Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
16. máj 2023

Prečo zdravotníctvu chýbajú peniaze

Všeobecná poisťovňa platí nemocniciam viac ako súkromné. Tie to odmietajú

Za prvé tri mesiace skončili všetky zdravotné poisťovne v strate. Situácia vo VŠZP je alarmujúca.

Všeobecná poisťovňa platí nemocniciam viac ako súkromné. Tie to odmietajú

Zľava riaditeľ Národnej transfúznej služby Ivan Oleár, minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský a riaditeľ VšZP Richard Strapko. Foto: TASR/Jakub Kotian

Slovenské zdravotníctvo trpí chronickým nedostatkom financií. Na overenie tohto faktu netreba analýzy, stačí návšteva nemocnice. Zdravotnými poisťovňami by pritom malo tento rok pretiecť takmer sedem miliárd eur a veľká časť z tejto sumy by mala skončiť práve v nemocniciach.

Ako však ukázala najnovšia správa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, už teraz sú všetky tri zdravotné poisťovne v celkovej strate vo výške takmer 70 miliónov eur.

Najhoršia situácia panuje v štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Jej fungovanie môže byť podľa správy do konca roka ohrozené.

Štátna poisťovňa platí viac

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vysvetľuje, ako sa štátna poisťovňa do tohto stavu dostala. Podľa jeho zistení je to do veľkej miery spôsobené tým, že dotuje súkromné poisťovne.

Analýza platieb ukázala, že za rovnaké úkony platí štátna poisťovňa výrazne viac ako tie súkromné. K rovnakému záveru pritom prišiel ešte v minulom roku aj Útvar hodnoty za peniaze.

Analytici útvaru vypočítali, že za priemernú hospitalizáciu pacientky dostala v roku 2021 Univerzitná nemocnica v Bratislave od Všeobecnej zdravotnej poisťovne 3 297 eur. Od Dôvery 2 653 eur a od Unionu len 2 233 eur.

Analytici dodávajú, že ak by súkromné poisťovne platili za úkony v rovnakej výške ako Všeobecná zdravotná poisťovňa, strata univerzitnej nemocnice, ktorá v roku 2021 dosiahla 48 miliónov eur, by bola o 13 miliónov nižšia.

Ak by všetky zdravotné poisťovne platili nemocniciam za také isté výkony rovnako, štátna poisťovňa by ušetrila 84 miliónov eur ročne.

Súkromné poisťovne nenesú žiadnu zodpovednosť za katastrofálne hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Zdieľať

Súkromné zdravotné poisťovne s tvrdeniami úradu nesúhlasia. Dôvera v tlačovej správe označuje tvrdenia o tom, že by štátna poisťovňa dotovala tie súkromné, za absurdné. „Súkromné poisťovne nenesú žiadnu zodpovednosť za katastrofálne hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne,“ píše sa v správe.

Hovorkyňa Unionu Kristína Baluchová pre Postoj povedala, že platby za „jednotlivé zdravotnícke úkony sú nastavované po vzájomnej dohode s príslušnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a vždy zodpovedali a zodpovedajú potrebám našich poistencov a súčasne objemu prostriedkov, ktoré má naša zdravotná poisťovňa k dispozícii“.

Obe spoločnosti poukazujú na fakt, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je pravidelne dotovaná zo štátneho rozpočtu, čo považujú za neférovú výhodu. Dôvera zdôrazňuje fakt, že VšZP „prirodzene mala k dispozícii viac peňazí ako súkromné zdravotné poisťovne“.

Hovorkyňa Unionu k tomu ešte dodáva, že porovnania Útvaru hodnoty za peniaze nemajú veľkú výpovednú hodnotu, keďže metodika vyhodnotenia výšky platieb za ústavnú zdravotnú starostlivosť nikdy nebola dohodnutá a je postavená na neúplných dátach.

Nákupy bez cenoviek

Neporiadok v systéme platieb konštatuje aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a považuje ho za hlavný problém celého systému. V slovenskom zdravotníctve totiž absentuje DRG systém a v ambulantnej sfére zasa chýba záväzné usmernenie cien výkonov formou cenníkov.

Takzvaný DRG systém (z anglického diagnosis related group) je, zjednodušene povedané, akýsi cenník, na základe ktorého poisťovne nemocniciam preplácajú jednotlivé úkony.

Tento systém však na Slovensku nefunguje a celé financovanie zdravotnej starostlivosti je preto netransparentné. A preto je aj možné, aby existovali veľké rozdiely v úhradách medzi zdravotnými poisťovňami.

Inzercia

Slovensko je jediná krajina v Európskej únii, ktorá podobný systém nemá. Na jeho zavedení sa pracuje už roky. Ešte v roku 2011 sme odkúpili DRG systém od Nemecka, ale do dnešného dňa nebol zavedený do praxe.

Jeho zavedenie požadovali aj lekárske odbory počas štrajkovej pohotovosti v minulom roku. Táto požiadavka sa pretavila aj do memoranda, ktoré nakoniec vláda Eduarda Hegera s odbormi podpísala. Ešte predtým bolo prijaté iné memorandum, v ktorom sa tiež nachádzal záväzok zaviesť DRG systém.

Ostrá prevádzka systému vrátane spravodlivých platieb pre nemocnice by mohla byť zahájená od januára 2024. Zdieľať

Podpísal ho bývalý minister financií Igor Matovič s bývalým ministrom zdravotníctva Igorom Matovičom. Na zavedení systému by teda malo ministerstvo zdravotníctva momentálne aktívne pracovať.

Posledné informácie o vývoji nájdeme v Národnom programe reforiem, čo je dokument, ktorý musí každý rok na jar vláda posielať Európskej komisii. V ňom sa píše, že „ostrá prevádzka systému vrátane spravodlivých platieb pre nemocnice by mohla byť zahájená od januára 2024“.

Či to tak aj naozaj bude, je otázne.

Na zavedení systému sa pracuje už minimálne od roku 2011, keď Slovensko odkúpilo DRG systém z Nemecka. Vďaka tomu ministerstvo zdravotníctva získalo potrebný softvér, príručky, katalógy a niektoré metodiky. Následne začalo zbieranie dát z nemocníc, podľa ktorých sa mali určiť jednotlivé sadzby. Tu však nastali problémy.

Poisťovne tak aktuálne nemocniciam platia mesačné paušály nastavené podľa očakávaných výdavkov. Ako vysvetľuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pri uzatváraní zmlúv sa neberie do úvahy produkcia nemocníc, ale ceny z predchádzajúceho roka, upravené o navýšenie kvôli rastu miezd. Ak teda boli raz ceny podhodnotené, tento problém sa z roka na rok prehlbuje.

Mecenáš alebo záchranca systému?

To, že systém nefunguje, naznačuje aj fakt, že za prvé tri mesiace tohto roka dosiahli zdravotné poisťovne celkovú stratu vo výške 68,8 milióna eur.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou priznáva, že situácia je do veľkej miery ovplyvnená nárastom nákladov na zdravotnú starostlivosť. To je spôsobené tým, že systém sa po skončení pandémie dostáva do normálneho režimu, realizujú sa odložené operácie či iné úkony. K tomu treba pripočítať celkové zvýšenie cien.

Viac ako 50 miliónov z celkovej výšky straty patrí Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Úrad to vysvetľuje tým, že poskytuje vyššie úhrady ako iné poisťovne. Štátna poisťovňa sa v záporných číslach drží už niekoľko rokov.

Ako pre portál Aktuality.sk uviedol analytik INESS Martin Vlachynský, hlavný problém spočíva v tom, že poisťovňa ignoruje svoju základnú úlohu, ktorou je nakupovanie zdravotnej starostlivosti a nie riešenie toho, že sú nemocnice a ambulancie stratové.

Viac ako 50 miliónov z celkovej straty poisťovní patrí Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Zdieľať

VšZP je tak akýmsi mecenášom a nehľadí na svoje finančné výsledky.

Analytici Útvaru hodnoty za peniaze však tvrdia, že nie je pravda, že by poisťovňa platila priveľa, lebo peniaze v nemocniciach objektívne chýbajú. Ako ďalej píšu, „naopak, súkromné poisťovne platia príliš málo. Nízke platby nie sú výsledkom efektivity, ale zlyhania vyjednávacieho procesu“.

To, že nemocnice nedostávajú dostatok peňazí, potvrdil aj Národný kontrolný úrad v stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2023. Podľa jeho zistení výnosy od zdravotných poisťovní nepokrývajú ani náklady na základnú prevádzku.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, ktorí prispievajú od 5,- € mesačne alebo 60,- € ročne. Pridajte sa k nim teraz, prosím.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.