Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
17. január 2023

Analytik Zachar o reforme nemocníc

Ak prídu k moci tí, ktorí chcú korisť zo zdravotníctva, môže sa to celé zvrhnúť

Dušan Zachar z INEKO pri pláne novej siete nemocníc hovorí, že obavy sú na mieste, no do diskusie sa vnášajú zbytočné emócie. Dúfa, že v závere nerozhodne to, kto hlasnejšie zakričí.

Ak prídu k moci tí, ktorí chcú korisť zo zdravotníctva, môže sa to celé zvrhnúť

Dušan Zachar. Foto: Postoj/Andrej Lojan

„Aj zo skúsenosti z Dánska vieme, že sa prechodne zhoršila dostupnosť aj kvalita zdravotnej starostlivosti. Môžeme to očakávať aj tu, ak sa kroky budú implementovať pomaly a zle,“ vystríha pri tvorbe novej siete nemocníc analytik Dušan Zachar z inštitútu INEKO, ktorý robí pravidelne rebríček najlepších slovenských nemocníc. Hovorí o politike i tlaku z regiónov pri ich rozdeľovaní, no dáva za pravdu aj viacerým obavám kritikov reformy.

Je však podľa neho nelogické, aby štát zakazoval niektorej nemocnici istý typ výkonov, ak je po nich dopyt a sú v dobrej kvalite.

Súhlasí s tým, že reforme mala predchádzať obnova ambulantnej sféry, no tvrdí, že lepšie je urobiť niečo, ako neurobiť nič. Okrem iného kritizuje plošné skokovité zvýšenie platov zdravotníkov v nemocniciach. Hoci zastabilizovalo stav, obáva sa, že povedie k stagnácii a pripseje k tomu, že väčšine zdravotníkov sa nebude chcieť ísť do veľkých zmien, čo môže vo výsledku spôsobiť problém celej reformy.

Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo tesne pred koncom roka novú sieť nemocníc. Čo hovoríte na prvý návrh?

Niečo podobné som očakával, až na pár výnimiek, kde rezort reflektoval na vonkajší tlak a dal prechodné obdobie na zmenu typu niektorých nemocníc. Hovorím konkrétne o Žilinskom kraji, a to aj v súvislosti s nedokončeným tunelom Višňové, diaľnicou na Kysuciach či s predefinovaním siete záchraniek na Orave. Dúfajme, že ďalšie rozhodnutia budú založené na dátach a nebudú robené len tak od stola a v prospech toho, kto hlasnejšie zakričí.

Projekt stratifikácie nemocníc minulej vlády sa mi – z filozofického pohľadu na tvorbu siete – pozdával viac, lebo väčšiu váhu pri rozhodovaní o sieti mali mať zdravotné poisťovne ako nákupcovia starostlivosti pre poistencov. Po novom nebudú mať takú zmluvnú voľnosť. Budú síce aktérmi v kategorizačnej komisii, kde spolurozhodujú o sieti, no ich postavenie nebude blokačné. Nebudú mať právo veta a na konci rozhodnú iní.

Bude tak zaujímavé sledovať, na základe akých kritérií sa bude uskutočňovať zazmluvňovanie poskytovateľov, respektíve zakazovanie zazmluvňovania nových hráčov na trhu. Bude v tom politika, rôzne záujmy a aj tlak samospráv a regiónov. Dúfajme, že namiesto úrovne debaty na trhovisku tu budeme mať aj odbornú diskusiu prihliadajúcu dáta.

Vnímate v tomto smere ako hlavné riziko, že si samosprávy pretlačia povedzme regionálnu nemocnicu aj tam, kde stačí komunitná?

Nielen to. Jedno z rizík takto nastavenej optimalizácie siete je konzervovanie stavu. Obávam sa, že optimalizácia obmedzí súťaženie nemocníc medzi sebou či vstup nových poskytovateľov do siete. Bude to oveľa ťažšie, ako keby štát stanovil len minimálne kritériá, ktoré nemocnice musia splniť, ak chcú byť poisťovňami zazmluvnené.

Napríklad určitý počet operácií brucha, pôrodov a aj ďalšie indikátory kvality ako miera opakovaných operácií, opakovaných hospitalizácií alebo výskyt nemocničných nákaz a podobne. Keď by nemocnica splnila požadovaný limit či kvalitu, mohla by byť zdravotnou poisťovňou zazmluvnená. Teraz bude kategorizačná komisia poisťovniam v podstate diktovať, koho a čo musia zazmluvniť.

Dnes má rezort aj nemocniciam presne určiť, čo môžu a čo už nesmú robiť. Súčasný koncept ide tak poruke asi väčšinovej mienke Slovákov, že štát sa má postarať a určovať, čo kde pacient dostane.

Čítajte tiež

V súčasnosti rezort umožňuje nemocniciam žiadať o veľké množstvo doplnkových programov. Vďaka tomu môže napokon nemocnica poskytovať to, čo poskytuje pacientom už dnes. A to aj bez ohľadu na to, do akej úrovne bola zaradená.

Áno, je to tak a je preto škoda, že sa do diskusie často vnášajú, aj v dôsledku tejto nevedomosti, zbytočné emócie. No uvidíme, ako to nakoniec dopadne. Ak vznikne obrovský politický protitlak, rovnako aj zo strany verejnosti, tak hrozí, že sa budú znižovať efekty optimalizácie siete. Nezlepší sa v takej miere efektívnosť zariadení ani bezpečnosť a kvalita pre pacienta.

Idea optimalizácie je veľmi dobrá – mať akútne vysokoobrátkové nemocnice s menším počtom lôžok a s kratším časom hospitalizácie, v ktorých budú sústredené najťažšie výkony a erudovaný špecializovaný personál, a po operácii následne previezť pacienta bližšie k svojmu bydlisku na rehabilitáciu či doliečenie, kde bude môcť dlhšie ležať. Ale či sa to na konci aj zrealizuje v takejto miere, je otázne.

Veľmi sa spoliehame na osvietených vládcov. Ale ak prídu k moci opäť tí, ktorí si chcú zobrať korisť zo zdravotníctva a odstrihnúť konkurenta, čo takto nastavený systém umožní, môže sa to celé zvrhnúť a stagnácia zdravotníctva sa bude len a len prehlbovať.

Váš inštitút už niekoľko rokov robí rebríček nemocníc, kde hodnotíte aj ich kvalitu. Keď ste videli rozdelenie nemocníc, našli ste najmenej kvalitné nemocnice medzi tými v najnižšej úrovni?

Čo sa týka kvality, pri našom hodnotení máme stanovenú minimálnu vzorku, ktorá musí byť splnená pri jednotlivých indikátoroch kvality. Zároveň musia nemocnice poskytovať minimálne päť špecializácií z týchto siedmich základných: vnútorné lekárstvo, chirurgia, gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, neonatológia, ARO, pediatria či neurológia. Ak to nemocnica nespĺňa, automaticky ju nehodnotíme, lebo neposkytuje komplexnú starostlivosť. Preto si myslíme, že taká nemocnica by nemala byť ani regionálnou.

Čiastočne je to aj príklad Trstenej, ktorá síce má šesť zo siedmich nami požadovaných oddelení, ale nemá neurológiu a pri jednom ukazovateli nedosahuje minimálnu vzorku. Nemocnicu preto v našom hodnotení Nemocnica roka nenájdete. Keby sme ju totiž hodnotili z hľadiska úmrtnosti hospitalizovaných pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode, tak by bola najhoršou na Slovensku.

Ak chce Trstená zostať regionálnou nemocnicou aj po vypršaní podmienenej kategorizácie, podľa súčasnej vyhlášky si musí vybudovať neurológiu, ale napríklad aj novorodeneckú jednotku intenzívnej starostlivosti a nemálo rozšíriť aj personálne kapacity i vybavenie.

Otázka znie, či to má zmysel siliť a či sa radšej nesústrediť na nepovinné a doplnkové medicínske programy, ktoré by sa dali našiť na mieru potrieb regiónu Hornej Oravy. Pôrodnica s vyše tisíc pôrodmi ročne a vysokou spokojnosťou rodičiek by v Trstenej zostala tak či tak.

Problém Žilinského kraja je skôr inde ako v Trstenej. Žilina, Martin, Ružomberok, Dolný Kubín a Liptovský Mikuláš sú nemocnice veľmi blízko seba. Výsledok je taký, že z Mikuláša bude jediná komunitná nemocnica v kraji. Vojenská nemocnica v Ružomberku, ktorá je podľa vášho hodnotenia nemocnicou roka, skončila ako regionálna. Sedí to?

Myslím, že pri súčasnom rozdelení nemocníc prevážilo najmä geografické, časové a spádové kritérium pred kvalitou poskytovania zdravotnej starostlivosti v daných zariadeniach. Ale určite ešte dôjde k zmenám. Viaceré nemocnice, ak by boli v inom regióne, mohli by byť vyššej úrovne. To je asi aj prípad Liptovského Mikuláša.

Hovorilo sa, že napríklad Poprad mohol byť komplexnou nemocnicou, možno aj Michalovce, ale zrejme sa to bude saturovať doplnkovými programami. Je nelogické, aby štát zakazoval niektorej nemocnici istý typ výkonov, ak tá má dostatočný spád aj dopyt po danom type zdravotnej starostlivosti a keď ho zároveň poskytuje v dostatočnej kvalite. To je riziko, keď sa takéto rozhodnutia robia spoza úradníckeho stola.

Z Liptovského Mikuláša by ste teda spravili regionálnu nemocnicu?

Ja by som v prvom rade dal nemocniciam dostatočný čas prechodného obdobia, povedzme dva-tri roky, na to, aby mohli splniť minimálne požadované kritériá, či už personálne, alebo operačné.

Teda ak by nemocnica nerealizovala po tomto období stanovený minimálny počet napríklad operácií žalúdka alebo výmen bedrového kĺbu za rok, tak by nemohla byť v danom odbore zazmluvnená. Ale ak túto hranicu prekročí Poprad, Liptovský Mikuláš a aj Ružomberok, nech si na konci dňa vyberie poisťovňa, či zazmluvní po dodržaní minimálnej siete a dostupnosti všetky tri.

Nemalo by sa poisťovniam zakazovať niekde zazmluvniť výkon, ktorý má dostatočnú kvalitu a počet pacientov.

Ak sa v Snine búria a spisujú petíciu, že nechcú len komunitnú nemocnicu, majú ich výhrady opodstatnenie alebo ide o samosprávny lobing?

Toto je chyba aj komunikácie ministerstva, ktoré nevie jasne odôvodniť, prečo je lepšie, aby daná nemocnica vo vyššej úrovni nebola. Prečo je riziko, ak sa v tej nemocnici robia náročnejšie výkony bez dostatočnej skúsenosti. Pritom sa v prípade tejto nemocnice v podstate asi ani veľa nezmení v porovnaní so súčasným stavom, len to v regióne zle znie, že ich nemocnica bude „najnižšej úrovne“.

Ale je jasné, že všeobecne nemocnica nemôže robiť len 20 operácií ročne v odbore, kde je to bezpečné od 200 vykonaných zákrokov. Alebo potom informujme ľudí ako na cigaretovej škatuľke, do čoho pacient ide, ak sa v takej nemocnici dá operovať.

Nemajú sa teda regióny obávať, že z komunitných nemocníc budú len polikliniky s „doliečovákom“ a jednodňovou chirurgiou?

Tak to bude, ak budú mať len povinné programy. S doplnkovými sa môžu dostať v zásade na takú úroveň, akú poskytujú dnes. Aj na tejto úrovni budú jednotlivé nemocnice veľmi rozdielne.

Napríklad nemocnice v Bánovciach nad Bebravou či Handlovej sú už dnes špecializované na následnú zdravotnú starostlivosť a dlhodobo chorých, pre tie sa veľa nezmení. Ale potom tu budú nemocnice, možno aj Liptovský Mikuláš, ktoré nebudú vedieť pacienti veľmi rozlíšiť od nemocníc druhého vyššieho typu.

Optimalizácia nemocníc sa bude podľa mňa implementovať desaťročie a mnohé veci sa upravia za pochodu.

Viaceré kraje sa už dnes obávajú, že podobné rozdelenie nemocníc ohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Je to iba regionálny nátlak alebo oprávnená výhrada?

Oboje je pravdou. Aj zo skúsenosti z Dánska vieme, že sa prechodne zhoršila dostupnosť aj kvalita zdravotnej starostlivosti. Môžeme to očakávať aj tu, ak sa kroky budú implementovať pomaly a zle. Najmä ak sa niekde zruší oddelenie a v inej nemocnici, kam pacientov presmerujú, sa oddelenie personálne, priestorovo či prístrojovo dostatočne neprispôsobí.

Na rozdiel od Dánska u nás panuje obava, že v niektorých regiónoch pre nefunkčnú ambulantnú sieť dôjde k úplnému výpadku poskytovania starostlivosti. Župani i lekárski odborári ministerstvu vyčítajú, že začína od strechy, a hovoria, že sa mal najskôr sanovať ambulantný sektor, aby sa celkovo dostávalo do nemocníc menej pacientov. Nemajú pravdu?

Obava je na mieste. Župani legitímne operujú tým, že na túto reformu nie je pripravená ambulantná sféra, ktorá zatiaľ nebola reformovaná. Vieme, že v niektorých regiónoch chýbajú všeobecní lekári i špecialisti, pritom časť zdravotnej starostlivosti by mala prejsť na nich.

Bez reformy ambulantnej sféry, bez zvýšenia kompetencií, bez navýšenia platieb, bez viaczdrojového financovania či regulovanej spoluúčasti pacienta a ubratia byrokratickej záťaže bude efekt optimalizácie siete nemocníc slabší a môže priniesť dočasne problémy aj ambulanciám. Musíme sa tiež odkloniť od takzvanej defenzívnej medicíny a nerobiť zbytočné duplicitné vyšetrenia.

Ako hovoria samotní lekárski odborári, prinajhoršom skončia všetci v nemocniciach, ktoré budú poslednou zárukou, hoci to bude neefektívne.

Inzercia

Nemalo sa potom začať s ambulanciami?

Súhlasím, že ideálne by sa malo začať reformou ambulantného sektora a až potom na to naviazať nemocnice, ale v našej realite a pri stave pripravenosti jednotlivých agend nie som prívržencom názoru, že optimalizácia siete nemocníc mala počkať až dovtedy, kým sa nezreformujú ambulancie. Tak by hrozilo, že sa žiadnej reformy ani optimalizácie nedočkáme.

V reforme ambulantnej sféry sa dlho nič nerobilo, kým úprava siete nemocníc bola analyticky predpripravená na celkom dobrej úrovni. Lepšie urobiť niečo, aj keď to nie je ideálne, a postupne to vylepšovať ako neurobiť nič.

Ambulantný sektor je rozdrobený, takmer všetci sú súkromní poskytovatelia, a preto sa aj ťažšie manažuje než nemocnice. Ale pre prínos optimalizácie je nevyhnutné, aby dobre fungovali aj ambulancie a boli pre pacientov prvotným kontaktom a akousi záchytnou sieťou, ktorá zachytí väčšinu pacientov.

No niekde nakoniec nebude pre pacienta dostupná liečba ani u lekára v ambulancii a už ani v nemocnici, keďže lekár sa po zmene jej typu môže presunúť od pacienta ďalej.

Áno, niekde sa to môže stať, preto to treba potom riešiť dobre nastavenou sieťou záchraniek. Navyše keď už aj teraz vidíme, že o ponúkané dotácie z plánu obnovy na otvorenie ambulancie v regiónoch, kde chýbajú, nie je až taký veľký záujem, ako sa očakávalo.

Aby sme pritiahli lekára do odľahlejších, niekedy menej atraktívnych oblastí, financie na zriadenie, ale aj prevádzkovanie takejto ambulancie by museli byť zrejme aj násobne vyššie. A to by sme dlhodobo nedokázali ufinancovať, nehovoriac o nízkej efektívnosti.

Pritom dostupnosť starostlivosti v týchto regiónoch sa dá riešiť aj iným spôsobom. Ale určite treba tlačiť na to, aby sa ambulancie nekoncentrovali len vo väčších mestách, ale boli rovnomernejšie rozmiestnené po regióne.

Ministerstvo sa pri optimalizácii čiastočne spolieha na preskupenie personálu. Napríklad z nižších úrovní nemocníc do vyšších.

Áno, a niektorí možno odídu do ambulantnej sféry a posilnia ju.

Bude to pre nich lákavé, keď sa v nemocniciach výrazne navýšili platy?

Tu treba pripomenúť jeden dôležitý fakt. Plošné a automatické navyšovanie platov, ktoré dáva všetkým zdravotníkom všade na Slovensku rovnaké platy, môže aj za nižšiu ochotu dochádzať či sťahovať sa za prácou naprieč krajinou a takisto za zníženie možnosti riaditeľov nemocníc zaplatiť viac tým, ktorých viac potrebujú. Rovnostárske platové podmienky nemotivujú zdravotníkov profesijne rásť či viac sa snažiť alebo operovať viac pacientov za deň.

Zvýšenie platového automatu síce zastabilizovalo určitý stav, ale na druhej strane môže viesť k stagnácii a zároveň k nízkej motivácii tých najkvalitnejších, aby tu vôbec zostávali.

Môžu si povedať, že hoci chodia na kongresy, vzdelávajú sa, robia vedu, sú produktívni, aj tak majú plus-mínus to isté ako kolega, ktorý robí presný opak. Mnohých to demotivuje. Bazálna spravodlivosť nie je o tom, že majú všetci rovnako. Aspoň nejaké väčšie percento mzdy by malo byť za zásluhy a výkon, aby to bolo aj motivačné.

Platový automat je nastavený na takej vysokej úrovni, že pohltí značnú časť príjmov od zdravotných poisťovní a riaditeľom nemocníc tak už nezostáva veľký priestor na obnovu infraštruktúry, nieto na motivačnú zložku platu pre zdravotníkov.

Môže sa tak stať, že po navýšení platov budú mať problém zohnať personál vyššie úrovne nemocníc, ktoré budú robiť komplikovanejšiu medicínu?

Netvrdím, že projekt optimalizácie nerozvíri pohyb na pracovnom trhu, lebo časť lekárov na svojich súčasných pracoviskách nebude môcť vykonávať istý typ výkonov, a to pre zaradenie ich nemocnice do nižšej kategórie. Ale ostatné skokovité plošné navýšenie miezd a samotný platový automat zapríčiní, že sa väčšine do veľkých zmien nebude chcieť a ani sťahovať sa za prácou.

Primár možno príde o svoje oddelenie a bude sa musieť zamestnať inde, pričom na novom mieste možno dostane oveľa viac práce a nebude už môcť realizovať svoje súkromné aktivity v ambulanciách, z čoho mal bočný príjem.

Čítajte tiež

Paralelné úväzky niektorých lekárov bývajú často svárom v nemocniciach. Stáva sa, že na papieri je síce lekár zamestnancom nemocnice, ale gro práce a pacientov vyšetrí vo svojej súkromnej ambulancii. Toto sú všetko konfliktné body, ktoré budú hrať proti zmene štýlu zaužívaného fungovania. Keď sa však chceme pri platoch porovnávať so zahraničím, treba tu povedať aj b.

Čo máte na mysli?

Že kvalitu zdravotnej starostlivosti a jej efektívnosť nemáme na úrovni zahraničných krajín. A tam nie je ani bežné, aby lekár pracoval pre dve zariadenia súčasne, teda v nemocnici a aj vo svojej súkromnej ambulancii. Nemocnice si svojich veľkých odborníkov kontrahujú tak, že nesmú robiť nikde inde.

V tomto zmysle by mali byť po aktuálnom náraste platov vyššie nároky aj na lekárov na Slovensku – aby štandardne pracovali na plný úväzok v nemocnici, nie na polovicu či niekedy len na 30 percent a zvyšok ordinovali v súkromnej praxi.

Optimalizácia siete chce docieliť vyššiu obložnosť lôžok, viac odliečených pacientov, a to s menším počtom personálu. Nie som si istý, či to pri súčasnom spôsobe odmeňovania a nastavených procesoch vôbec dokážeme. Už teraz si myslím, že sa napokon nezruší 11-tisíc akútnych nemocničných lôžok, ako sa pôvodne plánovalo.

Z čoho vychádzate? Okolité krajiny, ktoré majú efektívnejšie zdravotníctvo ako Slovensko, majú už dnes podľa dát OECD väčší počet nemocničných postelí než my.

Pri pochybnosti o kvalite našich údajov môže čiastočne k „vyššej efektívnosti“ prísť možno aj len jednoduchým zreálnením počtu lôžok. Na papieri môžu takto čísla klesnúť aj o desať percent, pritom sa reálne nemusí zrušiť ani jedno lôžko. Bude treba sledovať, či sme nezvýšili efektivitu zdravotníctva len papierovo. Reformou nám zároveň pribudnú neakútne lôžka následnej starostlivosti, kde za vyspelým svetom zaostávame. Tieto potreby často saturujú na tento účel zbytočne drahé akútne lôžka, čím sa blokujú akútni pacienti.

Dokážu zariadenia prvej a druhej úrovne podľa súčasného návrhu optimalizácie pokryť 75 percent všetkých hospitalizácií, ako si od toho sľubuje ministerstvo?

To závisí od mnohých faktorov. Obávam sa, že ak sa reforma bude veľmi oslabovať a kriviť, môže byť ťažké zbadať rozdiel od súčasného stavu, a teda aj jej prínos z pohľadu efektívnosti. Ale stále som optimista a verím, že reformu budú realizovať rozumní ľudia a poskytovatelia jej nebudú hádzať polená pod nohy.

Verím, že optimalizácia minimálne prinesie jednoznačnejšiu cestu pacienta. Dnes neraz nevie pomaly ani záchranka, kam má odviezť pacienta s tou-ktorou diagnózou. To sa hádam skončí.

Všetci hovoria, ako sa reformou docieli vyššia kvalita starostlivosti, ale nepredĺžia sa ešte viac čakacie lehoty a nebude dostupnosť niektorých výkonov horšia, keď sa zmenší počet pracovísk, ktoré ich robia?

Je to naozaj vážna obava, preto som rád, že sa budú počas implementácie sledovať čakacie lehoty a podľa nich sa bude upravovať metodika, sieť aj nárok pacienta. Ak nebude vedieť poisťovňa garantovať nejakú čakaciu lehotu, môžu ísť pacienti na výkon aj do zahraničia.

To si viete v našom systéme predstaviť?

Je to ťažko predstaviteľné, ale je dobré, ak sa s podobným scenárom operuje. Sme v jednom európskom priestore a pri cezhraničnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti by sme mali ako Európania určite pridať a mať benefity z jednotného trhu aj v tomto smere.

Spomínali ste aj výhradu, či to nemocnice vyššej úrovne zvládnu, lebo zatiaľ nie sú ani personálne, ani priestorovo pripravené na väčší nápor pacientov z okolitých nemocníc.

Ide o ďalšiu legitímnu obavu poskytovateľov, preto by malo byť dostatočne dlhé prechodné obdobie, aby mali jednotlivé zariadenia možnosť rozširovať svoje kapacity zo všetkých stránok. Ale aj práve pre tento faktor môže dočasne prísť k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti, keď sa nestihne niekde dobudovať nové oddelenie, celý pavilón alebo nepribudnú ďalší zdravotníci. Tých problémov bude na začiatku určite veľa a treba sa na to dobre pripraviť.

Čítajte tiež

Ako hodnotíte fakt, že zvyšné peniaze z plánu obnovy nepôjdu na rekonštrukciu či úpravu väčších štátnych fakultných nemocníc, ale do obnovy tých regionálnych?

Dve veľké štátne nemocnice si už rozdelili z plánu obnovy obrovský balík peňazí.

Ale ani jedna z nich nebude tak skoro stáť.

To je pravda. Tak sa rozhodlo a je dobré, že budeme mať dve nové nemocnice, ale nedá sa mať všetko. Ministerstvo vyhlasuje, že ostatným univerzitným a fakultným nemocniciam sa bude zlepšovať infraštruktúra cez iné eurofondy.

Veríte, že štát postaví Rázsochy a nemocnicu v Martine?

Je veľké riziko, že sa to nestihne načas. Martin je určite ďalej, ale pokladám za dosť iluzórne, aby prijímal pacientov už v plánovanom druhom štvrťroku 2026. No myslím si, že Európska komisia privrie oči. Najdôležitejší míľnik je však prvý štvrťrok 2024, keď má byť podpísaná zmluva s dodávateľom stavby.

Pomôže optimalizácia siete nemocniciam aj s ich hospodárením alebo očakávate skôr opak?

Samotná optimalizácia to môže ovplyvniť rôznymi spôsobmi. Ak štát nastaví napríklad nerealizovateľné personálne normatívy, nekryté financiami, teda napríklad povie, že miesto piatich lekárov má byť na danom pracovisku desať, ale nezdvojnásobí aj financie, môžu vznikať ďalšie deficity. No oveľa viac môže ovplyvniť financovanie jednotlivých nemocníc dobré nastavenie DRG systému ako platobného mechanizmu.

No ten je stále v nedohľadne. Ako možno potom očakávať lepšie fungovanie nemocníc?

Vždy je spolurozhodujúce napokon aj to, koľko sú štát a spoločnosť ochotné vyčleniť na zdravotníctvo. Ale peniaze samotné bez uskutočnenia reforiem slovenské zdravotníctvo nezlepšia. Musí to ísť spoločne ruka v ruke.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.