Lídri politicky vplyvných kresťanských spoločenstiev majú jasno v spájaní kresťanských strán aj v postoji k strane Eduarda Hegera.
Lídri politicky vplyvných kresťanských spoločenstiev majú jasno v spájaní kresťanských strán aj v postoji k strane Eduarda Hegera.
Viac ako dve desaťročia reprezentovalo praktizujúcich kresťanov v slovenskej politike najmä Kresťanskodemokratické hnutie. Úpadok KDH, vznik OĽaNO a rastúca sila kresťanských spoločenstiev, ktorých možno zjednodušene zaškatuľkovať pod pojem „charizmatici“, priniesli do tohto spektra zlom, ktorého dôsledky sledujeme dodnes.
Začalo sa to voľbami v roku 2012, keď sa po ponuke od Igora Matoviča stali poslancami Richard Vašečka a Branislav Škripek. Každý z nich získal takmer 10-tisíc krúžkov, čo najmä v prípade Škripeka, ktorý dostal miesto až na 64. mieste kandidátky, ukázalo politický výtlak kresťanských spoločenstiev.
Rovnako sa to ukázalo v eurovoľbách v roku 2014. Branislav Škripek sa prekrúžkoval zo štvrtého miesta na prvé a s viac ako pätnástimi tisíckami krúžkov vkráčal do Bruselu.
V roku 2016 už fungovala aj Naša voľba, neformálna iniciatíva viacerých kresťanských lídrov, ktorá do parlamentu katapultovala všetkých svojich priamo pomenovaných favoritov: Richarda Vašečku (vyše 25-tisíc krúžkov), Jozefa Lukáča (viac ako 11-tisíc), Mareka Krajčího (31-tisíc) a kresťanské spoločenstvá dostali s 15 257 krúžkami do veľkej politiky aj verejnosti vtedy celkom neznámeho Eduarda Hegera.
Podpora zo strany kresťanských spoločenstiev znamenala pre konkrétnych kandidátov takmer istotu volebného úspechu.Zdieľať
Pred voľbami v roku 2020 došlo k zásadnému momentu. Po sporoch v KDH (Hlina vs. Záborská) a v OĽaNO (Matovič vs. Škripek) došlo z iniciatívy niekoľkých lídrov kresťanských spoločenstiev k založeniu Kresťanskej únie.
Jej hlavou mal byť Eduard Heger a pôvodne mal subjekt integrovať celú plejádu už známych mien – od Hegera, Vašečku, Krajčího či Lukáča cez Záborskú a Škripeka až po nové politické tváre. Heger však po dlhom vajataní ponuku viesť KÚ odmietol a „sadol si k nohám“ Igora Matoviča, čím sa pôvodný koncept strany rozpadol. Ďalej pokračovala v oklieštenej verzii a skončila na kandidátke OĽaNO.
Ako boli voľby v roku 2020 úspešné pre OĽaNO, tak bodovali aj kandidáti kresťanských spoločenstiev, z nich najviac Eduard Heger (takmer 63-tisíc krúžkov).
Pointou tejto rekapitulácie je poznanie, že podpora zo strany kresťanských spoločenstiev znamenala pre konkrétnych kandidátov takmer istotu volebného úspechu. Ak by sme sa spoľahli na odhady samotných politických aktérov z týchto kruhov, voličská sila charizmatikov počíta zhruba 25-tisíc duší.
Lídri kresťanských spoločenstiev sú však na začiatku jari 2023 v trochu inej situácii, ako to bolo v minulosti. Ich politickí favoriti prešli skúškou ohňom, po rokoch v opozícii mohli priamo ovplyvňovať dianie v krajine. Niektorí z nich na kľúčových postoch (Heger, Krajčí) a v extrémne krízových časoch. Nie všetkých voličov zo spoločenstiev napĺňalo rozhodovanie ich zástupcov spokojnosťou.
Predošlá otvorená podpora a spolupráca s politikmi stála niektorých lídrov spoločenstiev aj nemalé reputačné náklady. Július Slovák (Spoločenstvo SP) čelil vlani v súvislosti s manažovaním utečeneckej krízy na hraniciach mediálnemu aj politickému tlaku, aj preto je jeho súčasný odstup pochopiteľný.
Spomenuté praktické skúsenosti určite nepomáhajú spoločnému postupu mnohých spoločenstiev, ako to bolo v minulosti.
Navyše, nové dilemy postavili pred ľudí zo spoločenstiev aj samotní politici. Aktuálne sú na stole dve podstatné otázky.
Postoj tieto otázky položil relevantným lídrom spoločenstiev. Odpovede boli až prekvapujúco jednoznačné. Každý si želá spojenie KDH a KÚ. Jeden veľmi dôležitý hráč v politickom zákulisí kresťanských spoločenstiev dokonca konštatoval, že práve od úspechu spojenia KDH a KÚ bude závisieť to, či pred voľbami podporí konkrétnu stranu či kandidátov, alebo neurobí nič.
V zákulisí však cítiť aj obavy z toho, či k tomuto spojenectvu dôjde. Niektorí cítia zo strany KDH prílišnú sebaistotu, čo sa týka samostatného postupu, a cítia, že na KÚ sa nepozerá ako na dôležitého partnera. Iní sa obávajú, že osobné animozity a tlak na miesta na kandidátke nakoniec spojenectvo zahatia.
Nie je vylúčené ani to, že v prípade nedohody medzi KDH a KÚ (odmietnutím zo strany KDH) pôjde Kresťanská únia opäť na kandidátku OĽaNO, čo by podľa našich informácií niektorí lídri spoločenstiev dokázali vo finále podporiť.
Celkom jasný je aj postoj k strane Eduarda Hegera. Pre žiadneho z lídrov, s ktorými Postoj komunikoval, nie je strana Demokrati voliteľnou alternatívou. Mnohí sú sklamaní, že Heger „nevybudoval nové SDK, ale nové PS“.
Aj zvnútra spoločenstva, ktoré Eduarda Hegera vynieslo do politiky, od jeho blízkych ľudí cítiť rozčarovanie. Heger s nimi svoje plány nekonzultoval a sami cítia, že tým, akými ľuďmi sa v Demokratoch obklopil, sa už na ich hlasy ani nespolieha.
Samozrejme, neznamená to, že by Hegera nevolil nikto zo spoločenstiev. Viacerí charizmatici s premiérom intenzívne spolupracovali či doteraz na rôznych úrovniach spolupracujú. Hegerov krok teda prináša do istej miery aj bolestivé vnútorné rozdelenie.
Denník Postoj oslovil viacerých relevantných predstaviteľov kresťanských spoločenstiev. Nie každý sa chce v tejto chvíli vyjadriť verejne a niektorí uviedli aj dôvody, prečo nateraz mlčia. Hegerovo Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina sa zrejme nechce od svojho dlhoročného spolupútnika verejne dištancovať, názory ich lídrov sú však v súlade s tým, čo hovoria ľudia z iných spoločenstiev.
Iní mlčia pre trpkú skúsenosť z politickej angažovanosti. Ďalším priniesli politické podpory vnútorné rozdelenie medzi členmi spoločenstiev, preto sa týmto témam rozhodli úplne vyhýbať. Niekoľko dôležitých osobností však Postoju svoj názor jasne povedalo.
Eduard Filo je lídrom trenčianskeho spoločenstva Južania a predsedom Združenia kresťanských spoločenstiev mládeže. Filo tvrdí, že spojenie KDH a KÚ dnes vnímajú mnohí kresťania z prostredia spoločenstiev ako nádej a projekt, za ktorý by sa po pôsobení OĽaNO vo vláde mohli postaviť.
„Viacerí by sme si želali, aby sa KDH s KÚ spojili. Vítame to a aj to očakávame. Osobne si myslím, že má obrovský zmysel, aby existovala jedna čitateľná, zrozumiteľná politická strana, ktorú by mohli konzervatívni voliči voliť s pokojným svedomím.“
Eduard Filo v ostatných voľbách v rámci iniciatívy Naša voľba odporúčal voliť aj Eduarda Hegera. Dnes by ho však už nepodporil. „Chápem, že Edo chce byť politikom pre širšie spektrum, nielen pre konzervatívcov, ale v súčasnosti to pre mňa nie je čitateľné.“
Pochopenie pre Hegera má Pavol Strežo zo Spoločenstva novej evanjelizácie z Dolného Kubína. Ani on však Demokratov voliť nebude. „Eduard Heger novým politickým projektom necieli na konzervatívneho voliča, toho prenecháva KDH a KÚ, ale snaží sa dať dokopy hlasy stredových proeurópskych a demokratických voličov, aby neprepadli. Aj keď osobne Demokratov voliť nebudem, mám pre kroky Eduarda Hegera pochopenie a žehnám mu. Vždy som ho poznal ako charakterného človeka, ktorý má jasne ukotvené hodnoty. A to sa nezmenilo.“
Strežo jednoznačne podporuje spojenie KDH a KÚ, dôvodí biblickými, vnútropolitickými aj celospoločenskými argumentmi. „Je nevyhnutné, aby došlo k tomu, čo Richard Rohr nazýva ‚sväté zmierenie‘, a KDH s KÚ išli do volieb spoločne. Prihováram sa za to. Takúto kandidátku by som jednoznačne volil a verejne sa k tomu priznal.“
Za predvolebnú spoluprácu KDH a Kresťanskej únie je aj Bohumír Živčák, jeden z lídrov kresťanského spoločenstva Rieka Života, ktorý v minulých voľbách kandidoval za KDH na 19. mieste.
„Keď ide o záujem národa, kresťanská strana by mala dokázať preklenúť aj všetky individuálne osobnostné nechute,“ hovorí. Ak sa to nepodarí, vyšle to podľa neho signál, že kresťania sa opäť nedokážu spolu dohodnúť, presadzujú viac svoje osobné ambície, čo vo výsledku oslabuje ich vplyv v politike.
„Nemyslím si, že názorové rozdiely kresťanov v politike sú natoľko veľké, aby ich nedokázala jedna strana ako KDH asimilovať.“ Od spojenia KDH s KÚ si Živčák sľubuje vznik významnej politickej sily.
Veci sa výrazne pohnú na stretnutí Rady KDH v sobotu 25. marca v Bratislave, kde by sa o spolupráci s KÚ malo definitívne rozhodnúť.