Falšovanie volieb Reči o manipuláciách mobilizujú voličov, voľby sú však u nás transparentné

Hoci má opozičný Smer vo volebných prieskumoch oproti ostatným stranám prevahu, do predčasných volieb vnáša do spoločnosti ďalší mobilizačný prvok. Strana Roberta Fica sa snaží získať voličov kampaňou o falšovaní alebo manipulácii volieb.

„Možnosť falšovania parlamentných volieb je eminentná,“ upozornil Fico pred časom na tlačovej konferencii.

Polícia už začiatkom februára zverejnila prognózu, podľa ktorej sa jedným z hlavných dezinformačných naratívov v roku 2023 stanú práve tvrdenia o sfalšovaných voľbách. Polícia tiež odvážne tvrdí, že tieto klamlivé informácie môžu po voľbách v prípade nespokojnosti istej časti politického spektra prerásť do „organizovaných nepokojov a útokov na štátne inštitúcie podľa vzoru Spojených štátov amerických z januára 2021“.

Chcú ísť na to legislatívne

Faktom je, že okrem Smeru si tému osvojujú aj poslanci Republiky. Odídenec z ĽSNS Eduard Kočiš predložil do parlamentu návrh zákona, ktorým by štát prikázal obciam zverejňovať zápisnice z okrskových a okresných volebných komisií. Mnohé obce však už teraz zápisnice zverejňujú.

Navyše, výsledky zo zápisníc ešte v deň volieb zverejňuje štatistický úrad na svojom webe. Údaje z okrskových volebných miestností sú tak dostupné na internete takmer okamžite.

„My sa snažíme zabrániť falšovaniu volieb,“ vyhlásil líder hnutia Republika a europoslanec Milan Uhrík na margo predloženého zákona Eduarda Kočiša. Zároveň argumentoval skúsenosťami z okrskových volebných komisií, kde „tetušky alebo ujovia“ rozdeľujú hlasy stranám, ktoré im vyhovujú. Podozrenia však nekonkretizoval.

Poslanci v marci posunuli návrh zákona do druhého čítania. Za hlasoval Smer, Sme rodina, Hlas, ĽSNS, Republika, ale aj kuffovci či Katarína Hatráková, alebo Miriam Šuteková.

Milan Uhrík a Robert Fico po vyzbieraní podpisov pod referendum. Foto: Facebook/Robert Fico

Fico zároveň avizoval pozmeňujúce návrhy, ktorými chcú kontrolovať štatistický úrad, napríklad formou osobitej komisie pre predstaviteľov politických strán, ktorá by bola prítomná na štatistickom úrade.

„Pretože my si to môžeme skontrolovať zdola, môžeme vidieť, aké idú zápisnice z okrskov, aké idú zápisnice z okresov, ale na štatistickom úrade sa môžu udiať za polhodinu všelijaké zázraky,“ upozornil Fico.

„Predsedníctvo strany Smer-SSD upozorňuje na nebezpečenstvo falšovania volebných výsledkov, pretože z povahy práce vládnych predstaviteľov a z toho, čo urobili doteraz, také nebezpečenstvo vyplýva,“ dodal aktuálny líder opozície.

Novela volebného zákona nič nerieši

Riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán na ministerstve vnútra Eva Chmelová tvrdí, že návrh poslanca Kočiša je zbytočný, keďže „zápisnice uverejnené sú“.

„Všetky čísla, ktoré vloží okrsková komisia do systému, sa objavia po odsúhlasení okresnej komisie na stránke štatistického úradu ako okrsok. To všetko tam je,“ uviedla Chmelová pre denník Postoj.

„Neprinesie to úžitok. Nezmyselné veci by sme nemali schvaľovať a zaťažovať tým obce,“ dodala šéfka odboru volieb s tým, že už v minulosti registrovala obce, ktoré zverejňovali na svojom webe zápisnice z okrskových komisií, no v čase, ktorý je už nezaujímavý.

Navyše, zo štatistického úradu sa dajú stiahnuť podrobné a kompletné údaje pre každý jeden volebný okrsok, čo je veľavravnejšie ako zverejnená zápisnica, ktorú si vie od obce každý vyžiadať na základe infozákona.

Podľa Evy Chemlovej funguje Integrovaný volebný informačný systém (IVIS) podobne, ako keď daňový poplatník vypĺňa daňové priznanie. Ak pri vypĺňaní nastane chyba, systém človeka nepustí ďalej.

Neskôr, keď komisia zápisnicu úspešne vyplní, vytlačí ju a členovia komisie ju skontrolujú a podpíšu na znak súhlasu.

„Potom niekto stlačí to pomyselné enter a zápisnica sa odošle,“ uviedla Chmelová s dodatkom, že týmto krokom je zápisnica pre každého zamknutá. „Nikto už do nej nesmie a nemôže vstupovať. Ani technicky, ani právne,“ dodala.

Kde môže nastať chyba?

Podľa Chmelovej môžu ľudia chybovať iba vo volebných miestnostiach, kde kľúčovú rolu zohráva ľudský faktor. „Ľudia, ktorí sedia vo volebnej miestnosti a hlasy manuálne sčítavajú, sú najdôležitejší ľudia v celom výpočte,“ uviedla s tým, že toto je jediné zraniteľné miesto.

„Všetko ostatné sú len matematické súčty, pretože štatistický systém to len melie ďalej, vypľuje zápisnicu, ktorú okres nevypĺňa, ale len vygeneruje. A takisto vygeneruje zápisnicu štátnej komisii o definitívnom výsledku volieb,“ vysvetlila riaditeľka odboru volieb.

Vo vlaňajších regionálnych voľbách sa prvýkrát zaviedla povinnosť vypĺňania elektronickej zápisnice, čo Chmelová označila za „veľmi dobrú vec, pretože tým eliminujeme externé vplyvy, ktoré by mohli nastať mimo volebnej miestnosti pri vynášaní zápisnice a nosení na okres“.

V súčasnosti sú tak „všetci členovia volebnej komisie pri zapisovaní zápisnice do systému. Podpíšu ju a odpošlú,“ ozrejmila Chmelová.

Občianka hlasuje vo voľbách. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Riaditeľka odboru volieb na rezorte vnútra preto vyzvala politické strany, aby venovali osobitú pozornosť delegovaniu členov do okrskových komisií.

„Na okrskovej komisii stoja a padajú celé voľby. To by však politické strany mali vedieť,“ uviedla Chmelová.

Ďalej upozornila, že volebné komisie majú často problém s členmi. „Politické strany poľavili, pokiaľ ide o delegovaných členov do okrskových komisií. Máme veľké problémy najmä v Bratislave, a to v Petržalke či Ružinove,“ uviedla Chmelová.

Ak strany nenominujú svojich členov do komisií, musí ich vymenovať samospráva alebo štát.

Problémom však môže byť aj neochota alebo zlý zdravotný stav člena komisie, keď strany delegujú príliš starých občanov. „Ako môže fungovať okrsková volebná komisia, v ktorej jeden člen má 85, druhý možno 89 rokov?“ upozornila riaditeľka odboru volieb.

Máme transparentné voľby

„Na Slovensku si môžeme zablahoželať, že voliči výsledkom volieb veria a najmä nemajú dôvod im neveriť,“ priblížila Chmelová s tým, že volebné miestnosti sú pri sčítaní otvorené aj pre pozorovateľov, čo voľby stransparentnilo.

Ak by pri parlamentných voľbách aj nastala nejaká drobná chyba v rámci okrsku, nezmenila by celonárodné výsledky, na rozdiel od komunálnych volieb, kde je naozaj dôležitý aj každý jeden hlas.

„Ak niekto vyhrá voľby na starostu o jeden hlas, tak to už je dôvod na podanie žaloby, aby bolo sčítanie preverené,“ upozornila Chmelová. Výsledky parlamentných volieb sú podľa nej v rozdieloch desiatok tisíc hlasov, čiže výsledky by zmenila len organizovaná manipulácia niekoľko stovák alebo tisícov ľudí. Zmanipulovať by však museli systém IVIS, čo podľa Chmelovej nie je možné.

„Máme šesťtisíc okrskov, to sú desaťtisíce ľudí na nohách, ktorí v ten deň voľby organizujú. Pomáhajú robiť voľby a napokon tu niekto ide tvrdiť, že sa ide niečo manipulovať...?“ uzatvára Chmelová s povzdychom.

Riaditeľka odboru volieb na ministerstve vnútra Eva Chmelová. Foto: TASR/Pavol Zachar

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) označila právny rámec posledných slovenských parlamentných volieb za „celkovo priaznivý pre konanie demokratických volieb“.

„Voľby sa konali v prostredí, v ktorom väčší počet uchádzačov súťažil za férových podmienok s úctou k základným slobodám. Voliči dostali dostatočné a rozmanité informácie, ktoré im umožnili urobiť informovaný výber. Administratíva volieb vcelku zabezpečila ich riadny priebeh, a to aj v deň konania volieb,“ uvádza hodnotiaca správa.

„Občanom a medzinárodným pozorovateľom je dovolené pozorovať postup hlasovania a sčítavania hlasov,“ uvádza sa tiež v správe OBSE s tým, že neexistujú žiadne akreditačné postupy pre pozorovateľov. Správa tiež v závere upozorňuje, že zákon o voľbách občanom a pozorovateľom výslovne „nestanovuje prístup do všetkých fáz volebného procesu vrátane sumarizácie a činnosti štatistického úradu, čo je v rozpore s medzinárodnými záväzkami a dobrou praxou.“

Podľa Chmelovej sú voľby na Slovensku transparentné.

Falšovanie zaujme a priláka desaťtisíce voličov

Heslá o potenciálnom falšovaní volieb môžu slúžiť politickým stranám aj ako taktická mobilizácia ich voličov.

„Je to hecovanie a mobilizujúci faktor,“ uviedol na margo naratívu o falšovaní volieb politológ Michal Cirner. Dodal, že strany, ktoré sa snažia upozorniť na manipulácie pri transparentných voľbách, si týmito krokmi iba vytvárajú „veľmi silné voličské jadro a zanietených priaznivcov“, čo je najmä v období predvolebnej kampane kľúčové.

Cirner uviedol, že reálna možnosť manipulovania volieb hrozila v období mečiarizmu, keď boli menené volebné zákony, ktorým sa politické strany museli narýchlo prispôsobovať. „Nestalo sa tak ani vtedy,“ vysvetlil pre denník Postoj politológ pôsobiaci na Inštitúte politológie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.

„Sme súčasťou všetkých severoatlantických štruktúr. Môžu k nám prísť pozorovatelia z OBSE či z EÚ,“ uviedol Cirner s tým, že šírenie informácií o falšovaní volieb je len „vytĺkaním politického kapitálu“.

„Všetky takéto výzvy škodia demokracii,“ dodal. Smer podľa neho bojuje o voličov Republiky alebo ĽSNS.
 

„V každej spoločnosti sú voliči, ktorí volia aj takéto krajné alebo extrémistické riešenia. Či už sú to ultraľavicové, alebo ultrapravicové. Volia ich ľudia, ktorí často podľahnú dezinformáciám alebo propagande, u nás je to čoraz väčšia voličská skupina, o ktorú sa bije Republika, ĽSNS, ale aj Smer. Takže oni s tými voličmi musia pracovať a musia im ponúknuť tému, ktorá ich zaujme a prinúti ich, aby sa stali sympatizantmi danej politickej strany,“ uviedol Cirner s tým, že Smer môže cez takéto kampane získať aj desaťtisíce voličov.

Strana Roberta Fica upozorňovala na manipulácie už pred referendom, ktoré síce nebolo platné, ale pre Smer bolo politickým úspechom. Prišlo naň 27,25 percenta voličov. Na predreferendových mítingoch na Kysuciach sa ľudia pýtali podpredsedov Smeru, ako ustrážiť, aby sa výsledky referenda nemohli falšovať.

Ľuboš Blaha, Juraj Blanár, Ladislav Kamenický či Erik Kaliňák už vtedy podporovali teóriu o manipulácii pri sčítavaní dát. Vyzývali ľudí, aby obsadzovali čo najviac okrskových komisií.

Rovnako tak aj Uhrík mobilizuje ľudí, aby jeho hnutie dokázalo obsadiť väčšinu zo šesťtisíc okrskových komisií. Týchto členov komisií zároveň plánuje poveriť úlohou paralelného sčítavania výsledkov. Podobne to avizoval aj šéf Hlasu Peter Pellegrini, ktorý však na falšovanie alebo manipulácie pri voľbách priamo neupozorňuje.