Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
18. január 2023

Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva

Štáty majú povinnosť schváliť zväzky osôb rovnakého pohlavia

Hoci sa konkrétna kauza týka Ruska, slovenské súdy sa o verdikt môžu oprieť v prípadných vnútroštátnych žalobách.

Štáty majú povinnosť schváliť zväzky osôb rovnakého pohlavia

Ilustračné FOTO TASR – Martin Baumann

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol o tom, že Rusko porušuje práva svojich občanov, ak im neumožňuje úradne uzavrieť homosexuálne zväzky.

Ide o prípad Fedotova a Šipitkova vs. Ruská federácia. V tomto prípade ruský štát údajne porušil práva tým, že miestne súdy zamietli ich žiadosti o uzavretie zväzku. K ich sťažnosti sa pripojili ešte dva ďalšie homosexuálne ruské páry.

Prvý rozsudok v tomto prípade padol už v júli 2021, Rusko sa však voči nemu odvolalo.

ESĽP odvolanie zamietol a potvrdil svoje prvotné rozhodnutie o tom, že Rusko porušuje článok 8 Dohovoru o ľudských právach Rady Európy z roku 1950 o práve na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

Ten znie:

„1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.“

Podľa ESĽP sa tento prípad týkal absencie akejkoľvek možnosti právneho uznania pre páry rovnakého pohlavia v ruskom práve, bez ohľadu na formu takéhoto uznania.

Argumentácia staršími verdiktmi

Súd sa pri rozhodnutí opieral aj o svoje staršie rozhodnutia, najmä Oliari a iní vs. Taliansko, Orlandi a ďalší vs. Taliansko, podľa ktorých má štát povinnosť vytvoriť právny rámec spolužitia pre páry rovnakého pohlavia.

V ďalšej argumentácii súd vytvoril rámec, ktorým sa tento rozsudok môže dotknúť aj právneho poriadku na Slovensku.

Dohovor je podľa ESĽP živým nástrojom, ktorý je potrebné vykladať vo svetle súčasných podmienok a myšlienok, ktoré dnes prevládajú v demokratických štátoch. Zdieľať

Dohovor je totiž podľa väčšinového názoru ESĽP živým nástrojom, ktorý je potrebné vykladať vo svetle súčasných podmienok a myšlienok, ktoré dnes prevládajú v demokratických štátoch. „Ak Dvor audítorov nezachová dynamický a evolučný prístup, riskuje, že bude prekážkou reformy alebo zlepšenia,“ píše sa v rozhodnutí.

Dodáva k tomu ďalší dávnejší spor – Schalk a Kopf vs. Rakúsko z roku 2010, pri ktorom napísal, že „vzniká európsky konsenzus o právnom uznaní párov rovnakého pohlavia. Okrem toho sa táto tendencia v poslednom desaťročí rýchlo rozvinula. Zatiaľ však väčšina štátov nezabezpečuje právne uznanie párov rovnakého pohlavia. Daná oblasť sa preto musí stále považovať za oblasť s rozvíjajúcimi sa právami bez dosiahnutého konsenzu, kde štáty musia mať tiež určitú mieru voľnej úvahy pri načasovaní zavádzania legislatívnych zmien“.

Kým teda v prípade z roku 2010 ESĽP ešte nepovedal, že štáty majú povinnosť uznať párom rovnakého pohlavia právo na inštitút manželstva či iného typu zväzku, dnes, o 13 rokov neskôr, už podľa súdu doba dospela do stavu, keď to už je od štátov možné vyžadovať.

V podstate teda ESĽP argumentuje tým, že ak v niektorých členských štátoch Rady Európy (RE) už boli rovnakopohlavné zväzky nejakým spôsobom právne upravené, postupne by túto úpravu mali prijať všetky štáty, ktoré sú Dohovorom o ľudských právach viazané.

Súd zároveň skonštatoval, že neexistuje dôvod, aby sa domnieval, že „poskytnutie právneho uznania a ochrany párom rovnakého pohlavia v stabilnom a oddanom vzťahu by samo osebe mohlo poškodiť rodiny vytvorené tradičným spôsobom alebo ohroziť ich budúcnosť alebo integritu. Uznanie párov rovnakého pohlavia totiž žiadnym spôsobom nebránilo párom rôzneho pohlavia uzavrieť manželstvo alebo založiť rodinu zodpovedajúcu ich chápaniu tohto pojmu“.

Verdikt sa môže dotknúť aj Slovenska

Medzinárodné zmluvy, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo, sú podľa ústavy nadriadené nášmu právnemu poriadku. Hoci teda rozsudok ESĽP aj v prípade, ak by smeroval priamo voči Slovenskej republike, nie je prakticky vymožiteľný, môže mať svoje následky.

Ak by sa totiž ktokoľvek obrátil so sťažnosťou na náš Ústavný súd vo veci neuznávania zväzkov párov rovnakého pohlavia, mohol by teoreticky uspieť. Slovenský Ústavný súd by sa totiž mohol oprieť o judikatúru ESĽP, ktorá ich uznanie aktuálnym verdiktom od štátov vyžaduje. Slovenská organizácia Inakosť už avizovala, že bude na takomto podaní na Ústavný súd tento rok pracovať.

Inzercia

V takom prípade by však Ústavný súd musel riešiť dilemu toho, či postačuje, ak by uznal právo na registrované partnerstvá, keďže slovenská ústava vyslovene uvádza, že manželstvom sa rozumie len zväzok muža a ženy.

Odlišné stanovisko sudcu Wojtyczeka

Nesúhlasné stanovisko k rozsudku pripojil poľský sudca Krzysztof Wojtyczek. Ten sa ohradil proti deklarovanému výkladu dohovoru podľa „ducha doby“.

Keďže článok 8 hovorí o ochrane súkromia, rodinného života a nezasahovaní štátu do týchto záležitostí, výklad, ktorý nariaďuje právnu úpravu rovnakopohlavných zväzkov, nie je podľa Wojtyczeka obsahom tohto článku.

„Záväzky, ktoré prijali vysoké zmluvné strany (štáty, ktoré podpísali dohovor, pozn. red.), sa týkajú ochrany jasne definovaných práv s dobre zavedeným obsahom a patriacich k ich spoločnému dedičstvu. Vysoké zmluvné strany sa nezaviazali chrániť neurčené práva, ktorých presný obsah by sa mohol časom meniť a mohol by byť upravený bez ich jasného súhlasu,“ píše Krzysztof Wojtyczek.

„Zmluvné strany sa nezaviazali chrániť neurčené práva, ktorých presný obsah by sa mohol časom meniť a mohol by byť upravený bez ich jasného súhlasu,“ píše nesúhlasiaci sudca Krzysztof Wojtyczek. Zdieľať

Takisto argumentuje tým, že zákony vychádzajú z moci parlamentu alebo z medzinárodných zmlúv, ktoré sú parlamentmi ratifikované, a súdna moc nemôže tieto pravidlá obchádzať. A obsah dohovoru vrátane článku 8 sa môže meniť len dohodou zmluvných strán.

Deľba moci tiež napríklad zabezpečuje, že ak ústavný súd vyhlási nejaký zákon za protiústavný, parlament má možnosť zmeniť ústavu.

Ak má byť podľa Wojtyczeka dohovor nástrojom na ochranu ľudských práv vrátane práv akýchkoľvek menších, práve rozhodovanie podľa „ducha doby“ túto ochranu popiera, keďže sa snaží riadiť aktuálne väčšinovým názorom na konkrétnu problematiku.

A ak sa podľa poľského sudcu väčšina ESĽP odvoláva na pokračujúci trend uznávania rovnakopohlavných zväzkov, je to podľa neho len dôkazom toho, že medzi zmluvnými stranami neexistuje v tejto veci konsenzus, ktorý jediný môže meniť obsah dohovoru a význam jeho ustanovení.

No a nakoniec, Krzysztof Wojtyczek upozorňuje, že v momente, keď sa konkrétny štát stal zmluvnou stranou dohovoru, nemohol tušiť, ako sa bude interpretácia jednotlivých článkov vyvíjať. „Ak by žalovaný štát predvídal túto významnú zmenu obsahu svojich záväzkov, jeho rozhodnutie o ratifikácii dohovoru by mohlo byť odlišné,“ dodáva poľský sudca ESĽP.

Vylúčené Rusko

Keďže Rusko bolo v marci minulého roka vylúčené z Rady Európy, ESĽP riešil vo svojom rozsudku aj otázku možnosti vynášať rozsudok voči nečlenskej krajine. Rusko prestalo byť členom RE 16. septembra 2022, teda pol roka po tom, čo o jeho vylúčení rozhodlo Parlamentné zhromaždenie RE.

Napokon sudcovia dospeli k názoru, že znenie článku 58 dohovoru naznačuje, že „štát, ktorý prestal byť zmluvnou stranou dohovoru z dôvodu, že prestal byť členom Rady Európy, nebol oslobodený od svojich záväzkov vyplývajúcich z dohovoru, pokiaľ ide o akýkoľvek čin vykonaný týmto štátom pred dátumom, keď prestal byť zmluvnou stranou dohovoru“.

Vo svojom uznesení o dôsledkov zániku členstva Ruskej federácie v RE z 22. marca 2022 súd napísal, že „zostáva [...] kompetentný zaoberať sa žiadosťami namierenými proti Ruskej federácii v súvislosti s konaním alebo opomenutím, ktoré môže predstavovať porušenie dohovoru, za predpokladu, že k nim došlo do 16. septembra 2022“.

Svoje podanie nestiahli ani sťažovatelia, súd preto v konaní pokračoval.

Aj tu stojí za zmienku citát zo stanoviska Krzysztofa Wojtyczeka. Keďže Rusko už nie je zmluvnou stranou dohovoru, „prípad nemá žiadne praktické dôsledky na ďalší vývoj vnútroštátneho právneho systému žalovaného štátu, no zároveň sú základné všeobecné otázky veľmi dôležité pre štyridsaťšesť štátov, ktoré zostávajú v systéme dohovoru, a najmä pre štáty, ktoré neustanovujú právne uznanie zväzkov osôb rovnakého pohlavia“.

Zaujímavosťou je zoznam tretích strán, ktoré súd pripustil ako účastníkov konania a mohli podávať písomné námietky. Okrem komisárky RE pre ľudské práva Dunje Mijatovičovej a niekoľkých ruských LGBT organizácií sa pripojilo aj niekoľko ďalších, ktoré sa zaoberajú presadzovaním požiadaviek LGBT osôb z rôznych európskych krajín (medzi nimi aj slovenský spolok Inakosť), s dianím okolo tejto agendy v Rusku tak nemajú nič spoločné.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.