ROZHOVOR: Bubák v Ríme aj o pašovaní ľudí

Dlhoročný frontman bratislavského Univerzitného pastoračného centra verbista Milan Bubák je už tretí rok v Ríme. Postoy prináša rozhovor o tom, čo sa odchodom zo Slovenska v jeho živote zmenilo.

Ako sa ti pozdáva talianska skúsenosť?
Páči sa mi veľmi, aj keď sa mi na to ťažko zvykalo, lebo to bolo úplne iné pole, iná oblasť, ako som zvykol robiť. Ale dá sa na to zvyknúť, keď človek do toho prenikne. A páči sa mi aj jednak tá vec samotná, aj že mám veľa kontaktov s ľuďmi, ktorí robia to isté z iných reholí tu, v rámci Ríma. Páčia sa mi aj témy, teda nie všetky, ale to je vždy tak, že človek si vždy nájde tú svoju, ktorá je možno odlišná od toho, čo robil jeho predchodca. Takže ten dôraz, stres môže byť iný, ale páči sa mi.

A čo vlastne robíš v Ríme?
Robím koordinátora pre spravodlivosť a pokoj a integritu stvorenia pre našu rehoľu, pre náš generalát. Je to komplikovaný orwellovský newspeak názov, ale v podstate zjednodušene povedané, nejde o kázanie evanjelia ale o prenesenie evanjelia do skutkov. Sociálna práca, alebo tak nejako by sa to dalo povedať. Ako previesť Božie slovo do skutku. Neviem, ja to nerobím, ja som skôr úradník, ale mám dohľad nad tým v celej našej reholi, lebo v každej našej provincii majú ľudí, ktorí robia to, čo ja a tí zasa dozerajú na projekty, ktoré sa tam robia. Ľudia robia rôzne veci, pracujú s utečencami, s bezdomovcami, s opustenými, núdznymi, pracujú na rôznych ekologických projektoch, napríklad na tom, aby ľudí naučili pestovať kde čo, aby sa naučili postarať sami o seba, pracujú s tým, ako ľudí naučiť vymôcť si to, na čo majú právo, domôcť sa svojich práv tam, kde s nimi zaobchádzajú ako s bezprávnymi, takže to pole je veľmi široké.

V akom jazyku najviac hovoríš?
V našej reholi je pracovný jazyk angličtina a španielčina a domáci jazyk, s ktorým tu v Ríme fungujeme, je samozrejme taliančina.

Keď si odchádzal z UPC, tak niektorí hovorili, že po dynamickom živote so študentmi bude toto taká byrokracia, že to bude možno pre teba nudné. Je to naozaj také nezáživné?
Samozrejme, sú aj chvíle, ktoré sú veľmi nudné, to si často poviem, keď si tak vzdychám a pozerám von oknom z môjho ofisu, ako bolo dobré, keď som pracoval s ľuďmi priamo. Musím priznať, že pastoračná práca priamo je niečo, čo ma fakt baví najviac. Ale na druhej strane, až takú nudu nezažívam. Mám dojem, že charakteristikou zrelého zdravého človeka by malo byť to, že aj keď má svoje preferencie, dokáže si nájsť svoje miesto všade a adaptovať sa a byť účinný a efektívny. Je pravda, že ako som aj povedal, sú veci, ktoré ťa bavia viac ako iné. Ale na druhej strane sa nie vždy dá vyberať a človek musí robiť všetko. Myslím, že som si našiel svoju cestu a svoju záľubu v tých veciach, ktoré teraz robím a v podstate ma to baví.

Aké je to koordinovať aktivity alebo projekty v Taliansku? Taliani sú známi tým, že je tu veľký chaos.
Po prvé, moja oblasť koordinácie nie je v Taliansku. V Taliansku, v Ríme, pracujeme skorej na medzirehoľnej úrovni, kde sú väčšinou netaliani. Tam tá mentalita nie je úplne taká. Inak moja koordinácia prebieha viac menej cez e-mail. A tam mi chýbajú tváre. Lepšie sa mi pracuje s ľuďmi, ktorých tváre vidím osobne, než len keď poznám ich mená cez e-mail alebo len cez telefón a nikdy som ich nevidel. To je trošku iné. Ja mám radšej tie tváre. Mám však predsa aj akcie, ktoré robím aj s Talianmi. Je pravda, že sú trochu chaotickí, na druhej strane to vyvažujú tým, že sú veľmi srdeční a človek sa s nimi dobre cíti.

Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?
Každý je iný. Ráno máme modlitby, lebo som v kláštore, máme sv. omšu a modlitby ráno, na obed a večer, dvakrát do týždňa máme zasadanie generálnej rady, v utorky a v piatky, vtedy musím byť doma, na každú radu treba čítať vopred materiály, a potom byť pripravený, keď ma zavolajú, keď ide o moju vec v mojej oblasti. No a potom sa zúčastňujem na rôznych stretnutiach, ktoré sú zamerané na rôzne oblasti, napríklad pre sociálnu spravodlivosť, pre mimovládky, pre integritu stvorenia, proti kupčeniu s ľuďmi, píšem rôzne reporty, cestujem kade-tade, kde treba.

Sleduješ dianie v UPC? Čo sa tam deje, aké sú tam prednášky, akí hostia sú tam, alebo si to úplne prenechal novým administrátorom?
Ponechal som to úplne novým administrátorom, nepletiem sa do ich práce. Na druhej strane, nedajú mi pokoj ani oni, ani mladí ľudia, z UPC mám skutočne mohutnú korešpondenciu, veľa ľudí mi píše aj ma navštevuje, takže mám stále kontakty s UPC aj s dianím v UPC. Často navštevujem stránku, dokonca na ňu aj prispievam a viem, čo sa tam deje. Takže snažím sa byť v kontakte. Na druhej strane sa do toho nemiešam.

Aké sú Vianoce v Ríme?
Sú úplne iné ako u nás, lebo oni neslávia Štedrý večer. Pre nás je ťažiskom Štedrý večer. Takže v podstate sa to tu začína polnočnou omšou a ťažisko je na dni Božieho narodenia, keď je omša a hlavné jedlo a tak. Ale pre nás, čo sme vyrastali v našich končinách, je tá romantika Štedrý večer.

Aké kľúčové témy, s ktorými sa stretávaš, čím žiješ, na čom pracuješ?
Momentálne pracujem na brožúre o human trafficingu, kupčení s ľuďmi, ktorú žiadali členovia našej rehole vypracovať od generalátu ako info. Potom pracujem na smerniciach pre prácu s migrantami a utečencami v našej reholi, ale to už je v podstate hotové. A potom také bežné veci, čo prídu. Veľa som bol zamestnaný s prípravou fóra pre katolícky inšpirované mimovládky, ktoré sa koná vo februári v Ríme.

Na Slovensku prebehol modlitbový úmysel, aby sa ľudia modlili za tvoje zdravie. Ako sa cítiš?
Cítim sa rôzne, ako kedy. Ťažko povedať. Snažím sa byť v Božích rukách.

Ondrej Sočuvka
Foto: UPC

Staňte sa fanúšikom Postoy.sk na Facebooku a budete mať prehľad o nových článkoch.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo