Spišiak v politike, to bola dlho len utopická predstava, sám ju pobavene vylučoval.

A teraz toto. Rokovania ešte nie sú s progresívcami ani dokončené a už je to vonku. Asi je to priveľmi vzrušujúca správa pre niektoré kruhy, a tak sa dlho tajiť nedalo.

Nuž, je to aj zaujímavé, lebo Jaroslav Spišiak bol roky legendou. Ešte pred dovŕšením štyridsiatky sa stal prvým viceprezidentom Policajného zboru s povesťou človeka, ktorý likvidoval povestnú dunajskostredskú mafiu.

V rokoch 2001 až 2006 získal v pozícii prvého viceprezidenta naozaj veľkú popularitu, aj vďaka svojej ochote hovoriť s novinármi, ale zároveň nikdy toho príliš veľa nepovedal. Pôsobil dojmom tajomného muža, ktorý veľa vie, ale nevychvaľuje sa, hovoria zaňho činy. Jeho strohé odpovede a veľavravný úsmev ľudí fascinovali.

Prischla mu prezývka slovenský Cattani. Mladšie ročníky už možno ani netušia nič o tom, kto bol tento seriálový hrdina. Mimoriadne obľúbený seriál sa totiž začal vysielať v osemdesiatych rokoch minulého storočia a policajný inšpektor Corrado Cattani v ňom na Sicílii naháňal mafiánov.

Cattaniho výborne zahral Michele Placido, ktorý sa stal idolom nejednej ženy a tajným vzorom mnohých mužov.

Ale spoločnosť vtedy presne takého hrdinu potrebovala. Zdieľať

Jaroslav Spišiak fyzicky ani mimikou či gestami nijako Corrada Cattaniho nepripomínal, no slovenská verejnosť – zhrozená brutalitou mafiánov deväťdesiatych rokov – v Spišiakovi toho Cattaniho zrazu uvidela.

Prispeli k tomu aj médiá budujúce Spišiakov kult. Ale spoločnosť vtedy presne takého hrdinu potrebovala. Kočner ešte chodil na celebritné večierky, ale hrubokrkí mafiáni terorizovali drobných podnikateľov a značkovali si územie.

Vo svojej funkcii prvého viceprezidenta skončil Spišiak v roku 2006, keď nastúpila vláda Smeru. Počas vlády Ivety Radičovej sa ešte na krátky čas vrátil do vedenia polície, kde sľuboval radikálne zmeny. No nemal na to ani veľa času, ale faktom je aj to, že bol oveľa presvedčivejší v naháňaní mafiánov ako v pozícii reformátora.

Potom odišiel do súkromnej sféry, konkrétne do Slovnaftu, kde mu určite nebolo zle. Žiadne veľké nebezpečenstvo, dobrá výplata, pokoj. V čase, keď políciu ovládal Gašpar a Bödör, o Spišiakovi veľa počuť nebolo.

Dával najavo, že už sa nechce vrátiť späť. A v niečom to malo aj logiku. Časy sa veľmi zmenili a Spišiak bol mimo diania.

Po nástupe Matoviča sa stal poradcom ministra vnútra, o inú funkciu akoby už nemal ani záujem. Ani to veľmi nebolo treba, lebo na čele Policajného zboru je dnes človek, ktorý sa k Spišiakovi hlási ako k svojmu vzoru a jeho rady tiež ochotne počúva.

Už teraz som niečo povedal k politike a aj z toho mi je zle. Zdieľať

Vlani v lete však Spišiak prekvapil politickým postojom. Keď Sulík žiadal odchod Matoviča, dal rozhovor Monike Tódovej a povedal, že by Matovič mal odstúpiť. A celkom na konci na otázku, či vstúpi do politiky, odpovedal pobavene: „Ja do politiky? Vidíte, aká je komplikovaná, ako sa tam vydiera, a nazýva sa to, že politické kompromisy. Už teraz som niečo povedal k politike a aj z toho mi je zle, že som sa do toho zamiešal.“

Preto nečakaný záujem Spišiaka o politickú kariéru je prekvapujúci.

Progresívne Slovensko sa teší a tlieska aj Denník N, ktorý skonštatoval, že vďaka – už takmer šesťdesiatnikovi – Spišiakovi sa PS konečne aj „generačne rozkročí“ a že sa vďaka nemu stane z PS „dospelá strana“.

No trochu to pripomína až ageizmus, či ako sa hovorí tomu, keď sa na starších ľudí pozerá so stereotypmi. Teda akože Šimečka či Valášek ešte nie sú dospelí, ale Spišiak už je. Obávam sa, že takto automaticky to nefunguje. Aj my starší vieme byť nedospelí.

No dobre, veď rozumieme, že PS potrebovalo dakoho zo staršej generácie, aby nepôsobili ako strana pre ľudí päťdesiat mínus.

Témou týchto volieb celkom isto nebude boj proti zločinu. Zdieľať

Lenže iné sa javí dôležité.

Progresívne Slovensko priznalo, že v posledných voľbách celkom netrafilo hlavnú tému, zameralo sa na boj proti extrémistom a ušiel mu boj proti korupcii, ktorý napokon rozhodol voľby.

Túto chybu nechce zopakovať, preto pozýva na kandidátku Jaroslava Spišiaka, ktorý by mal byť stelesnením boja proti zločinu.

Lenže témou týchto volieb celkom isto nebude boj proti zločinu.

Ak niečo Igor Matovič naozaj splnil, tak to bolo práve rozviazanie rúk polície a nezasahovanie do jej práce. Pocit, že tu NAKA zasahuje primálo, tu naozaj nie je. Dokonca ani pocit, že sa zločiny zametajú pod koberec.

Hlavné témy budú iné. Možno inflácia, možno zdravotníctvo.

A celkom isto to bude vojna na Ukrajine, ktorú nemalá časť Slovenska vníma ako svoje ohrozenie. Robert Fico to pochopil a stavia sa do pozície mierotvorcu. Vďaka tomu rastie.

S touto témou Jaroslav Spišiak asi progresívcom veľa nepomôže.