Koniec Tuckera Carlsona vo Fox News Ani náš človek, nieto ešte novinár nesmie klamať

Aj medzi našimi ľuďmi na Slo­vens­ku panuje dojem, že v tomto prípade skončil v konflikte „s americkou oli­gar­chi­ou“ „jeden z po­sled­ných pi­lie­rov kritickej žur­na­lis­tiky“ a že „slo­boda slova stráca ďalšieho bo­jov­ní­ka“.

Sklamanie je pochopiteľné: tým z nás, čo ho sledovali, pohladil Tu­cker Carlson dušu, lebo vynášal súdy na rôzne témy – od šialenstva wokeizmu po moci korpo­rát­ne­ho sve­ta – a tie jeho súdy zodpovedajú nášmu videniu sveta.

Nenapodobiteľný je hlúpy výraz, ktorý Tucker Carl­son nasadí, keď sa opäť tvári, že prišiel na nejaký ten ďalší podvod sto­ročia.

V úlo­he obyčajného oklamaného Američana, ktorému sa práve ot­vo­ri­li oči, je perfektný.

Vo Fox News teda skončil, na Twitter sa však po niekoľkodňovom mlčaní už vrátil a povedal tam vetu: „Keď poctiví ľudia povedia pravdu, po­koj­ne a bez zahanbenia, stanú sa mocnými.“

A ja som musel v týchto dňoch rozmýšľať o pravde. Presnejšie po­ve­da­né, o tom, aký je vlastne vzťah medzi pravdou a kon­zer­va­ti­viz­mom.  

Ak to robíte na príklade Tuckera Carlsona, je to nepríjemné zis­ťo­vanie.

On nekládol iba „nevinné“ sugestívne otázky, no raz za čas aj aktívne klamal.Zdieľať

Ja americkú televíziu nepozerám, pozerám iba tú ruskú štátnu propagandistickú a odtiaľ Carlson od začiatku ruskej invázie pravidelne na mňa vyskakoval.

V úryvkoch, ktoré som videl, vyčítal svojej vláde vo forme rečníckych otázok, že nezodpovedne vedie Ameriku do oficiálne nevyhlásenej vojny s Ruskom, a spo­chyb­nil, či si napadnutá Ukrajina vojenskú po­moc od Spojených štá­tov za­slú­ži.

Pýtal som sa s počudovaním, či by americký novinár so sledovanosťou tri milióny divákov mal tak očividne na­hrávať vojnovej propagande Rus­kej federácie, no ďalej som to neriešil. Vie sa predsa, že pro­pagandisti Kremľa sú nadanými manipulátormi.

Keď som sa teraz zaoberal otázkou Carlsonovej pravdovravnosti, zi­stil som niečo ešte horšie: on nekládol iba „nevinné“ sugestívne otázky, no raz za čas aj aktívne klamal.

Príkladom je jedna z jeho posledných relácií, ktorá je – aj s pre­pi­som – stále na webovej stránke Fox News. Relácia z 13. apríla niesla názov Hovoriť pravdu je jediným hriechom vo Washingtone.

Tvrdil tam veci, s ktorými sa dalo polemizovať, na ktoré sa však jednoznačne vzťahuje sloboda prejavu. Napríklad že „v tejto chví­li ame­rickí vojaci bojujú proti ruským vojakom. Nejde teda o regionálny konflikt vo východnej Európe. Ide o horúcu vojnu medzi dvoma hlav­nými jadrovými superveľmocami na Zemi, ktorá však nikdy nebola oficiálne vyhlásená“.

No potom nasledovala nehorázna faktická chyba.

O nedávnom úniku tajných dokumentov povedal: „Druhá vec, ktorú sme sa z týchto snímok do­zvedeli, je, že napriek priamej účasti Spojených štátov Ukrajina v sku­toč­nos­ti prehráva vojnu. Na každého Rusa pripadá sedem zabitých Ukrajincov.“

Pomer strát 7 : 1 v prospech Rusov – že tomu mohol uveriť!

Klamal, vlastnému klamstvu ani neveril a nerušene tára ďalej o ne­zlom­nej moci pravdy.Zdieľať

Ukázalo sa, že hrdý odhaľovateľ fake news sám naletel na fake ruskej propagandy, po­chádzajúci od agentky s prezývkou „Donbass Devuška“.

A nemal ani toľko základnej novinárskej poctivosti, aby si preveril, čo v uniknutých dokumentoch bolo skutočne napísané. Tam stálo, že ruské straty sú o niečo vyššie ako ukrajinské. Carl­son bol v po­mere 1 : 10 vedľa.

Nevieme s istotou povedať, čo obľúbencovi populistických kon­zer­va­tív­cov v očiach majiteľa Fox News Ruperta Murdocha zlomilo krk.

Nápadné je, samozrejme, že bol prepustený krátko po mi­mo­súdnom vyrovnaní medzi Fox News a výrobcom hlasovacích sy­sté­mov Dominion, pod­ľa ktorého televízia zaplatí za nepravdivé tvrdenia o „uk­rad­nu­tých voľbách“ 787 miliónov dolárov.

Šokujúca pritom nebola skutočnosť, že Carlson vo svojej relácii dal priestor ľudom okolo Donalda Trumpa, ktorí spochybňovali vý­sled­ky volieb – ale že v tom istom čase v súkromnej ko­mu­ni­ká­cii priznal, že obvineniam o zmanipulovaných voľbách sám ne­verí.

V súkromí dokonca tvrdil, že Trumpa pre jeho „katastrofálne“ vládnutie „vášnivo nenávidí“.

Aký je teda vzťah medzi pravdou a konzervativizmom v Carlsonovom podaní?

Klamal, vlastnému klamstvu ani neveril a nerušene tára ďalej o ne­zlom­nej moci pravdy.

Nie je posledným pilierom kritickej žurnalistiky, ale od­stra­šu­jú­cim príkladom predajnej novinárčiny, ktorá vytrúbi to, čo šéfovia a diváci chcú v danej chvíli počuť.

Nechce byť taký systémový ako tatko, no zároveň prekračuje hra­nice morálne prípustného.Zdieľať

Najzaujímavejšie na tomto nie príliš fascinujúcom konšpirátorovi je, že je synom legendárneho amerického novinára, ktorý sa však toho od svoj­ho otca veľa nenaučil.

Pritom Dick Carlson prešiel rovnakými skúškami – začal ako „gonzo reportér“. Gonzo je druh žurnalistiky písanej bez ná­ro­ku na objektivitu a často zahŕňal reportéra ako súčasť prí­be­hu pomocou rozprávania v prvej osobe.

Keď Carlson starší v takomto štýle spájal vtedajšieho primátora San Francisca s organizovaným zlo­činom, nasledoval pre históriu ame­rickej žurnalistiky dôležitý súdny proces.

Vtedy veľmi čítaný bul­vár Look musel zaplatiť pokutu 350-tisíc dolárov plus súdne tro­vy – a zanikol.

Otec Tuckera Carlsona svoj výmysel síce nikdy nepriznal, no po­uče­nie si zobral: odvtedy si dával pozor, stal sa rešpektovaným no­vi­ná­rom a človekom, ktorý riadil najdlhšie Voice of America, teda sieť štátom financovaných médií, ktoré šírili americkú verziu pravdy do celého sveta.

Jeho veľmi šikovný synček sa zrejme rozhodol pre inú cestu. Nechce byť taký systémový ako tatko, to mu slúži ku cti, no zároveň prekračuje hra­nice morálne prípustného.

Pritom je to také jednoduché: ôsme prikázanie. Nepreriekneš kri­vého svedectva proti blížnemu svojmu.