Referendum o predčasných voľbách je neplatné Oslovilo takmer 1,2 milióna ľudí, najviac voličov prišlo v baštách Smeru

Zatvorením hlasovacích miestností o 22. hodine sa skončilo v poradí deviate referendum v histórii Slovenska. Voliči sa v ňom mohli vyjadriť k zmene Ústavy SR. Oficiálne výsledky sobotného referenda vyhlásil predseda štátnej volebnej komisie Ladislav Orosz v nedeľu o deviatej hodine. Referendum prebehlo v súlade so zákonom.

Referendum najviac zaujalo voličov v Trenčianskom kraji (36 percent) a Žilinskom kraji (takmer 34 percent), naopak, najmenej v Bratislavskom (21 percent) a Košickom kraji (22 percent).

Medzi okresmi v účasti dominovali Kysucké Nové Mesto, Topoľčany, Turčianske Teplice, Púchov a Považská Bystrica, kde prišlo vyše 40 percent voličov. Najnižší záujem o referendum, pod 16 percent, zaevidovali v okresoch Dunajská Streda, Komárno a Bratislava 1.

Vysokú účasť v referende hlásili najmä z obcí na Považí a severovýchode Slovenska, kde má silnú voličskú základňu strana Smer a zvykne tu bodovať aj v parlamentných či komunálnych voľbách. Účasť tu presiahla aj 50 percent.
 

Výsledky referenda sú podľa Ústavy SR platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bude rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda, čo sa v tomto prípade nestalo.

Občania v referende odpovedali na otázku, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR, a to väčšinou 76 poslancov. Zabezpečiť to má zmena ústavy.

Referendová otázka bola komplikovanejšia, pre ľudí nepríťažlivejšia, keďže obsahovala legislatívny rámec, ktorý by v prípade platného plebiscitu priamo novelizoval ústavu.
 

Plebiscit sa podľa vyjadrení polície zaobišiel bez vážnejších incidentov. Na referendum dohliadalo 5 570 policajtov. Bezproblémovo hodnotili priebeh referendového dňa aj volebné komisie naprieč Slovenskom.

Viaceré miestnosti sa v obciach Banskobystrického kraja však otvorili pri sviečkach pre problémy s nefungujúcou elektrinou z dôvodu kalamity. Výpadky elektrickej energie zaznamenali celkovo v 21 obciach. Napriek tomu bola na týchto miestach pomerne vysoká volebná účasť, a to aj cez 40 percent.

Hlasovať v referende mohli aj ľudia v izolácii alebo karanténe z dôvodu covidu. O špeciálne hlasovanie požiadalo 176 voličov. Poštou hlasovalo zo zahraničia 62 ľudí. V rámci Slovenska požiadalo o takéto hlasovanie cez 700 ľudí.

Referendum inicioval opozičný Smer, ktorý počas týždňa organizoval v regiónoch referendové besedy. Ostatné opozičné strany boli málo aktívne. Strana Hlas vyzývala voličov na účasť počas niektorých tlačových besied, hnutie Republika upozorňovalo na dôležitosť plebiscitu na sociálnych sieťach.

Čítajte tiež

Kampaň za referendum vrcholí Blaha oslovuje súdružky, niektorí voliči si myslia, že v sobotu idú voliť Fica

Kolektív autorov

Smer bude považovať za úspech, ak na referendum príde milión ľudí. Na jeho platnosť to však nepostačí.

Prezidentka vyzýva na zmenu ústavy, Fico hovorí o atentáte na demokraciu

Prezidentka Zuzana Čaputová napriek neplatnosti referenda považuje vzhľadom na aktuálnu vnútropolitickú krízu za nevyhnutné, aby poslanci čo najskôr prijali zmenu ústavy o predčasných voľbách v parlamente. 

Rešpektuje výsledky referenda o zmene ústavy a postoj občanov, ktorý tým vyjadrili. „Jednak tých, ktorí sa na referende zúčastnili, a tiež tých, ktorí sa rozhodli svoj postoj vyjadriť neúčasťou,“ uviedla prezidentka.

Robert Fico, jeden z hlavných iniciátorov referenda, však prezidentku kritizoval. Vinil ju, ďalších politikov i médiá, „že ešte nikdy v histórii takto neodhovárali voličov od účasti na referende“. Fico spomedzi opozičných lídrov hlasoval medzi prvými už v sobotu ráno. Referendum o zmene ústavy označil za jedinú cestu k predčasným voľbám. 

Podľa Fica prezidentka svojim prístupom k referendu spáchala atentát na demokraciu. Upozornil, že v referende sa za zmenu ústavy vyjadrilo viac ľudí, ako volilo prezidentku. Hlave štátu i ostatným ústavným činiteľom vyčítal, že sa v plebiscite neprišli vyjadriť proti zmene ústavy a nevyužili svoje občianske právo. 

„Ak nás v najbližších voľbách podporí rovnaké množstvo voličov, zmena je zaručená,“ vyhlásil.

OĽaNO výsledok interpretuje ako nie „mafii“ a skracovaniu volebného obdobia

Občania podľa stále najsilnejšieho vládneho hnutia OĽaNO vyslovili jasné „nie návratu mafii“. Nízku účasť na referende interpretujú ako „nespochybniteľné vystavenie účtu za predošlé vládnutie Roberta Fica“ či dokonca dôkaz, že v spoločnosti nie je vôľa skracovať volebné obdobie.

Referendum nazýva hnutie Obyčajných najdrahším prieskumom verejnej mienky. Šéf hnutia Igor Matovič už počas dňa plebiscitu na sociálnej sieti označil tých, ktorí sa na referende zúčastnili, ako ľudí, ktorí pomáhajú mafii vrátiť sa späť do orgánov činných v trestnom konaní.

Aktuálne referendum bolo podľa dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera bezpredmetné, keďže na zmenu ústavy a predčasné voľby je už dnes v parlamente dostatok hlasov. „Pánom Ficovi a Pellegrinimu jednoducho nie je nutné aktívne asistovať pri túžbe k návratu k moci,“ napísal Heger s tým, že odmieta zneužívať inštitút referenda na osobné záujmy v rámci politického zápasu.

Foto: TASR/Ján Krošlák

Hlas odmieta slová o neplatnosti ako o podpore vláde

Hlas výsledky referenda rešpektuje, no zmena ústavy musí byť podľa strany Petra Pellegriniho pre parlament prioritou aj po referende. Odmieta interpretácie, podľa ktorých je neúspešné referendum vyjadrením podpory súčasnej vláde či koalícii. Hlas vyzval SaS i Sme rodina, aby presadili júnový termín volieb spoločne s opozíciou.

„Nenechám si vziať právo rozhodovať o našej budúcnosti. Som presvedčený, že ak občan moc politikom dáva, má ju právo aj vziať,“ uviedol Pellegrini po hlasovaní. 

Andrej Danko z SNS vyjadril sklamanie z toho, že politici, ktorí dlhé roky hovorili o referende ako nástroji na presadzovanie vôle ľudu, ho dnes odignorovali. Osobitne ho zarazilo správanie prezidentky Zuzany Čaputovej.

Statusy proti referendu písal aj Kiska

Neúspešné referendum je podľa predsedníčky strany Za ľudí Veroniky Remišovej ponižujúcim debaklom Roberta Fica a Petra Pellegriniho.  

Referendum podľa nej nemá byť nástrojom predvolebnej kampane „nepoctivých politikov, ktorí vždy, keď prehrajú riadne voľby, neváhajú ošklbať ľudí v referende o desať miliónov eur. Pellegrini aj Fico za tieto vyhodené peniaze nesú zodpovednosť,“ skonštatovala Remišová.

„Je podľa mňa čas zaviesť pravidlo, že pokiaľ referendum nebude platné a nezúčastní sa na ňom aspoň 50 % voličov, tak jeho organizátor zaplatí časť nákladov. Populizmus nahradiť zodpovednosťou,“ uviedol zas prezident a bývalý predseda Za ľudí Andrej Kiska.

Ten označil referendum za politickú kampaň Roberta Fica za vyše 10 miliónov eur, ktoré sa radšej mohli minúť na pomoc rodinám s chorými deťmi.

„Žiadny únos demokracie sa nekoná. Rovnako nikto referendum nemaril. Keď to budú kolegovia z opozície najbližšie vykrikovať verejne, treba im to pripomenúť,“ napísal zas Juraj Šeliga.

Čítajte tiež

Komentár

Referendum Čo Robertovi Ficovi vyšlo a čo našťastie nie

Jozef Majchrák

Nadpolovičná väčšina voličov síce neprišla, ale pre Smer to nie je neúspech.

Na Slovensku bolo z deviatich referend platné iba jedno. Prekročiť 50-percentné kvórum sa podarilo len v roku 2003, keď bolo úspešné referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie.

Sobotné referendum iniciované Smerom má štvrtú najvyššiu účasť. Prišlo naň takmer 1,2 milióna voličov.