Jakubisko sa preslávil filmami ako Tisícročná včela, Nevera po slovensky, Sedím na konári a je mi dobre, ale napríklad aj historickým veľkofilmom Bathory či rozprávkou Perinbaba.
Vo veku 84 rokov zomrel v Prahe krátko pred polnocou v noci z piatka na sobotu slovenský filmový režisér Juraj Jakubisko.
Informovali o tom viaceré slovenské médiá vrátane televízie RTVS, ktorej správu o jeho úmrtí potvrdila režisérova dcéra a herečka Janette Jakubisková.
Jakubisko sa preslávil filmami ako Tisícročná včela, Nevera po slovensky, Sedím na konári a je mi dobre, ale napríklad aj historickým veľkofilmom Bathory či rozprávkou Perinbaba.
Ako režisér spolupracoval Jakubisko vo veľkej miere aj s divadlom. Úspech malo v roku 2018 napríklad nové naštudovanie Suchoňovej opery Svätopluk pod jeho vedením.
Profil Juraja Jakubiska
Ako režisér sa Jakubisko vyznačoval aj výrazným výtvarným cítením, ktoré je prítomné vo všetkých jeho filmoch a tvorí jednu zo základných charakteristík jeho filmovej tvorby.
Juraj Jakubisko sa narodil 30. apríla 1938 vo východoslovenskej obci Kojšov. V roku 1957 absolvoval štúdium fotografie na Strednej umeleckopriemyslovej škole v Bratislave a v rokoch 1959 – 1966 študoval v Česku na pražskej Filmovej a televíznej fakulte Akademie múzických umení (FAMU).
Po absolutóriu režijne debutoval filmom Kristove roky (1967). Nasledovali filmy Zbehovia a pútnici (1968), Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) a tragikomédia Dovidenia v pekle, priatelia (1970, dokončená 1990), ktoré zakázali v 70. rokoch minulého storočia a Jakubisko sa mohol venovať len dokumentárnej tvorbe.
Jeho film Postav dom, zasaď strom (1979), ktorý nakrútil po niekoľkoročnej odmlke, bol majstrovským dielom. Nasledovala komédia Nevera po slovensky (1980). Vrcholom jeho tvorby 80. rokov 20. storočia je historická sága Tisícročná včela (1983), ktorá získala množstvo ocenení, podobne ako filmová rozprávka Perinbaba (1985). Predrevolučné obdobie uzavrel filmom Sedím na konári a je mi dobre (1989), v ktorom si jednu z hlavných úloh zahral Bolek Polívka.
V roku 1990 natočil pre televíziu film Takmer ružový príbeh, dokončil a uviedol do kín tragikomédiu Dovidenia v pekle, priatelia a začal pracovať na filme Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, ktorý mal premiéru v roku 1992.
Od roku 1993 žil Juraj Jakubisko spolu s manželkou, herečkou a producentkou Deanou Horváthovou a rodinou v českej metropole Prahe.
Z roku 1997 je jeho film Nejasná správa o konci světa a z roku 2004 film Post coitum v hlavnej úlohe s talianskym hercom Francom Nerom. Veľmi úspešným Jakubiskovým projektom bol film Bathory, historický veľkofilm o čachtickej panej, ktorá sa podľa legendy kúpala v krvi panien a ktorú prezentujú ako najväčšiu vrahyňu všetkých čias. Film vo svetovej premiére uviedli na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v českých Karlových Varoch v roku 2008. Slovenská speváčka Katarína Knechtová k nemu naspievala hit Môj Bože, ktorý sa stal najhranejšou skladbou na Slovensku v roku 2008.
V roku 2012 sa Jakubisko stal zrejme najstarším pacientom, ktorému v Česku lekári dali nové srdce.
V roku 2013 sa rámci projektu Košice 2013 – EHMK Juraj Jakubisko predstavil na festivale Jakubiskove dni, a to nielen cez svoje filmy, ale aj výtvarnou tvorbou. Jakubisko vtedy v Košiciach vystavoval cyklus serigrafií, autorské filmové plagáty a olejomaľby. Pri tejto príležitosti mu vtedajší primátor Košíc Richard Raši odovzdal Plaketu mesta Košice.
V nakladateľstve XYZ vyšla 20. júna 2013 pri príležitosti 75. narodenín Juraja Jakubiska jeho autobiografia Živé striebro, v ktorej zachytil prvých tridsaťtri rokov svojho života.
Za svoju tvorbu získal Jakubisko množstvo domácich i zahraničných ocenení. Získal napríklad cenu československej kritiky za najlepší československý film roku 1967. V júni 2002 si prevzal cenu Zlatá kamera, ktorú tradične udeľujú osobnostiam domácej i zahraničnej kinematografie za podiel na rozvoji filmového umenia na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach. Od januára 2003 bol tiež nositeľom najvyššieho štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy za zásluhy v oblasti slovenskej kinematografie. Národnú filmovú cenu Slnko v sieti za výnimočný prínos slovenskej kinematografii si Jakubisko prevzal 16. apríla 2016.
Jeho filmy ocenili aj na Grand Prix Unicef a na MFF v Moskve a na MFF v Karlových Varoch. Výročnú cenu Českej filmovej a televíznej akadémie Český lev mu udelili 1. marca 2003. Sošku leva získal za dlhodobý umelecký prínos pre český film. Českého leva získal aj v roku 2008 za divácky najúspešnejší film Bathory, ako aj za výtvarný počin filmu Bathory. Dňa 9. júna 2009 si prevzal Cenu Elsy Morante pre zahraničného režiséra. Za účasti talianskej veľvyslankyne na Slovensku Brunelly Borzi Cornacchia mu ju odovzdala Teresa Triscani, riaditeľka Talianskeho kultúrneho inštitútu v Bratislave. Medailu za zásluhy I. stupňa v oblasti umenia mu v roku 2016 udelil aj vtedajší český prezident Miloš Zeman.
Juraj Jakubisko bol známy dlhoročnou spoluprácou s talianskou kinematografiou a jej predstaviteľmi, aj preto si vyslúžil prezývku „slovenský Fellini“, čo on sám považoval za poctu.
Posledným Jakubiskovým filmom je pokračovanie kultovej filmovej rozprávky Perinbaba s názvom Peribnbaba a dva svety, ktorej premiéra bola pôvodne plánovaná ešte pred Vianocami v roku 2019, no pre odklady z dôvodu pandémie koronavírusu sa dosiaľ do kín ešte nedostala. Dej novej Perinbaby nadväzuje na pôvodnú rozprávku.
Ako režisér spolupracoval Jakubisko vo veľkej miere aj s divadlom. Úspech malo v roku 2018 napríklad nové naštudovanie Suchoňovej opery Svätopluk pod jeho vedením.
Premiér: Jakubisko po sebe zanechal legendárne diela
Magický svet režiséra Juraja Jakubiska nám bude chýbať. Prezidentka Zuzana Čaputová to uviedla na sociálnej sieti. Rodine, priateľom a všetkým spolupracovníkom režiséra, ktorý zomrel vo veku 84 rokov, vyjadrila úprimnú sústrasť.
Hlava štátu označila Jakubiska za najslávnejšieho slovenského režiséra. Vyzdvihla množstvo filmových ocenení, ktoré počas svojej umeleckej kariéry získal. „Jeho výnimočný filmársky štýl dostal Slovensko do veľkého filmového sveta. Slovenský Fellini, ako ho často volali, miloval voľnosť a fantáziu a nechával pre ne priestor aj vo svojich filmoch,“ komentovala.
Snímky Sedím na konári a je mi dobre, Tisícročná včela, Dovidenia v pekle, priatelia či Nejasná správa o konci sveta sa podľa prezidentky stali súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. „Rozprávka Perinbaba nám už ako deťom pomohla objaviť čaro obyčajných vecí,“ dodala.
Režisér Juraj Jakubisko po sebe zanechal legendárne diela, ktoré tu zostanú pre celé generácie. Dočasne poverený premiér Eduard Heger to uviedol na sociálnej sieti. Zároveň vyjadril úprimnú sústrasť rodine a blízkym zosnulého režiséra.
Premiér vyzdvihol diela ako Tisícročná včela, Nejasná správa o konci sveta, Nevera po slovensky, Sedím na konári a je mi dobre, Bathory či Perinbaba, ktorá podľa jeho slov „neodmysliteľne patrí ku každým slovenským Vianociam“.
Podľa Borisa Kollára nás opustil jeden z najväčších umelcov našej doby.
Kollár poukázal na to, že okrem filmovej tvorby sa Juraj Jakubisko venoval aj charite, pomohol mnohým nadaným deťom. „Budem si ho pamätať ako charizmatického človeka, ľudského, s krásnym srdcom,“ napísal na sociálnej sieti.
Predseda parlamentu dodal, že ide o obrovskú stratu pre Slovensko, ale aj pre Česko. „Odpočívajte v pokoji, majstre, budete nám chýbať,“ uviedol Kollár.
Vypočuť článok
Prajete si vypočuť audioverziu článku?
Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.