F-16 pre Ukrajinu Odkiaľ by mohli pochádzať a čo chcú nimi Ukrajinci dosiahnuť?

Napriek tomu však väčšina pozorovateľov nemá pochybnosti, ako by konečné rozhodnutie vyzeralo. Nemecký vojenský novinár Thomas Wiegold zhŕňa: „Je jasné, že Ukrajina v dohľadnom čase môže počítať s dodávkami západných stíhačiek.“

Aj bez amerických dodávok F-16 je možné, že Ukrajinci už čoskoro dostanú nové lietadlá. Hovorca ukrajinského letectva Jurij Ignat hovorí o dodávkach po perutiach 12 až 18 kusov. Zatiaľ nepotvrdené informácie naznačujú možnú dodávku približne 45 F-16 z Holandska a Dánska.

Tieto informácie nepriamo potvrdzuje to, že Holandsko zrušilo plány predať olietané F-16 súkromnej spoločnosti Draken International. „Nie je ťažké si domyslieť, kde skončia,“ myslia si preto analytici Oryx.

Zaujímavým detailom stretnutia v Hirošime bolo, že Zelenskyj sa zjavne snaží nenahnevať Číňanov – hoci pred Zelenského príchodom mala byť Čína jedným z hlavných predmetov rokovaní, vo finálnom komuniké sa spomína len raz.

To možno čítať najmä ako snahu Ukrajincov neohroziť neutrálny status Číny v tejto vojne. Čínsky vodca Si Ťin-pching len prednedávnom prvýkrát od začiatku vojny telefonoval so Zelenským a rôzne strany varovali pred možnými čínskymi dodávkami zbraní Rusku. Ukrajinci, naopak, s Čínou spájajú aj nádej, že ich verbálna intervencia by mohla byť jazýčkom na váhe, ktorý skôr či neskôr podnieti Putina stiahnuť svoje vojská.

Kedy dorazia F-16 na front?

Poľský analytik Jarosław Wolski si myslí, že stíhačky by na Ukrajinu mohli doraziť už čoskoro.

Výcvik poľských pilotov podľa neho síce za bežných podmienok trval asi dva roky, z toho päť mesiacov teoretického a jazykového výcviku, šesť mesiacov na cvičných lietadlách T-38 a 80 až 100 hodín alebo okolo roka na samotných stíhačkách. Je však možné, že Ukrajinci už svojich pilotov na túto úlohu pripravovali.

„Podľa mňa je pravdepodobné, že minuloročné klebety o výcviku pilotov sú pravdivé a mohlo to trvať asi rok. V tomto usporiadaní uvidíme F-16 s trojzubom na Ukrajine niekde v lete. A možno nielen F-16,“ nazdáva sa Wolski.

„Sullivan potvrdil, že Ukrajina dostane F-16 od západnej koalície, pokiaľ tieto lietadlá nebudú používané na útoky na ciele v Rusku. Pripomínam, že pre každého psychicky zdravého na Západe Krym a Luhanská a Donecká ľudová republika nie sú Rusko,“ podotýka Poliak.

Trvanie výcviku by navyše mohlo skrátiť nasadenie už vyškolených pilotov, ktorých treba „iba“ preškoliť na nový model stíhačky. Na rozdiel od úplných nováčikov, ktorí by sa všetko učili „od piky“, môže Ukrajina uprednostniť skúsených pilotov Su-27 a MiG-29, pre ktorých nemá dostatok lietadiel sovietskeho typu.

Hodnotenie US Air Force tak hovorí o tom, že výcvik Ukrajincov by namiesto roka a pol, ktorý doteraz uvádzali oficiálne zdroje, mohol trvať len štyri mesiace.

Ešte v apríli Ukrajinci tvrdili, že ich piloti by sa dokázali naučiť lietať na F-16 za šesť mesiacov. „Kým budeme čakať, stratíme ďalších pilotov. Mali sme zoznam najpokročilejších pilotov, ktorí mohli byť vycvičení na F-16, a, žiaľ, niektorí z nich už boli zabití v akcii,“ hovoril vtedy ukrajinský plukovník Lohačov.

Zložitejší než výcvik pilotov by sa nakoniec mohol ukázať výcvik technikov, obáva sa horespomínaný Thomas Wiegold. Na každú hodinu letu prichádza násobne viac hodín servisu, či ho Ukrajinci dokážu zabezpečiť tak rýchlo, môže byť pálčivejšou otázkou než dostatok pilotov.

Sidewinder effekt?

Jednou z hlavných výhod F-16 by mohlo byť aj nasadenie novších a výkonnejších západných radarov a rakiet, než sú tie, ktoré dnes dokážu niesť ukrajinské stíhačky. Hoci sa môže zdať, že ide o nepodstatný technický detail, výhoda na poli rakiet sa môže ukázať kľúčovou.

Príkladom môže byť izraelské letectvo v opotrebovávacej vojne v rokoch 1967 až 1973. Hoci čelilo útoku násobne silnejších súperov – Egypta, Sýrie a mnoho ďalších arabských štátov –, vďaka schopnejším pilotom a modernej technológii dokázalo odolávať početnejším protivníkom.

To ukázala najmä operácia Granátové jablko 20 (Rimon 20) z roku 1970, v ktorej sa 12 izraelských stíhačiek Mirage III a 4 F4 Phantom stretli vo vzdušnom súboji s 24 migmi-21, pilotovanými sovietskymi pilotmi, ktoré Sovietsky zväz poslal na pomoc Egyptu. Aj vďaka novým raketám AIM-9 Sidewinder číselne znevýhodnení Izraelčania dokázali zostreliť päť nepriateľských migov, a to pri strate iba jednej poškodenej stíhačky.

Podobnú výhodu si dnes časť pozorovateľov sľubuje od rakiet AIM-120 AMRAAM, vďaka ktorým by Ukrajinci dokázali bojovať proti Rusom z väčšej vzdialenosti. V súčasnosti totiž Rusi disponujú nielen početnou, ale aj technologickou prevahou, vďaka ktorej dokážu Ukrajincov vlákať do smrtonosných pascí, v ktorých prečíslia ukrajinských pilotov.

„Rusi neustále menia taktiku, takže vojna nie je stabilná. Kladú pasce. Pošlú ruské lietadlo samo, čím oklamú ukrajinského pilota, aby si myslel, že je len jedno lietadlo. Potom sa na oboch stranách objavia ďalšie dve alebo tri, čím sa ukrajinské lietadlo zahmýri,“ citoval v apríli britský Telegraph ukrajinského pilota majora Vorošylova. „Potrebujeme viac moderných stíhačiek, aby sme boli lepší než nepriateľ.“

„Ak chceme zaútočiť na ruské lietadlá, musíme sa dostať oveľa bližšie k prednej línii a letieť na malú vzdialenosť, čo je veľmi nebezpečné,“ opisuje situáciu Vorošylov. „Rusi majú 40 leteckých základní a spolu vyše 700 lietadiel a helikoptér a sú modernejšie ako naše lietadlá.“

Náhrada strát

Skeptickejšia je bývalá pilotka Brynn Tannehill. „Väčšina ľudí si predstavuje, že moderný letecký súboj vyzerá ako Top Gun. V skutočnosti sa väčšinou bojuje za hranicou vizuálneho rozsahu (BVR). Zvyčajne vyhráva ten, kto má výkonnejší radar a rakety s dlhším dosahom. Manévrový vzdušný súboj je niečo ako dodatočný nápad, dokonca aj pri tréningu,“ vysvetľuje.

Podľa expilotky tak F-16 nebudú tým kvalitatívnym skokom, ktorý si niektorí sľubujú: „F-16 MLU túto rovnicu nemení. Jej malý, starý radar APG-66 nevidí tak ďaleko ako väčšie, modernejšie ruské radary na migoch a Suchoji. [Ruská raketa] R-37 má podstatne väčší dosah ako AIM-120C.“

Dôvodom je aj to, že malá jednomotorová stíhačka F-16 nedokáže generovať také množstvo energie, aké by si vyžadovali najvýkonnejšie radary.

„Najdôležitejšie podľa mňa je, že uľahčuje Ukrajine získanie a používanie spoločnej rakety vzduch-zem (JASSM) AGM-158. Vo všeobecnosti podobný StormShadow, JASSM, by poskytoval dodatočnú schopnosť útoku na veľké vzdialenosti proti zložitým cieľom.

Podľa odborníčky je dodávka F-16 dobrou správou, varuje však pred prehnanými očakávaniami. „Toto nie je zázračná zbraň,“ nabáda na zdržanlivosť.

„Môže to potenciálne pomôcť s misiou SEAD (potlačenie nepriateľskej protivzdušnej obrany), ale nestiahne väčšinu ruskej protivzdušnej obrany. No v kombinácii s JASSM, LRASM a AIM-120 by to mohlo výrazne zlepšiť celkovú pozíciu Ukrajiny v oblastiach, ktoré sú kritické, ako obrana proti riadeným raketám, útok na veľké vzdialenosti a kontrola nad morom,“ myslí si Tannehill.

Ale aj ak olietané F-16 nebudú technologickou revolúciou, pre Ukrajincov nepochybne budú výraznou pomocou. Vojna je neúprosná, obe strany strácajú vojakov i techniku, ale na rozdiel od Ruska, ktoré napriek sankciám dokáže vyrábať stále nové zbrane, Ukrajina v súčasnosti následkom ruských úderov na svoj priemysel i infraštruktúru nedokáže vyrábať dostatočný počet vlastnej techniky, nieto ešte lietadiel.

Pre Rusko teda tak dlho, ako Západ Ukrajine nezačne dodávať stíhačky, dáva zmysel vo vojne pokračovať, keďže Moskva môže dúfať v to, že skôr či neskôr Ukrajincom dôjdu zdroje.

Tejto logike Kremľa porozumeli aj tie štáty, ktoré sa doteraz k otázke stíhačiek stavali skôr obozretne.

„Výcvik pilotov je dlhodobý projekt, kde ešte nie je definitívne rozhodnuté napríklad zo strany USA, čo bude na konci výcviku. Ale je to projekt, ktorý obsahuje skôr odkaz Rusku, čo súvisí aj so všetkými našimi ďalšími aktivitami. Rusko by nemalo počítať s tým, že ak dostatočne dlho prečká, podpora pre Ukrajinu nakoniec zoslabne,“ vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz po stretnutí v Hirošime.

Rozhodnutie Američanov s F16 tak možno čítať aj ako ponuku Moskve, aby sa čo najrýchlejšie s Ukrajincami dohodla. Pretože ak by rokovala o rok či dva, jej pozícia vôbec nemusí byť silnejšia, ako možno v Kremli stále dúfajú.