Dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský v stredu po rokovaní vlády nečakane oznámil, že je pripravený podať žiadosť o ukončenie svojho poverenia. Odôvodnil to „niektorými pochybnosťami“ o výkone svojej práce. V úrade by tak skončil po necelých dvoch rokoch. Bližšie podrobnosti povie vo štvrtok po návšteve prezidentky, s ktorou bol už v telefonickom kontakte.
Premiér Eduard Heger neodpovedal, či koniec ministra Lengvarského prišiel po jeho tlaku alebo išlo čisto o ministrovo osobné rozhodnutie, čo tvrdí vicepremiérka Veronika Remišová.
Kto ministra nahradí, záleží podľa Hegera na diskusii s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, pričom však ešte stále nie je isté, či jeho koniec vo funkcii prijme. Svoj postoj chce oznámiť až vo štvrtok.
Prezidentka je však s Hegerom v posledných týždňoch v intenzívnom kontakte. Napĺňanie míľnikov z plánu obnovy pokladá za kľúčové. Heger by mal podľa jej slov na štvrtkovom stretnutí predstaviť návrh riešení v súvislosti s Rázsochami. Budovanie alebo projektovanie bratislavskej nemocnice pokladá prezidentka za výzvu a premiéra už pred pár dňami kontaktovala, aby tomu venoval pozornosť a nedošlo k zlyhaniu.
Keďže je vláda len dočasne poverenou, nie je to premiér, kto rozhoduje o odňatí poverenia jednotlivým ministrom, ale túto kompetenciu má v rukách prezidentka. Tá však v súčasnej situácii nemôže menovať nového ministra, len poveriť riadením rezortu už niektorého zo zostávajúcich členov vlády, ako v prípade odchodu ministra financií Igora Matoviča. Síce poverený riadením ministerstva je sám premiér, de facto mu šéfuje štátny tajomník Marcel Klimek.
Hoci prezidentka nemôže menovať nových ministrov, neplatí to v prípade štátnych tajomníkov. Ako o jednom z nových štátnych tajomníkov ministerstva zdravotníctva sa spomína aj meno patológa Michala Palkoviča, ktorý momentálne pôsobí na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Čo je dôvodom Lengvarského konca? „My sme už dlho hovorili, že projekt Rázsochy a implementácia plánu obnovy na zdravotníctvo stojí alebo je na zlej ceste,“ povedala predsedníčka najmenšej koaličnej strany Za ľudí Remišová s tým, že vníma zásadné zlyhanie pri pláne obnovy.
„Toto rozhodnutie už malo prísť dávno,“ dodala a zlyhanie pri pláne obnovy potvrdil aj premiér Heger.
„Sú tam niektoré oblasti, v ktorých rezort pod vedením pána ministra zlyháva, preto sme vstúpili do krízového riadenia. Neschválili by sme krízové riadenie, keby tam bolo všetko v poriadku,“ odpovedal premiér na otázku, či minister zlyhal.
Podľa informácií denníka Postoj je zo strany úradu vlády v prípade Lengvarského rezortu dlhodobo veľká nespokojnosť s plnením míľnikov plánu obnovy. Lengvarský tiež odmietal vymeniť svojich podriadených, o čo ho žiadali Hegerovi ľudia. Vláda tiež koncom januára rozhodla o krízových opatreniach pre ministerstvo zdravotníctva, ktoré bolo už od minulého roka v krízovom riadení.
Šéfka plánu obnovy Lívia Vašáková v minulosti viackrát povedala, že pri výstavbe nemocníc bliká červená kontrolka.

Vláda v stredu rozhodne o krízových opatreniach pre ministerstvo zdravotníctva, ktoré v prácach na pláne obnovy zlyháva.
V 13-stranovom materiáli s názvom Návrh krízových opatrení pre Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky úrad vlády prostredníctvom zistení Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA), ktorá dohliada na dodržiavanie míľnikov v pláne obnovy, opísal meškajúce investície a problémové reformy ministerstva.
Vládou schválený dokument priniesol dlhý výpočet chýb, zlyhaní a nedodržaných termínov, pre ktorý je balík bruselskej miliardy eur určenej len na zdravotníctvo vo veľkom ohrození.
Hlavným dôvodom meškania projektov bola neodbornosť a manažérske zlyhania. Materiál Lengvarského rezortu nariaďoval vykonať 40 krízových opatrení a viaceré uplatniť už do konca januára. S odpočtom napĺňania krízových riešení za február nebol podľa informácií Postoja úrad vlády spokojný.
Najväčší problém bol so samotnou reformou zdravotnej záchrannej služby, ktorá je míľnikom v pláne obnovy na získanie 924 miliónov eur. V prípade jej neskorého prijatia môže ohroziť celú platbu. Materiál sa však jasne dotýkal aj projektu národnej nemocnice Rázsochy, pri ktorej ide o investíciu až vo výške 281 miliónov eur, kde NIKA totiž identifikovala neoprávnené osoby, nedostatočný projektový tím i ďalšie nezrovnalosti.
Minister Lengvarský však ani jednu z výhrad úradu vlády nepokladal za oprávnenú kritiku a vyhováral sa na zle napísaný plán obnovy svojimi predchodcami. Pôvodne stanovené ciele pokladal za nesplniteľné. No napriek všetkým problémom rezort zdravotníctva označoval plnenie svojej časti plánu obnovy za úspešné.
V rozhovore pre Aktuality.sk minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský povedal, že poslanci OĽaNO žiadali odvolanie Lengvarského výmenou za podržanie vlády. Keďže ho však podľa Lengvarského slov premiér odvolať nechcel, „obetným baránkom“ sa stal generálny tajomník služobného úradu Peter Ferjančík, ktorý sa následne stal ministrovým poradcom.
Viacerí poslanci Obyčajných podobnú interpretáciu odmietajú. Ale faktom je, že v polovici minulého roka vyvolalo konflikt vnútri vládnej koalície odborné usmernenie o zmene pohlavia. V čase, keď bola všetka pozornosť nasmerovaná na ruskú inváziu na Ukrajine, rezort zdravotníctva 22. marca podpísal usmernenie, ktoré zjednodušuje proces zmeny pohlavia pre transrodových ľudí.
S cieľom dosiahnuť úplné stiahnutie usmernenia tlačil vtedy na ministra premiér Heger i dvadsiatka nespokojných konzervatívnych poslancov z OĽaNO. Lengvarský ho však len pozastavil do času vypracovania chýbajúceho medicínskeho štandardu.

Po prijatí štandardu by úradná zmena pohlavia bola možná aj bez chirurgického zákroku na odstránenie pohlavných orgánov.
Problém s usmernením v prípade kritikov spočíval aj v tom, že na úradnú zmenu pohlavia sa už nevyžadoval chirurgický zákrok odstránenia pohlavných orgánov či ich znefunkčnenia, ale transrodovým ľuďom stačil za istých podmienok na zmenu v dokladoch aj rok hormonálnej terapie a rovnako dlhý čas žiť v role opačného pohlavia. Takéto transženy, no stále biologickí muži by mohli využívať verejné priestory určené pre ženy.
Po tom, čo začiatkom februára Komisia pre schvaľovanie štandardov liečebných postupov na ministerstve zdravotníctva štandard schválila, ho však Lengvarský stále nepodpísal. Dôvodom je, že prešiel len tesne. Z 20 odborníkov komisie hlasovalo 12 za, sedem sa zdržalo a jeden člen bol proti. Minister tak nechcel, aby štandard spôsoboval „zvadu“ v odbornej obci.
Lengvarský sa do konfliktu so šéfom OĽaNO Igorom Matovičom dostal už krátko po vymenovaní do funkcie, keď odmietal spriechodniť očkovanie ruskou vakcínou Sputnik V, ktorá dokonala pád Matovičovej vlády. Lengvarský okrem iného po páde decembrovom odvolaní vlády pokladal za správny čím skorší termín predčasných volieb. Tvrdil tiež, že nemá záujem kandidovať vo voľbách za žiadnu politickú stranu.