Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Rodina
11. december 2021

Lívia Halmkan

Deväťdesiat percent detí od veku desať rokov sa dnes stretne s pornom

Rozhovor o problémoch detí s pornografiou s Líviou Halmkan z projektu Tlakový hrniec. 

Deväťdesiat percent detí od veku desať rokov sa dnes stretne s pornom

Foto: Stanislav Piatrik

Je čerstvou blogerkou na Postoji, kde publikuje texty k téme pornografie, ktorej sa roky venuje. Zároveň chodí po školách, organizuje webináre pre rodičov a vychovávateľov, kde systematicky vysvetľuje mechanizmy pornografie a jej dôsledkov na konanie ľudí. 

Hovorili sme o tom, prečo rodičia nemajú tušenia, čo robia ich deti v lockdowne za svojimi počítačmi, a čo sa s tým dá robiť. „Z dotazníka mi vyšlo, že prvý kontakt s pornom od desiatich rokov sa týka 90 percent žiakov. Polovica z nich sa k pornu opakovane vracia,“ tvrdí Lívia Halmkan. 

Pri diskusiách na školách ju prekvapuje, koľko toho deti o porne vedia. „Deti na cirkevných školách sú na tom s pornom rovnako ako deti na štátnych školách. Rozdiel je možno len v otázkach. Deti z cirkevných škôl vyjadrujú väčší vnútorný konflikt s morálkou, čo na štátnych školách až tak nebadám,“ hovorí Lívia Halmkan.

 

Deti na druhom stupni a stredoškoláci sú opäť doma, nemajú pohybové krúžky ani vonku sa už nedá byť dlho. Stúpa tak pravdepodobnosť, že sa dostanú k pravidelnému sledovaniu pornografie? 

Pokiaľ je u detí zvýšené riziko, že sa budú doma nudiť, tak prirodzene budú premýšľať, „čo som ešte nevidel“. V tomto čase lockdownu sú digitálne prepojené so svetom a so svojimi spolužiakmi oveľa viac, ako boli počas bežného školského roka. Zvyšuje sa teda možnosť, že si posielajú rôzne odkazy a linky. Navyše, keďže sú viac na internete, sú odosobnené od toho, čo vidia na obrazovke.

Uvediem príklad: keby sme videli pred naším panelákom niekoho, ako bije druhého človeka, mali by sme chuť zakročiť. Keď však vidíme reálnu scénu prenášanú cez obrazovku, nemáme chuť do toho zasahovať a nemáme ani ako. To, čo je na obraze, sa ma akoby netýka. Takto deti vnímajú aj porno. 

Mnohí rodičia musia chodiť do práce alebo sú celý deň pripojení online a deti sú zavreté vo svojich izbách. Príležitostí dostať sa k nevhodným obsahom je zrejme viac. 

Určite. Mám za sebou množstvo rozhovorov s dospelými, ktorí sú závislí od pornografie, a oni spomínali, že sa ako deti tešili, keď prišli zo školy skôr ako rodičia, lebo mali priestor bez kontroly sledovať pornovideá.

Deti majú presne zmapované časové okná, keď sa k tomu môžu dostať nerušene. Teraz majú tých okien viac ako dosť. To okno je pre dieťa zrazu trištvrte dňa, čo znamená viac príležitostí zablúdiť na stránky, na ktoré bežne nemajú čas. 

Deti počítače alebo tablety reálne potrebujú na pripájanie sa na hodiny. Čo môžu rodičia urobiť, aby riziká stretu dieťaťa s pornografiou minimalizovali? 

Našťastie existujú najrôznejšie aplikácie, ktoré slúžia ako rodičovské zámky, ktoré odporúčam rodičom nainštalovať už v ranom veku, ideálne na všetky zariadenia, ktoré sú doma. Nájdete ich cez vyhľadávač pod názvami ako blocker alebo adult content blocker. Pre menšie deti, ktoré sa nevedia dostať do nastavení zariadenia, je možné použiť free verzie. Ale ak už máte detí IT zdatné a vedeli by si aplikácie samy odinštalovať, odporúčam platené verzie. Nestojí to veľa.

Platené verzie sú istejšie v tom, že sa nedajú odinštalovať, pokiaľ dieťa nepozná heslo. Je to pre dobrý pocit rodičov, že naozaj môžu nechať dieťa samo v izbe robiť si na počítači domáce úlohy a k pornoobsahu sa nemá šancu dostať. Ak by sa dieťa pokúšalo vyhľadať slová ako porno, vypíše mu, že stránka sa nedá zobraziť.

Ak však majú rodičia dieťa, o ktorom už vedia, že sa k pornu opakovane vracia, odporúčam nainštalovať monitorovaciu aplikáciu. Tá blokuje nevhodný obsah, ale dokáže tiež pravidelne rodičom posielať reporty, na aké stránky sa ich dieťa snaží chodiť. Túto aplikáciu by však mali nainštalovať s vedomím dieťaťa, aby sa necítilo sledované.

Niektorí rodičia by možno namietali, či nie je rozumnejšia prevencia a s dieťaťom sa radšej relatívne skoro porozprávať, čo pornografia je a prečo sa jej vyhýbať. 

Rozhovor o pornografii a zámky na počítačoch by mali ísť ruka v ruke. Určite neplatí, že stačí nainštalovať apky a máme vystarané. A určite neplatí, že stačí len rozhovor. Možno istému typu detí stačí povedať, že je to pre ne zlé, a nechajú to tak. Ale myslím, že väčšina si to potrebuje overiť a sú zvedavé. 

Máme zákon, ktorý zakazuje propagáciu alkoholu a cigariet deťom. Ako spoločnosť sme sa dohodli, že to pre deti nie je dobré. Ani v škole nemáme automaty s alkoholom, lebo vieme, že by to nemalo byť ani len na dosah detí. S pornom by to malo byť rovnako.

Je fajn vysvetľovať deťom, že porno je škodlivé, ale rovnako je dobré nedávať im to pod nos. Mali by sme si byť vedomí, že ak majú smartfón, majú to pod nosom. To je to isté, ako keby mali automat na vodku v triede a ten automat si dokonca ani nevyžaduje mince. V každom mobile sa na tri kliky dostanú k hordám pornovideí zadarmo. Prečo by sme svoje deti nechránili, ak môžeme? Dieťa však potrebuje pochopiť, prečo ho chránim, a preto je tu dôležitý aj ten dialóg.

Vy sa stretávate s tínedžermi na školách a robíte si prieskum o sledovaní porna medzi mladými. Čo vám z toho vychádza? 

Z anonymných dotazníkov, ktoré dávam vyplniť žiakom pri návšteve jednotlivých škôl, to vychádza tak, že prvý kontakt s pornom majú deti cielene alebo náhodne vo veku desať alebo jedenásť rokov. Čiže ešte pred nástupom puberty.

Ako sa k tomu dostanú? Počula som príbehy, že si to posielajú už aj osemročné deti cez Whatsapp.

Aj tak, že to dostanú od spolužiakov, alebo to spomenie ich starší súrodenec a ony si to vyhľadajú zo zvedavosti, alebo niektoré uviedli, že si to púšťali cez prestávky v triede a smiali sa na tom. Z dotazníka mi vyšlo, že až polovica z nich sa od prvého kontaktu k pornu vracia pravidelne. Zdá sa mi to nemalé číslo, ak polovica detí pravidelne konzumuje pornoobsahy. 

Tá druhá polovica sa k pornu nevracia. Ako si to vysvetľujete? Už v tomto veku sa môže prejaviť u niektorých sklon k závislosti a u iných nie? 

Začala by som z druhej strany, prečo to vlastne pozerajú. Pýtam sa ich na to v dotazníku, lebo ma veľmi zaujímajú dôvody. Keď im dávam túto otázku, väčšinou zdvihnú obočie v zmysle: Čo je to za hlúpu otázku? Prečo asi? Odpovedám im, že viem, že väčšina to pozerá ako pomôcku pri masturbácii, ale viem tiež, že môžu mať aj iné dôvody, preto ich prosím, nech sa nad tým hlbšie zamyslia. Nechcem ich navádzať, aby odpovedali určitým spôsobom, ale aby sa naozaj zamysleli, prečo to pozerajú.

Dve tretiny síce napíšu, lebo masturbácia, ale ostatní napíšu vety typu: lebo sa nudím, lebo sa cítim osamelo, lebo mám strach z prvého sexu, lebo ma to upokojuje, lebo moji rodičia sa rozvádzajú a je to môj únik. Je tam teda viacero dôvodov, ktoré človeku pri prvom rozmýšľaní o porne nenapadnú. Z dotazníka vyšlo, že veľa z nich to používa ako únik od negatívnych pocitov, a práve deti v tejto skupine majú väčšiu pravdepodobnosť, že sa od porna stanú závislými. 

Ako vás vnímajú, keď prídete do triedy hovoriť o pornografii? Je to predsa veľmi intímna záležitosť.

Na osobné otázky odpovedajú len anonymne písomne, takže keď prídem domov, neviem, ktorá trieda mi ako odpovedala. Po tom, čo sa otvorí debata v samotnej triede, tak sa tam snažím nebyť ako niekto, kto je udivený, že porno pozerajú.

Ja tam už prichádzam s tým, že viem, že polovica z nich to pozerá, a nepýtam sa, kto pozerá a kto nie. Rozprávame sa skôr o dôsledkoch pornografie a ony medzi sebou o tom následne diskutujú. 

Ako reagujú na tieto debaty dievčatá v triede? 

Je naivné myslieť si, že dievčatá porno nepozerajú. Sú síce triedy, kde sú reakcie veľmi hanblivé a pri každom slove sa dievčatá červenajú, z čoho vyvodzujem, že tie asi skúsenosti nemajú. Z dotazníka mi však vyšlo, že prvý kontakt s pornom od tých desiatich rokov sa týka 90 percent žiakov. 

Pracujete s celou triedou spolu? 

Je lepšie, keď o tom debatujeme spolu, aj chlapci, aj dievčatá. Je to náročnejšie, ale je veľmi dobré, ak chalani napríklad počujú od dievčat, čo im prekáža na tom, že pozerajú porno, keď sú vo vzťahu. Dievčatá porno vnímajú ako formu nevery a chlapcov to prekvapuje.

Je tiež užitočné, keď dievčatá počujú od chalanov, keď priznajú, že to mení optiku ich pohľadu na ženy. Lebo v bežnej konverzácii, keď má dievča priateľa, nemajú napríklad spolu ešte sex, tak mu chlapec tvrdí, že porno je neškodné, že mu to nič nerobí. Zrazu však počujú od spolužiakov, že to zásadne mení ich pohľad na sex a ženy. 

Dievčatá sa dostávajú pri diskusiách na túto tému do konfliktu s chlapcami? Teda v zmysle, že z feministického hľadiska vnímajú porno ako niečo, čo zobrazuje ženu ako materiál na uspokojenie? 

Ani nie. Mojou hlavnou úlohou moderátorky je, aby som vytvárala bezpečné prostredie bez konfliktov, kde sa každý môže slobodne vyjadriť. Skôr vnímam také „aha momenty“ na ich tvárach, keď pochopia, ako to vnímajú chalani alebo, naopak, dievčatá. 

Inzercia

Čo je cieľom tejto osvety na školách? 

Mám niekoľko cieľov. Prvý je, aby dostali žiaci priestor pozastaviť sa a porozprávať sa o niečom, čo oni bežne robia a takmer všetci to považujú za normálne – či ich to nejako ovplyvňuje, prípadne či ich to bude ovplyvňovať celý ich život. Mojím cieľom je darovať im čas a bezpečné prostredie, aby sa mohli rozprávať aj na túto tému, aby sami zistili, či je to pre nich dobré alebo zlé. 

Teda oni sami hľadajú odpovede s tým, že vy to moderujete? 

Mám to na dve vyučovacie hodiny, prvú hodinu debatujeme a ja iba moderujem. Do konca debaty netušia, aký je môj postoj. Ja im nadhadzujem otázky a už to len usmerňujem. Druhá hodina je mojou prednáškou, kde im ponúkam dáta a výsledky štúdií, osvetľujem pojmy a závery neurovedy, hovorím tiež o pravidlách fungovania vzťahu a intimity. 

Nevysmievajú sa vám, čo to vôbec riešite? 

Nie. Vnímam, že ma ako lektorku berú, lebo ich nesúdim, neprichádzam tam moralizovať.

Akú máte skúsenosť s cirkevnými školami? Pozývajú vás tam vôbec? 

Zatiaľ som bola pozvaná len na niekoľko cirkevných škôl. Ale vyšlo mi, že deti na cirkevných školách sú na tom s pornom rovnako ako deti na štátnych školách. Rozdiel je možno len v otázkach. Deti z cirkevných škôl vyjadrujú väčší vnútorný konflikt s morálkou, čo na štátnych školách až tak nebadám. 

Nedávno som bola na katolíckom gymnáziu, na ktoré si ma vyslovene zavolali. Oslovil ma dokonca katechéta a bol veľmi otvorený, sám bol pri diskusii a veľmi sa z toho tešil. Nedávno si ma pozvali aj rodičia z jednej cirkevnej školy, lebo potrebovali odpovede, ako to riešiť pri svojich deťoch. Volajú ma tiež do spoločenstiev, k birmovancom aj do evanjelikálnych zborov. Nezdá sa mi, že kresťania žijú s pocitom, že táto téma má byť tabu.

Realita zrejme nepustí, problém pornografie sa ľahkou dostupnosťou dostane ku všetkým deťom.

Samozrejme. Aj keď sa rozprávam s pastormi, opakujú mi, že pornografia je veľká pliaga, ničí manželstvá v ich spoločenstvách, deti tým trpia, už si nezakrývajú oči.

Je niečo, čo vás na práci s mladými v tejto téme prekvapilo?

Čoraz viac ma prekvapuje, koľko informácií majú deti o samotnej pornografii aj o jej škodlivosti. Neprichádzam do tried s tým, že by som ich musela presviedčať, že porno nemá dobrý vplyv. Ony to vedia. Vedia dokonca citovať niektoré svetové prieskumy, vedia opísať neuroprocesy o vyplavovaní dopamínu v tele, ostávam s otvorenými ústami.

Smutne ma však prekvapuje, že si myslia, že dokážu samy vyfiltrovať škodlivosť pornografie od „pozitívnych vplyvov“. Myslia si, že porno môžu pozerať, lebo sú už informované, čo je na tom škodlivé, a dokážu si z toho zobrať len to, čo je podľa nich dobré. 

A to je čo? 

Ako pozitívne vnímajú to, že sa naučia byť dobrými milencami, čo sa od nich v posteli očakáva, plus že je to dobrý stimulant pri masturbácii. Vôbec nevnímajú, že sa učia hlúposti a nie realitu sexuálnej intimity. Ony si myslia, že to vedia rozoznať. 

Po debate s vami to vedia uznať?

Keď mám pred sebou skupinku, ktorá mi tvrdí, že ono je to vlastne fajn, tak im poviem príklad z vlastného vnímania. Nemám osobnú skúsenosť s pornografiou, ale načítala som za posledné roky množstvo dát, odborných kníh, mám za sebou množstvo rozhovorov so závislými od porna. Vymenovanie sexuálnych praktík mi nerobí problém, ani sa už pritom nečervenám. Až keď sa rozprávam s nejakou kamarátkou, ktorá sa ma pýta, čo robím, a ja jej vymenujem pri opise svojej práce slová ako masturbácia či porno, tak vidím, ako sa červená a potí.

Ľudia bežne nemajú znormalizovaný tento slovník, ale mne sa to zdá úplne normálne. Do istej miery som si tému pornografie znormalizovala, hoci ju nepozerám. Nebola som si toho ani vedomá, pokiaľ som sa nestretla s niekým, kto je mimo hry. Až vtedy si uvedomím, že som naozaj posunutá. Keby to nebola moja pracovná náplň, bol by som na tom rovnako ako moja začervenaná kamarátka. Pritom je normálne pri tejto téme sa červenať.

To hovorím aj študentom, takáto otupenosť sa stala mne, a to ani porno nepozerám, len o ňom študujem. Vyzývam ich, nech sa zamyslia, akí by boli, aké by mali postoje, očakávania, keby porno nikdy nevideli. Boli by ste niekde inde? A oni to hneď pochopia a odpovedajú: „Áno, boli by sme niekde inde.“

V čom pornografia mení deti? 

Vnímam dnešných tínedžerov tak, že majú oveľa voľnejší prístup k promiskuite a sexu. Berú to tak, že je normálne mať sex, keď mám štrnásť, pätnásť rokov, ja najlepšie viem, či som na to zrelý, zrelá. A aktívny sexuálny život s rôznymi partnermi berú ako skúsenosť do budúcnosti a sexuálnu aktivitu vnímajú len ako aktivitu pre svoje telo. Nie je to zrejme len vplyv pornografie, ale tá im túto víziu ponúka. 

Vnímam, že mnohí rodičia netušia, že väčšina detí má skúsenosť s pornografiou už v skorom veku. Vy informujete rodičov o priebehu diskusie, dostávajú nejaký report? 

Nie, deti musia mať pocit dôvery. Sumár zvyknem hovoriť učiteľke, ktorá komunikuje s rodičmi detí. Ale usporiadavam zvlášť diskusie pre rodičov, webináre, aby dostali informácie aj rodičia. Z kontaktu s rodičmi som pochopila, že väčšina rodičov nemá o tom tušenia. Nie je to tým, že by sa nezaujímali o svoje deti, skôr im to ani nenapadne, lebo oni v týchto kategóriách nevyrastali, nebol to problém, keď boli oni malí.

Mojou veľkou túžbou je viac sa venovať rodičom. Lebo problém nespočíva v tom, že deti sú dnes zlé a skazené, je to len ponukou, ktorá sa k nim dostáva. Pornografia je rýchla instantná odpoveď na témy, ktoré ich zaujímajú. To, že táto odpoveď nie je pravdivá, nevedia rozoznať. 

Foto: Stanislav Piatrik

Rozprávajú sa rodičia s deťmi o téme pornografie? 

Keď sa to žiakov pýtam, drvivá väčšina mi povie, že nie. Keď sa spýtam, či by sa podľa nich mali rodičia s nimi o tom rozprávať, drvivá väčšina povie, že áno. Je to veľký paradox. Ale keď to začnem ohraničovať vekom, teda keď sa ich spýtam, kedy bolo dobré rozprávať sa o tom, povedia mi, že asi do trinástich rokov, lebo potom im je to už trápne. 

Pritom mnohí rodičia žijú zrejme v pocite, že je lepšie otvoriť túto tému okolo pätnástky, aby na to zbytočne deti neupozornili. 

Rodičia si dnes myslia, že deti sexuálne spia do trinástich rokov, to však už neplatí, je to len naše želanie. Myslím si však, že nie je nikdy neskoro rozprávať sa na túto tému, ale treba si byť vedomý, že keď sa rozprávam so šestnásťročným synom alebo dcérou, tak to, čo im hovorím, už vnímajú len ako jednu zložku v ponuke, ktorú k tejto téme dostali. Už to nebudú brať, že toto je pravda, lebo im to rodič povedal. Na to je už neskoro. 

O svojich skúsenostiach zo škôl ste začali písať blog na Postoji. Čomu sa plánujete venovať vo svojich textoch? 

V každom blogu chcem priniesť anonymný príbeh z triedy a chcem vyvracať typické mýty, ktorým ako spoločnosť v téme pornografie veríme. Napríklad mýtus, že keď pozerám porno ako slobodný, tak je to O. K., a keď si nájdem partnera, tak s tým prestanem.

Chcem dať rodičom sebavedomie, povzbudiť ich, že oni sú tí, ktorí chcú pre svoje deti to najlepšie, nikto iný nevie lepšie posúdiť, čo je dobré pre ich deti. Rodičia by mali formovať svoje deti v každej oblasti, aj tej sexuálnej, a nikto to neurobí za nich.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.