, že namiesto 10 normálnych pracovných dní mali zamestnanci deväť extrémnych, a keď nastal ich deň voľna, boli zničení. Ak sme zarátali štátne sviatky, choroby či iné vymeškania, mali sme problém nájsť zamestnanca, ktorý by ich v ten jeden deň nahradil“.

Podľa Rodericka je štvordňový pracovný týždeň možný pre spoločnosti venujúce sa službám, ale v jeho prípade to pôjde iba ťažko. „Máme tu frézy, obchodný pult a nepretržité dodávky – práca z domu je nemožná, na mieste potrebujete minimálny počet zamestnancov, inak firma nefunguje,“ hovorí pre BBC.

V inej pilotnej štúdii však mala negatívnu skúsenosť s týmto modelom aj kreatívna agentúra Alter Agents.

Po desiatich týždňoch sa stalo to, že naše najcennejšie metriky, ktorými sú fyzické a duševné zdravie zamestnancov, klesli.Zdieľať

„Po desiatich týždňoch sa stalo to, že naše najcennejšie metriky, ktorými sú fyzické a duševné zdravie zamestnancov, klesli,“ povedala pre americkú televíznu stanicu NBC šéfka firmy Rebecca Brooks. V konečnom dôsledku tak podľa jej slov štvordňový pracovný týždeň život zamestnancom nezjednodušil, ale skomplikoval.

Štvordňový týždeň na Slovensku

So štvordňovým týždňom experimentuje zopár firiem aj na Slovensku. Medzi prvými bola poisťovňa NN, ktorá tento model zaviedla na začiatku roka 2021. Časť firmy pracuje od pondelka do štvrtka a časť od utorka do piatka.

„Ten, kto si vybral prácu v 4-dňovom pracovnom režime, musí naplniť svoje pracovné povinnosti aj základný fond pracovného času za 4 pracovné dni,“ vysvetľuje pre Postoj hovorkyňa firmy Daniela Tomášiková.

Ide teda o iný model ako v spomínanej štúdii vo Veľkej Británii. V NN ľudia pracujú dlhšie počas štyroch dní a vďaka tomu majú jeden deň voľna navyše. Tomášiková hovorí, že spoločnosť plní stanovené ciele aj plány, takže sú s modelom spokojní.

Vždy sa nájdu oddelenia, kde nie je možné pre povahu agendy tento model aplikovať.Zdieľať

Pravidelne vyhodnocujú ukazovatele ako work-life balans, fluktuáciu, plnenie plánov a od zavedenia štvordňového modelu vždy dosahovali žiaducu úroveň. Nemuseli teda pristupovať k úprave modelu.

Štvordňový pracovný týždeň však NN nezaviedla v rámci celej firmy. „Vždy sa nájdu oddelenia, kde nie je možné pre povahu agendy tento model aplikovať. Ide napríklad o centrum služieb zákazníkom alebo IT servis,“ vysvetľuje Tomášiková. Model neaplikovali ani na pobočky.

K podobnému kroku sa najnovšie rozhodla pristúpiť aj Slovenská sporiteľňa. Ako pre Hospodárske noviny uviedol riaditeľ ľudských zdrojov banky Martin Čambor, banka prinesie „model, ktorý bude rešpektovať, že naši ľudia majú kvalitne žiť svoj osobný život aj počas týždňa. V decembri si pilotný projekt vyhodnotíme a padne definitívne rozhodnutie, či do toho pôjdeme naplno“.

Či pôjde o podobný model ako v prípade NN, kde zamestnanci rozhodujú, či si rozložia pracovný čas na štyri alebo päť dní, alebo pôjde o reálne skrátenie pracovného času o 20 percent, nespresnil.

Trojdňový víkend pre všetkých?

Na Slovensku sa trend štvordňového pracovného týždňa rozbieha iba pomaly, vo svete hlasy volajúce po jeho zavedení počuť čoraz viac. Tento dopyt obzvlášť zosilnel po pandémii, ktorá priniesla narušenie bežných pracovných návykov.

Zavedenie plošného štvordňového pracovného týždňa by bolo zrejme problematické. Zamestnanci, ktorí tento model vyskúšali, si ho pochvaľovali z veľkej časti aj preto, že počas jedného voľného dňa navyše stihli urobiť veci, na ktoré inokedy skoro nemajú čas.

Ak by naozaj prišlo k plošnému zavedeniu štvordňového pracovného týždňa, muselo by to znamenať aj zatvorenie škôl, lekárov a väčšiny služieb.Zdieľať

To však znamená, že kým oni majú jeden deň víkendu navyše, mnohí iní musia stále pracovať. Ak by naozaj prišlo k plošnému zavedeniu štvordňového pracovného týždňa, muselo by to znamenať aj zatvorenie škôl, ambulancií a väčšiny služieb.

To je hypoteticky možné, ak by sa v tejto otázke našiel konsenzus. Je však otázne, či by sa naozaj našiel.

Mnohí odborníci sa preto skôr prikláňajú k tomu, že budúcnosť spočíva vo väčšej flexibilite v práci a kratšom pracovnom čase.

Práve takýto model by mohol najviac prospieť pracovníkom aj podľa profesorky budúcnosti práce na Newcastle University Business School Abigail Marks. Ak sa nezníži pracovné zaťaženie, masové zavádzanie štvordňového pracovného týždňa prináša riziko, že ľudia sa budú cítiť ešte prepracovanejšie, vysvetlila Marks pre BBC.

K niečomu podobnému pristúpilo v roku 2020 Francúzsko, ktoré zaviedlo 35-hodinový pracovný týždeň. Aj tento model však počíta s veľkým množstvom výnimiek a často v praxi nefunguje.