Česká skúsenosť Žiadna úradnícka vláda nebola v Česku úspešná

Vieme, že naším budúcim premiérom bude Ľudovít Ódor. Viem o ňom to isté čo vy, to jest málo. Ale jeho životopis je sľubný. Pani prezidentka sa mohla rozhodnúť aj horšie. Rozhodla sa – zdá sa – dobre. Podľa životopisu tak súdim.

No a teraz tá hlavná otázka: bude to dobré?

Pri úradníckej vláde je zásadná otázka: čo znamená dobré? Pri politickej, demokratickej vláde je to jasné: udržať si podporu v parlamente, v prípade Slovenska v Národnej rade. To je dobrá vláda. (Všimnite si, nehodnotím jej politické názory či profiláciu, iba čisto rutinu fungovania v parlamentnej demokracii.)

Ale pri úradníckej vláde? Hmm... Toto bude prvá úradnícka vláda v druhej Slovenskej republike. Takže nemá precedens. Ťažko hodnotiť.

Ale porovnajme to s bratmi Čechmi. Tam boli za samostatnej Českej republiky (od roku 1993) tri úradnícke vlády. Ako dopadli a k čomu to viedlo?

Prvá bola Tošovského vláda v prvej polovici roku 1998. Na konci roku 1997 sa rozpadla koaličná vláda premiéra Václava Klausa. Bolo tam veľké podozrenie hraničiace s istotou, že jeho politická strana bola financovaná nelegálne.

Tá strana sa rozpadla a dvaja významní rebeli proti Klausovi si založili vlastnú stranu. Dve menšie koaličné strany vypovedali Klausovi poslušnosť. Vtedajší prezident Václav Havel vymenoval novú vládu – jej premiérom bol vtedajší guvernér Českej národnej banky (podobná pozícia, akú má dnes pán Ódor). Ministrami tej vlády boli menej prominentní členovia tých dvoch menších strán v Klausovej vláde – a rebeli vnútri jeho strany.

Voľby boli v lete 1998 (tá úradnícka vláda vládla iba pol roka). Klaus „mobilisoval“ proti ľavici. Jeho heslom bolo „s Klausom alebo doľava“. „Mobilisoval“. Všimnite si tú archaickú češtinu. V dnešnej češtine je to „mobilizoval“, ale kedy naposledy to bolo „mobilisoval“? V roku 1938, Mníchov. Veľká trauma českej spoločnosti. Niečo podobné, ako je Trianon pre Maďarov.

Toto slovo použil Klaus. A čo urobil potom po voľbách? Otvoril dvere do Strakovej akadémie (sídlo českej vlády) šéfovi hlavnej strany českej ľavice v tom čase, Milošovi Zemanovi. Dohodol sa s ním. „Mobilisoval“ proti ľavici a... pustil ju k moci...

Čo sa nepodarilo v Česku, môže sa podariť na Slovensku.Zdieľať

Druhá česká úradnícka vláda. Rok 2009, jar. V českom parlamente je vyslovená nedôvera stredopravicovej vláde premiéra Mirka Topolánka (časť poslancov jeho strany nahuckal proti nemu... áno, tušili ste správne, Václav Klaus).

Bola vybraná vláda Jana Fischera. Polovicu ministrov nominovala hlavná strana napravo od stredu, druhú polovicu tá druhá strana naľavo od stredu. Z tohto by si pani prezidentka mala vziať príklad; tá nová vláda bude musieť dostať väčšinu v Národnej rade.

Pôvodný zámer bol, že vláda Jana Fischera bude vládnuť pol roka, potom budú voľby, nové rozdanie kariet a nová (koaličná) vláda. Lenže sa to predĺžilo na rok... Jan Fischer si začal myslieť, že je štátnik. Veľký štátnik... Začal pomýšľať na prezidentskú funkciu. Druhá úradnícka vláda neskončila najšťastnejšie...

Tretia úradnícka vláda... Môj premiér (ktorému som radil a slúžil, Petr Nečas, 2010 – 12) skončil v júni 2013. Vtedajší prezident Miloš Zeman vymenoval úradnícku vládu Jiřího Rusnoka (ktorého potom, čo tá vláda nedostala dôveru Parlamentu ČR, vymenoval za guvernéra Českej národnej banky; je tu niečo, čo prezidentov vedie k tomu, vyberať si za šéfov úradníckych vlád ľudí z národných bánk alebo potom svojich neúspešných premiérov úradníckych vlád menovať za členov rady národnej banky tej-ktorej krajiny).

Takže opäť neúspech a české voľby 2013 a potom z nich vzišla nejaká vláda a potom ďalšia z volieb 2017 a ďalšia z volieb 2021... Proste, demokracia.

Čo tým chcem povedať? Že žiadna úradnícka vláda nebola v Česku úspešná. Každá prepadla. Ale čo sa nepodarilo v Česku, môže sa podariť na Slovensku.