Spoločnosť 18. apríl 2022

Veľkonočný pondelok Prečo Slováci šibú a voňavkujú

Katarína Nádaská
Katarína Nádaská

Polievačka a šibačka sa na Veľkonočný pondelok končila pred obedom, popoludní chodili polievať už len „poščaní“.

Polievačka a šibačka sa na Veľkonočný pondelok končila pred obedom, popoludní chodili polievať už len „poščaní“.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Katarína Nádaská

Prečo Slováci šibú a voňavkujú

Veľkonočný pondelok patril k radostným dňom plným zábavy už takpovediac od svitania, pretože v minulosti sa chodievalo šibať a polievať skoro ráno. V ľudovom prostredí to bol tradičný sviatok mužov, mládencov, chlapcov, ktorí chodia od skorého rána po šibačke a oblievačke. Chlapci mali už dopredu nachystané korbáče, šibáky.

Na západnom Slovensku prevládala šibačka bez oblievačky, na východnom Slovensku sa zase viacej polievalo, ako šibalo. Korbáče si chystali chlapci a mládenci už týždeň pred šibačkou a niektoré boli skutočne majstrovskými dielami, boli spletené z ôsmich prútov a často boli aj poriadne dlhé – niekedy aj dva metre. Pri šibaní sa hovorili šibačkové riekanky, každý mládenec mal tú svoju obľúbenú. Medzi známe veršovačky pri šibaní patrili aj tie s humorným podtónom:

„Šibem, šibem túto hlavu, aby nebolela,
tento chrbát, aby dobre noše vláčil,
tieto ruky, aby dávali mužovi peniaze,
túto papuľku, aby nepapuľovala,
tieto nohy, aby dobre bežali.“

Dievčatá sa šibačom a polievačom vždy veľmi potešili, pretože sa verilo, že po vyšibaní budú svieže, zdravé, opeknejú, takže tá dievčina, ktorá by nebola vyšibaná či poliata, by mohla počas roka chorľavieť či stratiť krásu, pružnosť. Na Záhorí sa hovorilo, že by mohla oprašivieť. Na korbáč dievčina šibačom priviazala stužku a šibačom sa odmenila ručne maľovaným vajíčkom, prípadne naturáliami či peniazom.

Tieto sa potom spoločne strovili na večernej zábave. Šibačka bola pre mladých dlho očakávanou udalosťou, ale platilo, že bolo treba vyšibať všetky ženy. Šibanie bolo magickým rituálom, kde sa využívala mágia dotyku. Korbáče sa robili z mladých vŕbových prútikov, ktoré sú na jar čerstvé, naliate miazgou a ich dotyk s dievčenským a ženským telom mal preniesť pružnosť, ohybnosť, mladosť a krásu aj na dievčatá a ženy.

Dievčatá sa šibačom a polievačom vždy veľmi potešili, verilo sa, že po vyšibaní budú svieže, zdravé, opeknejú, takže tá dievčina, ktorá by nebola vyšibaná či poliata, by mohla chorľavieť či stratiť krásu.Zdieľať

Podobne to bolo aj s oblievačkou – oblievali sa dievčatá a ženy so živou vodou – vodou z potoka, studne a jej čerstvosť mala dať tieto vlastnosti aj dievčatám, aby boli čerstvé a rýchle v práci.

Pôvod šibačky a oblievačky je ešte v predkresťanskom období, keď Slovania slávili sviatky jari ako symbol plodnosti a šibanie dievčat znamenalo získanie plodnej sily pre ne práve prostredníctvom dotyku vŕbových prútikov s telom ženy.

Stredným Slovenskom išla akoby pomyselná hranica medzi šibaním a polievaním dievčat a práve tu sa časom spojilo aj oblievanie a aj šibanie.

Na hornej Nitre sa na Veľkonočný pondelok oblievalo. Začínalo sa už skoro ráno, ešte za svitania. Chlapci polievali dievčatá vodou z potoka a v súčasnosti sa k oblievačke pridružilo aj šibanie dievčat upletenými vŕbovými korbáčmi.

Za polievanie a šibanie dostávali mládenci vlastnoručne maľované vajíčka od dievčat, štamperlík pálenky, mladší chlapci dostávali koláče, prípadne peniaze. V súčasnosti sa chlapci obdarúvajú čokoládovými vajíčkami a figúrkami, peniazmi, ale opäť sa vracajú aj ručne maľované vajíčka, či už ozdobné prázdne, alebo maľované na tvrdo uvarené, ktoré je možné konzumovať.

Mládenci dostávali od dievčat vlastnoručne maľované vajíčka, štamperlík pálenky, mladší chlapci koláče, prípadne peniaze.Zdieľať

Obrad polievania dievčat znamenal najmä to, aby boli dievčatá zdravé a krásne, počas Veľkonočného pondelka sa vode pripisovala uzdravujúca, očisťujúca a omladzujúca sila.

Podobne pri šibaní korbáčom sa magicky prenášal dotyk pružného prútika na telo dievčaťa, ktoré malo byť pružné a ohybné ako ten prútik, z ktorého bol upletený korbáč. Korbáče mohli byť vyzdobené stužkami a pri šibaní chlapci hovorili rôzne veršovačky. Mládenci sledovali, aby ani jeden dom neobišli – lebo keby sa našla taká dievka, čo nebola vykúpaná – „bola by nanič“. V utorok zvykli dievčatá poliať mládencov – tých, ktorých chytili na ulici. Išlo o starší, žartovný zvyk, ktorý sa však už v súčasnosti nevyskytuje.

V 50. rokoch 20. storočia bolo u väčšiny mládencov oblievanie dievčat vodou nahradené kropením voňavkami. V tomto období bolo používanie voňaviek pri polievaní veľmi populárne a moderné nielen u chlapcov. Aj dievčatá uvítali, že oblievanie vodou nahradila voňavka. Na Veľkonočný pondelok sa v minulosti dopoludnia v domoch nekúrilo, lebo keď zakúria, stihne ich do roka nešťastie.

V 50. rokoch 20. storočia bolo u väčšiny mládencov oblievanie dievčat vodou nahradené kropením voňavkami. Dievčatá túto zmenu uvítali.Zdieľať

Na Kysuciach sa pre chlapcov a mládencov začínal Veľkonočný pondelok veľmi skoro – už za brieždenia sa vybrali polievať a šibať. Korbáče si chlapci robili sami a šikovní mládenci mali dlhé korbáče spletené až z dvadsiatich vŕbových prútikov. Parádny korbáč bol zároveň aj vizitkou slobodného mládenca. V Rudine sa tešila veľkej obľube najmä polievačka, v minulosti sa dievčatá hádzali do potoka a polievali sa vedrami vody zo studne alebo z potoka.

Ak mal mládenec s dievčinou vážnu známosť, chodil k nej na polievačku len on sám. Mládenci dostávali za odmenu kraslice, ale aj uvarené vajíčka a tiež pohárik pálenky. Rodiny, kde mali slobodné na vydaj súce dievky, dávali šibačom aj peniaze, aby mali za čo večer zorganizovať zábavu. Večer bývala spoločná zábava, na ktorú mali dievčence vstup zdarma. Na celom Slovensku sa polievačka a šibačka končila pred obedom, popoludní sa už nepatrilo chodiť polievať, chodili len „poščaní“.

Malí šibači z Bukovej pri šibaní hovorili:

Šibi ribi masné ribi,
dávaj vajca ot korbača,
ešče k tomu kus koláča,
ešče k tomu groš,
uš je toho dost.

V Bukovej mládenci aj malí chlapci chodievali po šibačke v skupinkách. Okrem vlastného šibáka mali mládenci ešte jeden spoločný, takpovediac skupinový šibák. Bol často dlhý aj dva metre a bol upletený z ôsmich vŕbových prútov a práve na tento spoločný šibák im dievčence priväzovali stužky.

Chlapci dostávali ako výslužku ručne maľované vajíčka, neskôr aj čokoládové vajíčka, čokoládu a drobné mince. Ako sme už písali, voňavky sa začali používať až zhruba v 50. rokoch 20. storočia. V minulosti sa dievčatá v Bukovej viacej šibali, ako polievali. Dnes sa na šibačke zúčastňujú skôr otcovia so synmi, ktorí chodia šibať spoločne ženy v príbuzenstve. V súčasnosti sa inovujú aj veršíky pri šibaní, napríklad malí chlapci dnes šibú v Bukovej takto:

„Šibi ribi masné ribi,
od korbáča kus koláča,
ešte k tomu žuvačku
a euro do vačku.“

V niektorých obciach západného Slovenska, napríklad v Chorvátskom Grobe, sa na veľkonočný pondelok okrem šibačky nosilo po obci aj „leto, letečko“. Konáre stromov sa ozdobili pestrofarebnými stuhami, vajíčkami, slamou, mládež ich nosila po obci a pritom sa spievalo a vinšovalo:

„Milé leto, milé leto kde si tak dlho bolo?
V pivnici na lavici pri červené ružici.
Buďteže babičky veselé,
už vám to letečko nesieme.“

Zdobenie veľkonočných kraslíc

Darom za šibačku bolo vajíčko. Keď bolo ručne maľované, predstavovalo aj symbol lásky. Práve vajíčka, ktoré dievčatá samy zdobili, mali pre mládencov cenu. Podľa spôsobu výzdoby na vajíčku sa mohol často mládenec presvedčiť, aké city k nemu tá-ktorá dievčina prechováva.

Nežné vyznanie vpletené do ornamentov na vajíčku bolo originálnym vyznaním lásky. Každá dievčina mala pre svojho mládenca pripravené pekne vyzdobené vajíčko, do ktorého výzdoby často vložila svoj cit a um.

Existuje viacero techník zdobenia kraslíc. Vajíčko môže byť nafarbené jednou alebo viacerými farbami. Nanášal sa na ne vosk, ktorý bol často farebný, potom sa doň vyškrabovali ornamenty. Vajíčko sa zdobilo leptaním, batikovaním, oblepovaním, vyškrabovaním. Ručne maľované či inak zdobené vajíčka boli umelecké skvosty – každé vajíčko bolo originálom a každá deva, ktorá ho zdobila, doň vložila kus srdca.

Nežné vyznanie vpletené do ornamentov na vajíčku bolo originálnym vyznaním lásky. Zdieľať

Medzi základné techniky zdobenia veľkonočných vajíčok patrí napríklad voskovanie, keď sa na zafarbené vajíčko nanáša roztopený rôznofarebný vosk, a to buď špendlíkom, zápalkou, alebo husím brkom. Vosk musí mať stálu teplotu, aby sa vytvoril jednoliaty plastický ornament.

Druhou na celom Slovensku rozšírenou technikou zdobenia kraslíc bolo vyškrabovanie. Na zafarbené vajíčka sa ostrým predmetom, nožíkom, ihlou, žiletkou, kreslia rôzne ornamenty podobné rytinám. Ďalšou technikou bolo leptanie. Na zafarbené vajíčka sa zápalkou, perom alebo brkom nanáša leptadlo – tým mohol byť ocot, šťava z kyslej kapusty alebo kyselina soľná.

Technika batikovania vajíčka sa dosiahla tak, že sa na vajíčko nakreslil voskom ornament, potom sa vajíčko zafarbilo v studenej farbe a po obschnutí sa z neho vosk otrel, takže v miestach, kde bol voskový ornament, vajíčko zostane biele, zatiaľ čo inde je zafarbené.

Poslednou klasickou zdobiacou technikou kraslíc bolo oblepovanie. Vajíčko sa oblepilo rôznymi nitkami, slamou alebo aj dužinou močiarnej trávy. Slama sa lepila na zafarbené vajíčka. Kraslice sa zdobili aj kyselinou mravčou. Vajíčko sa dalo do mraveniska a mravce vypúšťajúce kyselinu mravčiu sa už postarali o originálne a neopakovateľné vzory.

Archaickou a obľúbenou farbou, ktorá sa nanášala na vajíčka, bola červená farba – farba slnka. V minulosti sa veľkonočné sviatky nazývali Pyric, Vesnik, Veľkonočka.

Špeciálne veľkonočné jedlá

Na Veľkú noc sa konzumovali jedlá z vajec, pretože vajíčko bolo symbolom nového života, plodnosti, a bolo preto žiaduce, aby sa na jar prebudili nové sily nielen v prírode, ale i v ľuďoch. Preto bolo vajíčko zakomponované do týchto špeciálnych obradových jedál.

Pripravovala sa preto aj praženica (jaječnica), pankúch, kombináciou vajec, údeného mäsa a žemlí vzniklo stratené kura, plnina, baba. Na východnom Slovensku sa na Veľkú noc jedla žolta hrudka, sirek a tiež koláč paska, ktorý mal okrúhly tvar ako symbol nového jarného slnka a nového života.

Symbolika Veľkej noci

K základnej symbolike Veľkej noci patria mláďatá zajacov, kuriatok, baránky. Sú znázorňované ako mláďatká, čo má korene v jarnom rodení sa zvierat. Dnes sú ich podoby veľmi rôznorodé, patria spolu s vajíčkami k základnej výzdobe našich sviatočne vyzdobených domov.

Príslovia a porekadlá súvisiace s Veľkou nocou

Na Veľkú noc najedel sa moc, na Ducha do pol brucha, na Trojicu už len za lyžicu.

Veľkonočné vinše pri šibačke a návšteve domácností

„Šibi ribi masné ribi,
od korbáča kus koláča,
ešte k tomu žuvačku
a euro do vačku.“

(Riekanka pri šibaní dievčat v obci Buková – súčasnosť)

„Milé leto, milé leto kde si tak dlho bolo?
V pivnici na lavici pri červené ružici.
Buďteže babičky veselé,
už vám to letečko nesieme.“

(Chorvátsky Grob – riekanka pri nesení letečka – na Veľkonočný pondelok – tradičné)

„Šibi-ryby, mastné ryby,
kus koláča od korbáča,
a vajíčka do košíčka.

Až mi nedáš dve vajíčka,
daj mi aspoň makovníčka.
Ešte k tomu groš,
aby bolo dosť!“

(obec Borinka – tradičná šibačková riekanka, rozšírená v rôznych variantoch po celom území Slovenska)

„Šiby, ryby, mastné ryby,
aby teba blšky, mušky neštípali.“

(obec Hubová – tradičná riekanka)

„Tetičko, tetičko,
dajte malóvané vajíčko.
Ak nedáte malóvané,
dajte aspoň biele,
sliepočka vám znesie iné.
Na peci v kútku,
na zelenom prútku,
prútik sa zohne,
vajíčko spadne.
Ak mi nedáte,
na stôl nevydáte,
bude vám na peci sedeť
a škaredo hledet.“

(obec Borinka – tradičná riekanka pri šibaní)

„Šiby, ryby, masné ryby,
kus kouáča do korbáča,
ešče k tomu groš,
bude teho dost.
Kázau gazda aj gazdinka,
aby dali tri vajíčka,
jedno bíué, dvje červené,
to je moje potešeňjé.“

(obec Láb – tradičná šibačková riekanka)

„Šiby, ryby, mastné ryby,
kus koláča od korbáča.
Kázal kadlec aj kadlečka,
aby dali tri vajíčka.
Jedno biele, druhé čierne,
a to tretie zafarbené,
to je moje potešenie.
Aj kus baby,
aby boli naši radi.“

(Myjava – tradičná šibačková riekanka)

„K radu dálších vinšovníkov
aj ja podlá dobrých zvykov
pripojiť chcem – keď nie inšie –
aspoň svoje skromné vinše:

Pekné sviatky, dobrú zhodu,
ženám čerstvú, sviežu vodu,
mužom tiež nech sladko je,
nech si vyjdú na svoje.

Prijmi môj pozdrav krátky
na velkonočné sviatky.
V zdraví ich dobrom preži,
veselý, šťastný svieži!

Sviatky plné milosti,
požehnania hojnosti
od vzkrieseného Spasitelá
rodina naša s láskou želá.

Vzkriesený Pán
nech je ti sám
radosti zdrojom
v živote tvojom.“

(Záhorie – Buková ľudové vinše, 70. roky 20. storočia)

„Veľká noc predo dvermi,
ostaňte, chlapci, verní –
i napriek dievčat kriku –
dobrému svojmu zvyku.
Dievčatám velá vody
a chlapcom málo škody!“

(Cífer – moderná vinšovačka)

„Na Veľkú noc v mojom vinši
nemôže byť pozdrav inší
ako: Dobrú kúpačku
aj s výslužkou do vačku!

Prijmite pozdrav milý
na sviatky Veľkej noci:
Pán daj vám zdravia, sily
buď vám vždy na pomoci.

Pálenka s vodou
dnes patria k sebe,
nelež na ceste,
rýchlo sa preber.

Pozbieraj z asfaltu
voňavky, parfémy,
naprav si kravatu
a nelež na zemi!

Čo si to, človeče,
čo si to za chlapa,
keď si sa rozhodol
na ceste zachrápať.

Veľká noc, Veľká noc,
dáleko je do Vianoc,
kto má trochu umu,
naleje si rumu,
ak má prísť aj opička,
dálší chod – borovička.
Len povahy krotké
dajú prednosť vodke.

Kto chce pekne voňať,
otvorí si koňak.
Kto má vyššie ciele,
ten popíja biele.
Len víťazi na páske
dostávajú šampanské.
No za dobrý čin
môže byť aj gin.“

(Súčasné vinše z Trenčianska)

„Vajcia sú natvrdo,
dievky, tie sa tešia,
môžu byť od rána
už úplne bez šiat.
Veď budú dnes
úplne mokré,
určite sa ujde
aj nejednej svokre.

Skôr než domov prinesieš
pár farebných vajec,
poriadne sa pred šibačkou,
poriadne sa najedz.
Inak by si ľahko mohol
priniesť len opičku,
nezabudni k pálenke,
občas aj vodičku.

Ženám velá vody,
chlapom velá vínka,
detóm nech vo vrecku
zopár mincí cinká
Pálenka a voda
dnes patria ku sebe,
na mokré vlasy
už netreba hrebeň.
Pálenka a voda
dneska budú vládnuť.
Keď bude ťažko stáť,
môžme si i sadnúť.

Pekný bozk na líčko,
netvár sa tak hrdo.
Do vrecka vajíčko,
najradšej na tvrdo.

Môže byť červené,
žlté či modré,
len si ty poriadnu
halúzku odrež.

A keď ňou dievčatá,
po sukni pohladíš,
určite sa stretnú
tie vaše pohľady.“

(Súčasné vinše – Bolešov)

„Ak má byť
Veľká noc
naozaj štedrá,
namiesto striekačiek
musia byť vedrá.

Na Veľkú noc velá vody,
vôbec ti to neuškodí,
aj na teba čaká
nepríjemná mláka.
Na Veľkú noc velá vody,
vôbec ti to neuškodí,
zo spodu, aj zvrchu,
čakaj chladnú sprchu.

Halúzkou po zadku,
šampanské (pálenku) odzátkuj,
starosti za chrbát,
nič večne netrvá.

Halúzkou po zadku,
voňavku do vlasov,
nože sa ponúkni
farebným koláčom.“

(Súčasná ľudová tvorba – Trnavsko)

„Veľká noc jar nesie
v batôžku od slnka
budí sa príroda,
tok štastia zažblnká.

Maľujže dievčička
farebné vajíčka
aby si mala čím
obdariť Janíčka.

Janíčka či Dušana,
okúpu tá zarána,
rumeň sadne na líčko
keď im podáš vajíčko.

Veľkonočné polievačky
tunelujú mamkám vačky
a oteckom sudy
ako na deň súdny.

Piesenka sa krúti
vo vŕbovom prútí,
ak nám nič nedáte,
do vody sa zrúti;
s pántov spadnú vráta,
bude veľká strata.“

(Súčasné vinše – okolie Bratislavy)

„Šibi, ribi, mastné ryby,
kus koláča od korbáča
a vajíčka do košíčka.

Šibi, šibi, šibáky,
išli ujec na raky.
Raky štípu, pichá jež,
naše prúty musia tiež!

Šibi, ryby, mastné ryby,
kus koláča, od korbáča,
ja chcem iba máličko,
maľované vajíčko.“

(Okolie Záhorskej Vsi, 80. roky 20. storočia)

„Šibem, šibem túto hlavu, aby nebolela,
tento chrbát, aby dobre noše vláčil,
tieto ruky, aby dávali mužovi peniaze,
túto papuľku, aby nepapuľovala,
tieto nohy, aby dobre bežali.“

(Okolie Beckova – prvá polovica 20. storočia)

„Šibi ribi masné ribi,
od korbáča kus koláča,
ešte k tomu žuvačku
a euro do vačku.“

(Biely Kostol, súčasnosť)

„Milé leto, milé leto kde si tak dlho bolo?
V pivnici na lavici pri červené ružici.
Buďteže babičky veselé,
už vám to letečko nesieme.“

(obec Chorvátsky Grob, súčasnosť)

Z výskumov jarného zvykoslovia Kataríny Nádaskej na území Slovenska.

 

Katarína Nádaská
Autorka je historička a etnologička.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0