Nový nemecký minister obrany Boris Pistorius vymenil vrchného veliteľa Bundeswehru Eberharda Zorna a aj v nemeckom námorníctve sa črtajú veľké zmeny.

Zorn odišiel do výslužby už vo štvrtok, krátko potom, čo informácie o jeho odchode zverejnili médiá. Stalo sa tak po návrate z návštevy Estónska, na ktorej sprevádzal spolkového prezidenta Steinmeiera.

Pistorius sa o odchádzajúcom veliteľovi vyjadril pochvalne: „Je pre mňa ľahké hovoriť o vďake a rešpekte. Rešpekte pred celoživotnými zásluhami dôstojníka, ktorý takmer 45 rokov slúžil svojej krajine, armáde a jej vojakom.“ Zorn svoju vojenskú kariéru začal pri delostrelectve, generálnym inšpektorom, ako sa vrchný veliteľ nemeckých ozbrojených síl nazýva, sa stal počas úradovania ministerky von der Leyenovej.

Údajne najužšie spolupracoval s ministerkou Annegret Krampovou-Karrenbauerovou, ktorá tak ako on pochádza zo Sárska, malej spolkovej krajiny na západe Nemecka.

Nový veliteľ

Jeho nástupcom má byť generálporučík Carsten Breuer, ktorý bol v rokoch 2021 – 2022 riaditeľom pandemického krízového štábu spolkovej vlády. Na jeseň 2022 sa stal veliteľom nového teritoriálneho velenia Bundeswehru (Territoriales Führungskommando der Bundeswehr), do ktorého kompetencií spadá najmä spolupráca s civilnými úradmi a nasadenie armády pri kalamitách, ako sú napríklad povodne.

Breuer slúži v Bundeswehri od roku 1984, keď ako dôstojnícky kadet nastúpil do protileteckej obrany vojska. Neskôr bol účastníkom kurzu generálneho štábu na veliteľskej akadémii Bundeswehru v Hamburgu, ako aj amerického US Command and General Staff Officer Course, slúžil v Kosove a Afganistane a v roku 2015 bol zodpovedným na ministerstve obrany za Bielu knihu, teda bezpečnostnopolitickú koncepciu Nemecka. Koncepcia z roku 2016 bola prvá po zrušení povinnej vojenskej služby, Arabskej jari a ruskej anexii Krymu.

Okrem generálneho inšpektora Pistorius mení aj štátneho tajomníka na ministerstve obrany. Na miesto doterajšej štátnej tajomníčky Margarethy Sudhofovej, ktorá na ministerstvo prišla spolu s ministerkou Lambrechtovou, má prísť Nils Hilmer. Ten spolupracoval s Borisom Pistoriusom už počas jeho pôsobenia vo funkcii ministra vnútra Dolného Saska, na jeho ministerstve bol riaditeľom oddelenia 1, do ktorého kompetencií patrili centrálne záležitosti, ministerská kancelária a právo o štátnej službe.

Koncept 2035

Breuer bude musieť dohliadať na nemalé zmeny v Bundeswehri. Nielenže chce Bundeswehr narásť na 203-tisíc vojakov, potrebné bude nahradiť aj techniku poslanú Ukrajine a prehodnotiť, čo armáda potrebuje do budúcna.

Tieto procesy sa začali ešte počas Zornovho velenia, pričom svoje plány do budúcnosti výrazne upravilo napríklad nemecké námorníctvo.

Angličtina pozná staré motto „naval strategy is built strategy“ – námorná stratégia je vybudovaná stratégia –, pretože na rozdiel od tankov či lietadiel lode nemožno postavať za niekoľko dní či týždňov, ale zväčša si vyžaduje roky či dokonca desaťročia plánovania. Štruktúra námorníctva je preto veľmi zotrvačná a silno dopláca na meniacu sa bezpečnostnú situáciu.

Príkladom tu môžu byť nemecké fregaty triedy F125, podľa prvej lode tejto triedy nazývané aj Baden-Württemberg-Klasse. Štyri fregaty boli postavané v rokoch 2011 až 2021 a patria k najmodernejším lodiam Bundeswehru, no v situácii, akou by bol ruský útok na Pobaltie, by boli málo účinné.

Ich 127-milimetrový kanón má síce údajne dostrel až 30 kilometrov, no to je vzdialenosť, pri ktorej sa loď už nachádza na dostrel nepriateľských protilodných rakiet. Oproti bežným fregatám, ktoré zväčša majú prostriedky na boj proti letectvu aj ponorkám, je trieda F125 v tomto ohľade slabo vyzbrojená, protivzdušné systémy sú zamerané na ciele v jej blízkosti a nedokážu zamerať vzdialenejšie strely či lietadlá, v boji proti ponorkám je odkázaná na vrtuľníky.

To nie je spôsobené tým, že by tieto fregaty boli kategoricky zlé, ale dôraz pri ich vývoji bol kladený na iné vlastnosti než na palebnú silu, napríklad na malé logistické zázemie. Lode totiž boli optimalizované na expedičné nasadenie proti zle vyzbrojeným protivníkom, akým je napríklad protipirátska misia EÚ neďaleko Somálska.

Superfregata F127?

„Odstrašovanie a obrana, predchádzanie krízam a ich riadenie a kooperatívna bezpečnosť zostávajú mandátmi Aliancie – avšak s jasným dôrazom na odstrašovanie,“ hlása nový koncept Bundeswehru Zielbild Marine 2035.

Podľa autorov sa tým „myslia podstatné parametre, ktoré určujú aj dlhodobú orientáciu nemeckého námorníctva“. Konkrétne to znamená, že „v porovnaní s cieľom dôsledne spájať námorné jednotky v dlhodobých operáciách s nízkou intenzitou naberajú na dôležitosti ďalšie faktory: vhodnosť do vojny, schopnosť studeného štartu [schopnosť operovať bez dlhých príprav], hĺbková znalosť hlavných operačných oblastí severného Atlantiku, Severného mora a Baltského mora a prítomnosť tam aj v čase mieru“.

Fregaty F125 síce nezmiznú – to by napokon pre krajinu, ktorá potrebuje udržiavať námorné trasy pre svoje obchodné lode otvorené, bolo hlúpym rozhodnutím –, ale ich počet poklesne zo štyroch na tri a doplnia ich plavidlá s inými schopnosťami.

Podľa nového námorného konceptu pre nemecké námorníctvo po roku 2035 tak „vedenie vojny nad hladinou vrátane PVO“ má byť posilnené z 5 fregát podľa plánov na rok 2031 na 6 fregát, počet lodí plánovaných na boj s ponorkami zostáva na úrovni plánov na rok 2031, teda 6 kusov.

Počet menších korviet doteraz plánovaný na 10 kusov má poklesnúť na 6 až 9, no zato ho má doplniť do 18 kusov budúceho Future Combat Surface System, ešte menšieho plavidla, ktoré si zrejme možno predstavovať ako modernejšiu verziu raketových člnov.

Posilnená má byť aj schopnosť spozorovať nepriateľské plavidlá, už plánovaných 8 lietadiel P-8A Poseidon preto doplní 6 dronov, počet bezpilotných námorných vzdušných systémov stúpne z 10 na zatiaľ nejasný vyšší počet (maximálne 22) a aj ponorky (namiesto 8 z plánu na rok 2031 to bude 6 – 9 v pláne na rok 2035) posilní maximálne 6 podmorských dronov.

Fregaty triedy F124 do roku 2035 nahradí nová trieda F127, ktorá sa plánuje už dlhšie a svojou tonážou aj palebnou silou výrazne prevýši ostatné fregaty (a v terminológii iných námorníctiev by bola klasifikovaná skôr ako moderný torpédoborec). Medzi pozorovateľmi je preto aj reč o novej „superfregate“.

Podľa konceptu „sa ponúka užšie zapojiť rozšírenú oblasť Severoatlantickej aliancie v Baltskom mori do plánovania námornej obrany; a pritom predovšetkým využívať základne mimo Nemecka. [...] To otvára oveľa väčšie spektrum operačných možností. Budúce pristúpenie Fínska a Švédska ich ešte dodatočne rozšíri“.

V detailoch sa môže smerovanie nemeckého námorníctva zmeniť, keďže nemecká armáda neskôr vyhlásila, že koncept bol zverejnený predčasne a zmazala ho zo svojej webstránky, no zatiaľ ho možno vidieť ako najlepšiu ukážku toho, aké plány má nemecké námorníctvo v budúcom desaťročí.

Tanky pre Litvu

Veľké zmeny nečakajú iba Nemcov, aj iné štáty musia po ruskej invázii na Ukrajine prehodnotiť, či nezanedbávali svoju obranyschopnosť a nakoľko je štruktúra ich ozbrojených síl adekvátna.

Nikde táto otázka nie je akútnejšia než v Pobaltí a Litva ukazuje, že prehodnocuje svoju stratégiu. Malý pobaltský štát sa, tak ako Estónsko a Lotyšsko, spoliehal najmä na ľahkú pechotu, ktorá za pomoci protitankových rakiet, ako sú Javelin či NLAW, spomaľuje postup nepriateľských tankov. To by sa však mohlo zmeniť, Litva by ako prvý z pobaltských štátov mohla nakúpiť väčší počet bojových obrnených vozidiel.

Podľa šéfa litovskej armády Valdemarasa Rupšysa by Litva mohla nakúpiť možno až 54 tankov. „Navrhujeme pretvoriť jeden mechanizovaný peší prápor na tankový prápor,“ citujú médiá Rupšysa.

Defense News pripomína, že na tanky stavilo aj susedné Poľsko, ktoré v apríli 2022 zakúpilo 250 amerických tankov M1A2 Abrams, v januári 2023 ďalších 116 starších M1A1 Abrams, ako aj tisícku kórejských K2 Black Panther.

Pritom nemožno Litve vyčítať nečinnosť. Ako prvý európsky štát ešte v roku 2001 získala systémy Javelin, čím predbehla Estóncov (2016) aj Lotyšsko (obstarávanie v roku 2022).

Zatiaľ nie je známe, ktorý tank Litva favorizuje, no ako možnosti sa ponúkajú americký Abrams, nemecký Leopard 2 a kórejský K2. Výber bude zjavne aj politickým signálom, K2 či Abrams by svedčili o užšej spolupráci s Poľskom, Leopard 2 o uprednostnení Nemecka. To v rámci NATO Enhanced Forward Presence v Litve už umiestnilo dvojciferný počet tankov Leopard 2.