Komentáre a názory 31. máj 2023

Ďalšia výzva pre KDH Definovať povolebných partnerov a nedať si vnútiť progresívnu psiu hlavu

Lukáš Krivošík
Lukáš Krivošík

Personálne sa kresťanskí demokrati konsolidujú. No už sa pred nimi črtá ďalšia pasca.

Personálne sa kresťanskí demokrati konsolidujú. No už sa pred nimi črtá ďalšia pasca.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Lukáš Krivošík

Definovať povolebných partnerov a nedať si vnútiť progresívnu psiu hlavu
Predseda KDH Milan Majerský a ďalší predstavitelia hnutia (zľava doprava: Marek Michalčík, Jozef Hajko a Ivan Štefanec). FOTO TASR - Pavol Zachar

Vďaka posledným posilám (František Mikloško, Branislav Škripek) sa o KDH opäť hovorí. Táto dvojica by mohla k hnutiu pevnejšie pripútať tých konzervatívnych voličov, ktorí doteraz váhali, či to radšej nehodia KÚ na kandidátke OĽaNO.

Toto uniká ľuďom, ktorí tvrdia, že táto dvojica predsa nepritiahne žiadnych nových voličov z iných politických prostredí. Lenže KDH nesúperí o voličov SaS alebo PS, ale o svojho tradičného konzervatívneho voliča, o ktorého sa uchádza najmä OĽaNO či možno ešte Sme rodina. A tu má akvizícia Mikloška a Škripeka zmysel.

Popri formovaní svojej ponuky osobností do volieb sú však kresťanskí demokrati čoraz viac konfrontovaní aj s otázkou, s kým si vedia predstaviť prípadnú povolebnú spoluprácu. S tým súvisí zlomyseľná snaha politických konkurentov podsúvať verejnosti, že politici KDH netúžia po ničom inom než hlasovať po prípadnom návrate do parlamentu za program Progresívneho Slovenska.

Hoci sa hovorí, že medveďa netreba porciovať, kým ešte behá po lese, Milan Majerský a spol. by mali čo najskôr sformulovať nejakú ucelenú predstavu svojho povolebného postupu, ktorá by rozptýlila obavy voličov. Pritom odpoveď na otázku „S kým by ste išli po voľbách do vlády?“ v roku 2023 objektívne nie je jednoduchá.

Pred tromi rokmi to bolo omnoho ľahšie: „No predsa s ostatnými pravicovými stranami.“ S tými, ktoré v roku 2020 aj naozaj utvorili vládnu koalíciu.

No tie sú dnes zrejme nenapraviteľne rozkmotrené. Je napríklad nepredstaviteľné, aby po septembrových voľbách vznikla ešte raz koalícia, v ktorej by boli spolu OĽaNO a SaS, aj keby to percentá umožňovali.

Sulíkovci navyše deklarovali, že spolupracovať budú len so stranami, ktoré podporia registrované partnerstvá, čím si výber zúžili v zásade na Hlas a PS. Pokiaľ ide o koaličný potenciál OĽaNO, je ťažké nájsť nejakú stranu, ktorá by bola ochotná ísť do vládnej koalície s Igorom Matovičom.

K tomu treba pridať, že nielen KDH, ale aj viaceré ďalšie strany sa podľa prieskumov nachádzajú v pásme ohrozenia. Okrem SaS a OĽaNO aj Sme rodina. Do parlamentu by sa, naopak, mohla prebojovať SNS Andreja Danka. Za týchto okolností ťažko predvídať rozdelenie síl, ktoré vygenerujú voľby.

Kresťanskí demokrati sa zatiaľ nad povolebným vývojom asi príliš nezamýšľali. Jednak preto, že septembrové voľby budú úplná lotéria, jednak preto, že svoju energiu sústreďujú na to, aby sa do parlamentu vôbec dostali.

Pre KDH by v skutočnosti bolo asi najlepšie, keby päťpercentný prah prekročilo, no najbližšie volebné obdobie malo čas zbierať sily a profilovať sa v parlamentnej opozícii. To však nechce počuť žiadny potenciálny volič akejkoľvek strany. Ľudia chcú voliť úspech a od svojich zástupcov v politike očakávajú, že sa budú usilovať získať podiel na moci.

Zadefinovať si červené čiary

Spolupráca s niektorými stranami sa vylučuje ľahko: samozrejme, Smer a potom ešte Republika, ktorej predseda, keď sa mal vyjadriť k holokaustu, odpovedal ako nedávno Šucha, keď sa mal vyjadriť k tomu, čo je žena. No tieto dve rádioaktívne strany by z volieb mohli vyjsť natoľko posilnené, že všetci ostatní sa budú musieť dať dokopy, aby vytvorili väčšinovú vládu.

Pre potenciálnych voličov KDH je najkritickejšou otázkou, ako sa hnutie postaví k možnej povolebnej spolupráci s Hlasom a s PS. Formulácia odpovede je pre vedenie Milana Majerského výzvou už teraz. Voliči chcú vedieť, ako sa ich strana zachová.

Hnutie by si v tejto veci malo premyslieť ucelenú komunikačnú stratégiu, lebo najhoršie sú rôzne náhodné a nekoordinované odpovede jeho jednotlivých predstaviteľov, podľa toho, čo im práve zíde na um. Aké sú teda možnosti KDH?

Azda nie je nutné rezolútne vylučovať ďalšie strany zo spolupráce, ale postačí, ak kresťanskí demokrati zreteľne pomenujú svoje červené čiary. Ani nemusia spomínať PS a Hlas, stačí, keď povedia, že v kultúrno-etických otázkach je pre nich maximálnym ústupkom udržiavať status quo. Teda zachovanie súčasnej úpravy manželstva, prípadne potratov.

No kresťanskí demokrati by mali deklarovať aj to, že nepôjdu do žiadnej vlády, ktorá sa pokúsi zrušiť špeciálnu prokuratúru či manipulovať s prebiehajúcimi vyšetrovaniami. Nech po voľbách vznikne akákoľvek vláda, veľmi dôležité bude obsadenie postu ministra vnútra.

Konzervatívni voliči by sa mali zamyslieť aj nad rôznymi scenármi povolebného vývoja. Veľa sa hovorí o možnej ľavicovoliberálnej koalícii Hlas, PS, SaS alebo o koalícii Smer, Hlas, Republika, prípadne Smer, Hlas, Sme rodina.

Avšak v situácii, keď je koalícia pravicových strán nepredstaviteľná vzhľadom na osobné animozity Richarda Sulíka a Igora Matoviča, nebola by alternatíva v podobe koalície Hlas, Sme rodina, KDH ešte najmenším zlom? Teda, ak by percentá tých strán postačovali na väčšinu…

Skloňovať túto možnosť by rozviazalo ruky aj Petrovi Pellegrinimu, keďže Robertovi Ficovi sa ľahšie strašia ich spoloční voliči, keď im podsúva, že Hlas pôjde s SaS a s Progresívnym Slovenskom, než keby išiel s Borisom Kollárom a Milanom Majerským.

Len jedno je isté: či už bude KDH chcieť blokovať negatívne veci, alebo presadzovať nejaké pozitívne, všetko bude závisieť od jeho relatívnej sily. A tá sa získava vo voľbách.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0