Video a podcast OTVORENE s Michalom Magušinom 23. máj 2023

Exminister školstva Ján Horecký Obdobie mimo parlamentu KDH pomohlo, bola to moja jediná voľba (video + text)

Michal Magušin
Michal Magušin

Ján Horecký hovorí o tom, prečo si z viacerých možností vybral práve ponuku od KDH, i o tom, aká je jeho vízia reformy nášho školstva.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Michal Magušin

Ján Horecký hovorí o tom, prečo si z viacerých možností vybral práve ponuku od KDH, i o tom, aká je jeho vízia reformy nášho školstva.

V rozhovore s exministrom školstva Jánom Horeckým sa dozviete, že k rozhodnutiu kandidovať za KDH ho motivovali dva hlavné faktory. Prvým bolo poznanie, že na ministerskom poste sa mu úspešne darilo využívať svoje 35-ročné skúsenosti z nášho školstva.

Druhým faktorom, ktorý rozhodol práve v prospech KDH, bolo Horeckého vnímanie potreby dlhodobých a hlbokých zmien v oblasti vzdelávania, bez ľúbivých rečí a silných marketingových sloganov. K dosahovaniu tohto cieľa je podľa neho najlepšia práve spolupráca s kresťanskými demokratmi, ktorých, mimochodom, dlhodobo volí.

Prečo ho sklamalo nespojenie KDH s Kresťanskou úniou? A ako presne vyzerá jeho vízia reformy vzdelávania? Okrem textovej verzie rozhovoru, ktorá sa týka politických súvislostí, vám celé interview ponúkame v Postoj TV či v audioverzii.

Po 35 rokoch pôsobenia v školstve a po ôsmich mesiacoch v ministerskom kresle ste sa rozhodli vstúpiť do politických vôd a kandidovať za KDH. Ako vyzeralo vaše rozhodovanie?

Dlhé roky som v rezorte a robil som veľmi konkrétnu prácu na viacerých úspešných projektoch. Vždy to bolo ohraničené spoločenstvom, ktorému som slúžil, či to bolo Gymnázium Jura Hronca s International Baccalaureate programom, alebo Gymnázium Vazovova, alebo Spojená škola sv. Františka z Assisi, ktorú som rozvinul, alebo naposledy sieť súkromných škôl Félix.

Všetky tieto miesta ma niečo naučili a všade som mohol pracovať na tom, čo považujem za najlepšie pre deti, ktoré mi boli zverené.

Riadením osudu som sa stal slúžiacim ministrom školstva a mal som veľmi krátku príležitosť vyskúšať si prácu pre rezort v tom najväčšom možnom rozmere – spoluprácu s kolegami vo vláde, spoluprácu v parlamente, riadenie rezortu, ktorý má veľa inštitúcií a je najväčším ekosystémom v krajine.

Pred touto prácou som mal predtým veľký rešpekt, bál som sa, že kvôli mne niečo zlyhá a nepodarí sa. Za tých osem mesiacov som s prekvapením zistil, že som dokázal spojiť ľudí okolo seba do najlepšieho výsledku.

Bola to príležitosť byť chvíľu človekom, ktorý nastavuje systém a dovolí, aby vznikali výborné školy a aby rodič na dobrú školu nemusel mať peniaze alebo šťastie, lebo to bude systémovo zabezpečené.

Svoje ministerské pôsobenie vnímate ako úspešné a to vás povzbudilo uchádzať sa o dôveru voličov a prípadne pokračovať?

Zistil som, že sa mi darilo. Dalo sa dohodnúť so stavovskými organizáciami, zistil som, že sa dá dosiahnuť zmier so samosprávami, videl som, že je možné riešiť veci aj v takomto rozbúrenom a nepredvídateľnom parlamente.

Keby som dovolil prehovoriť tomu malému človeku vnútri mňa, tak ten by chcel byť železničným výpravcom v Trenčianskych Tepliciach, kde chodí vlak raz za rok.Zdieľať

Toto mi dáva nádej, že za štandardných podmienok by bolo možné urobiť ešte lepšiu prácu.

Položili ste si aj otázku, či vám nezachutila moc a funkcia a či vás pri rozhodnutí ísť do politiky nemotivuje hlavne vlastné ego?

Túto otázku si kladiem dvadsať rokov. Teraz asi mediálne nezabodujem, ale musím povedať, že povahovo na túto prácu nie som veľmi súci. Bol som síce skúsený a úspešný riaditeľ, ale vždy som mal obrovskú trému, keď som mal viesť poradu alebo keď som mal prehovoriť na Veni Sancte alebo Te Deum v kostole pred zhromaždením.

Keby som dovolil prehovoriť tomu malému človeku vnútri mňa, tak ten by chcel byť železničným výpravcom v Trenčianskych Tepliciach, kde chodí vlak raz za rok. Alebo by chcel byť kustódom v múzeu plnom ušľachtilých kníh.

Mojou ambíciou nie je vyhľadávať adrenalín ani byť v nejakom permanentnom konflikte. Ani som sa tak za tých osem mesiacov nesprával.

Tým, že som prijal pozvánku KDH na kandidátku, sa nemením ako človek. Aj lídrom KDH som hovoril, že nie som apriórne homo politicius. Vidím, že pre mňa politika určite nie je cieľ, ale nástroj. Obrazne povedané, je to väčší šróbovák na to, aby som dokázal pohnúť so školstvom. Doposiaľ som ním hýbal na tých miestach, kde som bol, a teraz som si vyskúšal, že to funguje aj v tom najväčšom možnom rozmere. Toto je moja ambícia.

Ministrom školstva ste sa stali aj vďaka tomu, že vás tam chceli mať ľudia z už rozpadnutej koalície OĽaNO – Sme rodina – Za ľudí. Budete však kandidovať za stranu, ktorá vás do funkcie nedostala. Vieme tiež, že ste mali viacero ponúk. Prečo ste si vybrali KDH a nie niektorý zo subjektov, ktoré vám dali dôveru a dosadili vás do kresla ministra školstva?

Nebol som nominant konkrétnej politickej strany, ale bol som pani prezidentkou vymenovaný ako odborník, ktorý bol nominantom celého zvyšku koalície.

Naozaj som dostal viacero ponúk a pre KDH som sa rozhodol z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že spolu s manželkou a neskôr aj s deťmi sme voličmi KDH od vzniku KDH.

Stalo sa, že KDH sme volili aj napriek personálnym prekážkam. Nesadli nám niektorí ľudia, ich postoje či vyjadrenia. Pre mňa je však na KDH príťažlivé, že smer, ktorým sa hnutie uberá, je predvídateľný, zrozumiteľný, transparentný a nie vypočítaný na momentálny efekt. Je solídny. To znamená, že myšlienka je väčšia ako jednotlivci.

Dnes tu máme niekoľko strán, ktoré sú založené iba na jednotlivcoch, a ich programy sú skoro irelevantné. Správajú sa dosť nevypočítateľne podľa toho, aké ego tam zvíťazí alebo akí ľudia sa práve zídu a na čom sa zhodnú.

KDH mi vyhovuje filozoficky, metodicky i systémovo, preto to bola pre mňa jediná voľba.Zdieľať

Takáto partaj, ktorá je vlastne partiou ľudí, je pre mňa už z titulu môjho vnútorného nastavenia príťažlivou. Ja nevyhľadávam kolbište politických zápasov, ja chcem realizovať niečo, čo napríklad v oblasti vzdelávania dlhodobo oveľa viac pasuje k dlhodobým, solídnym záberom, ako má KDH.

Dlhodobá vízia pre krajinu je pre vzdelanie jediná možnosť. Aj reforma, na ktorej som pracoval ako slúžiaci minister a ktorú som aj ako riaditeľ či manažér realizoval, proti prúdu, v čase, keď neexistoval žiadny štátny vzdelávací program, je načasovaná na 20 rokov dopredu. To sa mi tiež oveľa viac hodí ku KDH, ktoré nepozerá na bezprostredný osoh či efekt pre ľudí, ktorí tam momentálne sú, ale pozerá na krajinu ako takú.

KDH mi vyhovuje filozoficky, metodicky i systémovo, preto to bola pre mňa jediná voľba.

Uvedomujete si však, že KDH sa dvakrát nedostalo do parlamentu. Prečo to tak podľa vás bolo?

Myslím si, že to je preto, lebo KDH nedokázalo dosť efektívne odkomunikovať to, o čo im ide. KDH chce konsenzuálne riešiť hodnotové nastavenie krajiny, nielen pre vybranú skupinu kresťanov, ale pre spoločné dobro celej krajiny, kde majú svoje miesto aktívni kresťania, ateisti aj príslušníci iných skupín našej pestrej spoločnosti. Túto skutočnosť nedokázali predstavitelia hnutia dostatočne odkomunikovať.

To ani nie je skutočnosť, ktorá by sa dala ľahko marketingovo „predať“.

Samozrejme. Navyše KDH čelilo v týchto časoch boomu strán postavených na politickom marketingu a na efekte, na razantných, silných slovách, na sľuboch, ktoré si už nikto nepamätá, alebo ľudia už prijali modus operandi, že politici musia sľubovať, my sa pre niektorých rozhodneme a tým svojim prepáčime, aj keď sľuby nesplnia. Zmierili sme sa s tým.

Zaplatili sme však za to obrovskú cenu. Je to devalvácia slova, je to nihilizácia dôvery a je veľmi ťažké nájsť politikov, ktorým by ste mohli dôverovať.

Čítajte tiež

Vyhodnocujem to však tak, že obdobie mimo parlamentu KDH pomohlo. KDH sa utužilo, nemôže napodobňovať iné vzorce, musí byť samo sebou, musí odkomunikovať, že je moderná strana a vie riešiť priority, ktoré naša spoločnosť momentálne má – a že ich nechce riešiť ľúbivo, silnými gestami a slovami, ale skutkami.

Na to však KDH potrebuje ľudí, ktorí dlhodobé a premyslené riešenia ponúkajú. Na to potrebuje hnutie ľudí. Viacerí bývalí voliči KDH hovoria, že oceňujú na KDH ich čitateľnosť, triezvosť a stabilitu, ale veľmi im prekáža pasivita, nedostatok konštruktívnych riešení pre krajinu. Rozumiete tejto výhrade?

Som presvedčený, že dnešní lídri KDH si túto výhradu uvedomujú a rozmýšľajú o nej podobne. Preto Milan Majerský opakovane predstavil súčasné KDH ako stranu, ktorá prešla programovou aj personálnou obnovou.

KDH môže priniesť svoje obohatenie do politiky, kultúry a verejného života tejto krajiny. To je posun, ktorý, verím, prinesie dobrý výsledok.Zdieľať

Obnova KDH neznamená, že by sa KDH premenilo na niečo iné, to by poprelo svoje dlhodobé nastavenie. Je to však reakcia na to, čo hovoríte. Nestačí mať dobrý cieľ, musíte mať aj schopnosť k nemu dokráčať a ľudí, ktorí vedia túto víziu odkomunikovať a získať si dôveru voličov, lebo nakoniec rozhodnú voliči.

Odpoveď na moju otázku je teda vaše angažovanie zo strany KDH.

Možno je to len prvá lastovička, ale je to jeden z príkladov tohto uvažovania, pretože po nástupe do služby ministra som sa prihlásil, že chcem pokračovať v tom, čo bolo začaté za môjho predchodcu. Musím priznať, že s pánom Gröhlingom sa na mnohé veci pozeráme odlišne, napriek tomu nevidím svet čierno-bielo a neprišiel som s buldozérom, aby som začal na zelenej lúke.

Ani dnes, pred voľbami, nejdeme stavať školstvo na zelenej lúke. Existuje kapitál, predovšetkým ľudský, ktorý už bol investovaný.

Exminister školstva Ján Horecký sa rozhodol kandidovať za KDH. Foto Postoj: Andrej Lojan

Pointa moderného KDH spočíva vo vernosti svojim princípom, ale zároveň spolupracovať s ľuďmi, ktorí v tejto krajine žijú a s ktorými sa možno KDH bude deliť o moc, ak uspeje vo voľbách.

KDH môže priniesť svoje obohatenie do politiky, kultúry a verejného života tejto krajiny. To je posun, ktorý, verím, prinesie dobrý výsledok.

Schopnosť nadviazať na dobré veci, pokračovať v nich a odovzdať krajinu v lepšom stave, v akom sme ju dostali, je ambíciou dnešného KDH, a preto som sa k tomu pridal.

KDH v ostatných mesiacoch mediálne zaujalo hlavne svojím nespojením sa s Kresťanskou úniou. Čo ste si o tom mysleli?

Bol som z toho smutný. Úprimne poviem, že nepoznám bezprostredné dôvody, prečo sa to nepodarilo. Želal by som si však, aby sa demokraticky zmýšľajúci ľudia vyznávajúci kresťanské univerzálne hodnoty vedeli spájať a nie trieštiť.

Verím tomu, že nech sa títo ľudia dostanú do parlamentu akoukoľvek cestou, tak potom dokážu na dobrých veciach spolupracovať, lebo tie sú silnejšie ako my.

Akú konkrétnu ponuku ste od KDH dostali? Stali ste sa aj členom hnutia?

Nie som členom KDH. Bolo mi komunikované, že mi ponúkajú 10. až 15. miesto. Dostal som aj ponuku na 6. – 7. miesto na inej kandidátke, čo teraz nechcem konkretizovať, ale nehľadal som miesto na istotu v parlamente, ale príležitosť, ako ovplyvňovať dianie, pozitívny vývoj vo vzdelávaní aj naďalej.

Pokiaľ by som mal možnosť ovplyvňovať programy strán alebo byť aj osobne zapojený na práci na posune vzdelávania, videl som ponuku od KDH ako dobrú príležitosť.

Vaša maximalistická ambícia je opäť sa vrátiť do ministerského kresla?

To je najvyšší možný cieľ, nie je to však môj jediný cieľ a ani dôvod, prečo som túto ponuku prijal.

Veľmi by som si želal, aby všetky deti v tejto krajine mohli mať lepšiu školu, ako je dnes k dispozícii.

Vízia reformy školstva

Ján Horecký v druhej časti diskusie vysvetľuje podstatu zmien, ktoré je potrebné urobiť. Upozorňuje tiež, že výsledný efekt rozbehnutej reformy uvidíme na absolventoch až o dvadsať rokov. 

„Nový zákon dvíha požiadavky na kvalitu práce. Napriek tomu to moji vážení kolegovia prijímali a podporili a toto je kapitál, ktorý žiadna vláda nesmie premrhať. Inak všetky tieto generácie musia ‚vymrieť‘, kým príde niekto, kto bude brať vážne slovo reforma.“

„Táto reforma sa na absolventoch prejaví o dvadsať rokov.“

„Oproti iným osobnostiam som navnímal, že viem spolupracovať s predstaviteľmi školských stavovských organizácií. Mám pozitívnu skúsenosť so spoluprácou s vrcholnou štátnou správou aj s parlamentom. A čo sa týka kurikulárnej reformy a ďalších zákonov, ktoré sme schválili a ktoré posúvajú školstvo dopredu, nemyslím si, že to je už všetko hotové.“

„Chcem zdôrazniť, že chcem pokračovať v začatom diele a ďalej ho rozvíjať.“

 

V ďalšej časti diskusie sa dozviete:

Ako by sa mala reforma škôl vyvíjať?

V čom je vízia Jána Horeckého iná ako v prípade jeho politických súperov?

Aký je hlavný problém dnešného vzdelávania?

Ako by mal vyzerať absolvent nášho vzdelávacieho systému o dve desaťročia?

Celý rozhovor si môžete vypočuť alebo pozrieť.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0