Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
22. január 2023

Referendum

Čo Robertovi Ficovi vyšlo a čo našťastie nie

Nadpolovičná väčšina voličov síce neprišla, ale pre Smer to nie je neúspech.

Čo Robertovi Ficovi vyšlo a čo našťastie nie

Foto: TASR/Dano Veselský

K včerajšiemu referendu prišlo viac ako milión stotisíc ľudí, čo predstavuje vyše 27 percent oprávnených voličov. Drvivá väčšina z nich vyslovila s referendovou otázkou súhlas.

O to, či ide o úspech alebo je to blamáž, sa v najbližších hodinách rozpúta interpretačný súboj. Vládni politici budú tvrdiť, že keďže je referendum neplatné, o úspechu nemôže byť ani reči. Smer, Hlas a ďalšie zoskupenia, ktoré hlasovanie iniciovali, budú, naopak, argumentovať tým, že hlasovať prišlo viac ako milión voličov, čo je lepší výsledok ako pri referende za rodinu v roku 2015 či pri referende organizovanom SaS v roku 2010.

Najskôr však začnime trochu zoširoka.

V súvislosti s týmto referendom sa často používalo označenie zbytočné. To nesedí. Nemusíme byť nadšencami nástrojov priamej demokracie, ale pokiaľ inštitút referenda v našom ústavnom systéme existuje, tak by sme si mali zahryznúť do jazyka predtým, ako ho označíme za zbytočný akt. Len preto, že sa nám nepáči partia, ktorá ho zorganizovala, alebo preto, že drvivá väčšina tohto typu hlasovaní bola v našej krajine neúspešná.

Pokiaľ ide o obsah referendovej otázky, tak sme tu z pohľadu verejného záujmu už určite mali zbytočnejšie referendá. Napríklad referendum SaS v roku 2010, keď sa vo všeľudovom hlasovaní riešili koncesionárske poplatky či cena vládnych limuzín.

Včera sa hlasovalo o tom, či bude možné predčasné voľby vyvolať aj tak, že o tom rozhodnú občania v referende alebo poslanci parlamentu väčšinou 76 hlasov.

Išlo teda o celkom zásadnú otázku fungovania parlamentu, rovnako aj o rozhodovanie o zmene postavenia verejnosti vo vzťahu k parlamentu.

Argument, že o rovnakej veci budú o niekoľko dní rozhodovať poslanci v parlamente, tiež neobstojí. Po prvé, v tejto chvíli vôbec nie je isté, či sa v tomto parlamente nájde dostatočná väčšina na to, aby v rámci zmeny ústavy zakotvila možnosť vyvolať predčasné voľby referendom. SaS, ale aj iní poslanci sa k tomu stavajú odmietavo.

Návrh zmeny ústavy, ktorý je v parlamente, tiež počíta s tým, že sa predčasné voľby budú dať vyhlásiť ústavnou väčšinou 90 hlasov. Teda nie sedemdesiatimi šiestimi hlasmi, ako navrhovali organizátori včerajšieho referenda. Čo je určite podstatný rozdiel.

Napriek tomu platí, že z pohľadu nášho politického systému bolo toto referendum rizikovým podnikom.

Inzercia

Na túto tému existuje pomerne rozsiahla debata, ale autor tohto textu zastáva názor, že v systéme zastupiteľskej demokracie nie je rozumné posilňovať moc inštitútu referenda a už vôbec nie je žiaduce dávať mu váhu nástroja použiteľného na skrátenie funkčného obdobia parlamentu.

Rizikom je aj možnosť, že na rozpustenie parlamentu by stačilo len 76 hlasov. Zmenu ústavy, aby parlament mohol hlasovaním vyvolať predčasné voľby, síce potrebujeme, ale takáto nízka väčšina na také zásadné rozhodnutie by určite nepomohla politickej stabilite a bola by to voda na mlyn politickým dobrodruhom.

Skrátka, predčasný termín volieb, a teda aj skrátenie mandátu zvolených poslancov by mali byť výsledkom konsenzu širšej skupiny zákonodarcov.

Preto je dobré, že to Robertovi Ficovi nevyšlo.

Smer referendum najlepšie využil na prienik do verejnej debaty aj na mobilizáciu straníckych štruktúr a voličov. Zdieľať

Tomu, aby sa referendum využívalo aj na komunikáciu s voličmi a politický marketing, sa asi nikdy nebude dať zabrániť. Z tohto referenda však tento zámer úplne kričal. V Smere v jeho úspech neverili ani sekundu, ale dokázali z neho veľa politicky vyťažiť. Oveľa viac ako ostatné strany, ktoré sa k jeho organizácii pripojili.

Z pohľadu voličov išlo jednoznačne o referendum Smeru. Ficova strana ho najlepšie využila na prienik do verejnej debaty aj na mobilizáciu svojich straníckych štruktúr a voličov.

Nejde pritom len o parlamentné voľby. Tému referenda Smer určite využije aj pred prezidentskými voľbami, ak sa Zuzana Čaputová rozhodne obhajovať svoj post. Bude na to využívať fakt, že prezidentka sa kvôli zneniu otázok obrátila na Ústavný súd a ten následne jednu z nich zrušil. To, že otázky boli sformulované tak, že prezidentka nemala inú možnosť, politikov Smeru trápiť nebude.

Aj vďaka referendu dnes Smer v porovnaní s Hlasom v očiach opozičných voličov pôsobí ako dynamickejšia a akcieschopnejšia strana. To, že neprišlo dosť voličov, aby referendum bolo platné, na tom nič podstatné nemení.

Toto, žiaľ, Robertovi Ficovi vyšlo.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.