Lengvarského sieť nemocníc Bystrica prevýšila Martin. V Mikuláši bude komunitná nemocnica, v Trstenej nie

Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo tesne pred koncom roka novú sieť nemocníc. Hovorí však o nej len ako o základnej kostre, ktorá sa môže počas budúceho roka ešte zmeniť.

Podľa výsledkov prvej čiastkovej fázy kategorizácie, ktorú malo ministerstvo zverejniť už po komunálnych voľbách, bude mať Slovensko jednu nemocnicu piatej, tri štvrtej, deväť nemocníc tretej úrovne, 33 druhej úrovne a 42 nemocníc prvej úrovne. Zaradenie do danej úrovne má pacientovi priniesť jasnejší obraz o tom, aký typ zdravotnej starostlivosti nemocnica poskytuje.

V zásade platí, že čím vyššia úroveň nemocnice, tým komplikovanejšie operácie a zákroky sa v nej budú vykonávať. Najširšie spektrum výkonov ponúknu nemocnice v Bratislave, Banskej Bystrici a v Košiciach.

Nemocnica národnej úrovne, teda najvyššej, bude len jedna a stane sa ňou Univerzitná nemocnica v Bratislave aj so svojimi partnerskými zariadeniami, ako napríklad Národný ústav detských chorôb, Národný ústav srdcovo-cievnych chorôb či Národný onkologický ústav. Práve v Bratislave sa tak budú robiť tie najnáročnejšie výkony, ako napríklad transplantácie srdca.

Medzi koncové nemocnice, teda zariadenia štvrtej, respektíve druhej najvyššej úrovne, sa dostala Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici a Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach. Pre tento typ nemocníc pôjde okrem komplexnejšej starostlivosti nižšej úrovne aj o špecializované neurochirurgické či kardiochirurgické výkony. Väčšia prax lekárov pri špecializovaných výkonoch má zvýšiť bezpečnosť pacientov.

Nemocnica v Trenčíne na úrovni Martina, Ružomberok ako Michalovce

Nemocnicami tretieho typu, takzvanými komplexnými, sa podmienečne stali fakultné nemocnice v Trnave, Trenčíne, Nitre, Žiline, Prešove i Univerzitná nemocnica v Martina, ktorá dostala peniaze z plánu obnovy na výstavbu novej budovy. Rezort zdravotníctva tvrdí, že práve v týchto nemocniciach bude pacientom poskytovaná komplexná akútna a plánovaná starostlivosť, a to od ťažkých akútnych úrazov cez onkochirurgické zákroky až po intervenčnú liečbu.

Žilina mala pôvodne skončiť ako regionálna nemocnica, ale kým sa nedostavia tunel Višňové, bude vo vyššej kategórii. Opačne to zas môže platiť v prípade Martina. Nemocnica komplexného typu musí byť pre ľudí dostupná do hodiny autom.

Napriek tomu majú však väčšinu zdravotnej starostlivosti poskytovať regionálne a komunitné nemocnice. Tieto zariadenia prvej a druhej úrovne, ktorých je spolu 50, majú pokryť viac ako dve tretiny všetkých hospitalizácií.

Čo sa týka regionálnych nemocníc, nimi sa stane napríklad Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku, nemocnica vo Zvolene, v Poprade, Michalovciach, ale ostane ňou aj Ľubovnianska nemocnica či Hornooravská nemocnica v Trstenej, pri ktorej sa hovorilo o preradení medzi komunitné, proti čomu chcel držať hladovku jej riaditeľ Marián Tholt.

V týchto nemocniciach budú poskytované výmeny kĺbov či pôrody a následná starostlivosť.

Komunitnou nemocnicou sa stane Liptovská nemocnica v Liptovskom Mikuláši, rovnako nemocnica v Malackách, Brezne, Galante či Kežmarku. Budú tak na rovnakej úrovni ako napríklad nemocnica v Šahách či v Hnúšti. Líšiť sa však budú v poskytovaných programoch. 

Kým Liptovský Mikuláš bude môcť aj ako komunitná nemocnica poskytovať viaceré medicínske programy nemocníc druhej a tretej úrovne, nemocnica v Hnúšti bude najmä doliečovacím zariadením. 

Dostupnosť nemocnice najnižšie typu má byť pre pacientov do 20 minút, zatiaľ čo pri regionálnych do pol hodiny.

Penta je spokojná, Bory vidí v systéme vysoko

Nová bratislavská nemocnica Bory siete Svet zdravia finančnej skupiny Penta v prvej zverejnenej schéme zatiaľ nie je. Rezort zdravotníctva ju však označuje za uchádzača o zaradenie do siete v roku 2023. V marci totiž plánuje nemocnica prvýkrát otvoriť svoje priestory verejnosti.

Lengvarského ministerstvo sa o nemocnici zmieňuje ako o zariadení, ktoré má ambíciu poskytovať komplexnú úroveň starostlivosti, teda podobne ako to bude pri fakultnej nemocnici v Trnave či Nitre. Zároveň registruje cieľ Borov robiť aj také medicínske výkony, aké by sa mali prednostne vykonávať v Banskej Bystrici či v Košiciach. Presne tak si to predstavuje aj finančná skupina.

Čítajte tiež

Šéf reformy zdravotníctva Z komunitných nemocníc nebudú „doliečováky“, ako sa to niekto snaží karikovať

Lukáš Kekelák

Rozhovor s Oskarom Dvořákom o reforme zdravotníctva, transformácii nemocníc i nedostatku zdravotníkov.

Zatiaľ čo opozičný Hlas návrh kategorizácie nemocníc kritizuje, pokladá ho za vyslovene zlý, nelogický a hovorí o likvidácii akútnych lôžok v regiónoch, finančná skupina Penta je so zverejneným zámerom spokojná.

Tvrdí, že zoptimalizovaná sieť nemocníc jej v kombinácii s doplnkovými medicínskymi programami umožní zachovať súčasný rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti na každom jej pracovisku vrátane regionálnych nemocníc.

„Po roku príprav považujeme prvé praktické výsledky reformy nemocničnej siete za racionálne,“ uviedol Tomáš Kráľ, hovorca siete ProCare a Svet zdravia. Nesúhlasia len so zaradením galantskej nemocnice medzi komunitné, kde si predstavujú jej povýšenie na regionálnu nemocnicu, a ešte žiadajú doplnkové programy pre Michalovce.

Budova nemocnice Bory. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Pri rozdelení hral rolu spád nemocnice i počet výkonov

Ministerstvo zdravotníctva v tlačovej správe tvrdí, že pri zaraďovaní nemocníc do jednotlivých úrovní hral hlavnú rolu počet potenciálnych pacientov v rámci spádovej oblasti, časová dostupnosť nemocnice, minimálny počet úkonov, špeciálne personálne zabezpečenie a existencia povinných programov.

Lengvarského rezort zároveň tvrdí, že v prvej fáze sa vyhodnocovali len povinné medicínske programy od regionálnej úrovne nemocníc. Ak teda nejaké konkrétne oddelenie nie je zaradené v nemocnici pod povinný medicínsky program, prvá fáza rozdelenia nemocníc sa ho netýka.

Podobne to platí aj v prípade špecializovaných zdravotníckych zariadení, ktoré do optimalizácie zatiaľ zahrnuté nie sú. Teda napríklad Národný ústav tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch nie je zatiaľ súčasťou optimalizovanej siete.

Rezort zdravotníctva prezentuje novú sieť ako hlavný pilier reformy nemocníc na Slovensku, od ktorej si sľubuje vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti, garantované čakacie lehoty na plánované operácie aj koniec éry „hľadania lekára po známosti“. S jej zabehnutím však možno očakávať aj rôzne typy protestov v regiónoch, keďže oddelenia, ktoré nebudú mať dostatočný počet výkonov, v nemocnici skončia. To znamená, že za týmito výkonmi pacienti budú dochádzať ďalej.

Reforma plánuje zaviesť aj čakacie lehoty

Reforma má tiež prvýkrát stanoviť verejné maximálne čakacie lehoty na plánovanú zdravotnú starostlivosť a určiť takzvanú cestu pacienta. Pacienti by tak mali presne vedieť, ktorá nemocnica v ich okolí im poskytne potrebnú starostlivosť v danom čase a adekvátnej kvalite.

Kým dnes existujú čakacie lehoty len na 6 výkonov, ako napríklad výmena bedrového kĺbu, po novom budú zoznamy tvorené až pre 700 medicínskych zákrokov. Ministerstvo to ilustruje na onkologických diagnózach, pri ktorých má byť garantovaný začiatok liečby do 15 dní od indikácie ochorenia.

Čítajte tiež

Ondrej Lunter o reforme nemocníc Poslanci podpísali bianko šek na rušenie lôžok a zvyšok nechali na náhodu

Lukáš Kekelák

Rozhovor s Ondrejom Lunterom o reforme nemocníc, problémoch ambulantného sektora i jeho možnej kandidatúre v župných voľbách.

Reformu, s ktorou mali pred jej schválením problém vyššie územné celky na čele s banskobystrickou župou, Lekárske odborové združenie či koaličné hnutie Sme rodina, ministerstvo dlhodobo označuje za nevyhnutnú reakciu na živelné dočasné i trvalé zániky jednotlivých oddelení či celých nemocníc. Odporcovia majú výhrady, že sa pri reforme nezačalo s ambulantným sektorom.

Rezort však argumentuje tým, že na príprave reformy pracovalo viac ako 400 odborníkov, predchádzali jej dlhé mesiace odborných diskusií so všetkými dotknutými subjektmi, a to vrátane samotných nemocníc.

Výsledky druhej fázy kategorizácie nemocníc plánuje ministerstvo zverejniť v prvom štvrťroku 2023. Prvé reálne zmeny v praxi by mali ľudia pocítiť v nemocniciach v roku 2024.