Krampusi boli pôvodne zviazaní reťazami a odkazovali na Bibliu

Pôvod slova krampus je z nemeckého slova „krampas – neživý“. Krampus má pôvod ešte v predkresťanskom období, keď sa ľudia prezliekali do strašidelných masiek a paradoxne tieto postavy mali ochrániť svojou strašidelnou vizážou spoločenstvo ľudí od démonov a škodcov.

Preto boli v predkresťanskom období súčasťou svadobných, pohrebných sprievodov, ale i súčasťou zimného a letného slnovratu – teda tých sviatkov či už rodinného, alebo výročného cyklu, kde bolo potrebné ochrániť spoločenstvo ľudí pred prienikom zla do jeho stredu.

K téme: 
Čerti sa do Piešťan vracajú aj s pekelným stanom, prídu i do Bratislavy

Fungovala tu mágia podobnosti – podobné sa likvidovalo podobným – démon, ktorý mohol škodiť ľuďom, musel byť vyhnaný strašidelnou maskou, ktorá mala ochraňovať napríklad pohrebný sprievod, aby nebožtíka nenapadol démon a nestal sa z neho nemŕtvy.

Po príchode kresťanstva postupne pohanské zvyky upadali do zabudnutia, ale keďže mnohé pohanské zvyky boli silne zakorenené, nebolo ľahké ich úplne odstrániť, a tak vznikol náboženský synkretizmus, niektoré pohanské zvyky sa v zmenenej podobe udržiavajú dodnes.

Zviazaní reťazami a v klietkach

V podhorských dedinkách na úpätí Álp, ktoré boli značne izolované najmä v zimnom období, sa, samozrejme, určité elementy predkresťanských zvykov udržali. Kresťanstvo prinieslo sviatok sv. Mikuláša – pripomienka svätca, ktorý sa vedel podeliť s chudobnými, v mestskom prostredí sa od konca 16. storočia objavujú obchôdzky sv. Mikuláša – maskovanej postavy s atribútmi biskupa s nošou na chrbte, v ktorej nesie drobnosti deťom.

V ľudovom prostredí, kde tento zvyk mikulášskych obchôdzok prenikol neskôr, však k Mikulášovi pribudol aj čert – čiže binárna opozícia dobra. Ešte neskôr sa pridáva aj anjel, ale to je už začiatok 20. storočia. V Advente platí pôst. V minulosti sa však aj dodržiaval. To, samozrejme, platilo aj v horských alpských krajinách – pôst pre dospelých, poslušnosť pre deti, príprava na Vianoce.

Postava krampusa nadobudla čertovský vzhľad – vyzeral tak, ako si v stredoveku ľudia predstavovali diabla. Strašidelne. Obchôdzky krampusov, ktorí boli zviazaní reťazami, dokonca v minulosti mali na sebe klietky, symbolizovali existenciu zla – teda diabla na svete. Ich reťaze či klietky však odkazovali na Bibliu, kde sa píše, že satan existuje a pokúša ľudí vo svete, ale jedine Boh mu môže reťaz povoliť či utiahnuť.

„Chodenie spútaných krampusov znamenalo existenciu zla na svete, ale zároveň ich reťaze a klietky odkazovali na Božiu silu a pomoc.“Zdieľať

Bolo to názorné zobrazenie Božej pravdy pre negramotných jednoduchých sedliakov v horských obciach. Chodenie spútaných krampusov znamenalo existenciu zla na svete, ale zároveň ich reťaze a klietky odkazovali na Božiu silu a pomoc. Pre jednoduchých sedliakov to bola počas dlhej zimy vítaná zábava a poučenie viery v Boha.

Neskôr aj sem prenikol sviatok sv. Mikuláša, a tak sa krampus stal zľudovenou postavou čerta, ktorý chodí s Mikulášom. Ten obdarováva deti a čert tým zlým dáva uhlie a straší ich reťazami pred peklom. Jednoduchá ľudová teológia.

Pochody krampusov, ktoré sa začínali v Advente, mali ľudí upozorňovať na pokánie, na to, aby nedopadli ľudia tak ako oni – spútaní reťazami a navždy zavrhnutí v pekle. Stáročiami sa menili aj masky a tieto sprievody sa postupne uchytili v celom Alpskom predhorí.

Od Biblie k turizmu

Cirkev, ktorá nie vždy tolerovala prejavy ľudovej religiozity, viac ráz zakázala tieto pochody – tak to bolo počas 17. storočia, dokonca vrchnosť aj v 50. rokoch 20. storočia vydala zákazy chodenia krampusov. Od 19. storočia sa krampus objavuje v predvečer sviatku sv. Mikuláša ako jeho sprievod, ale v ľudovom prostredí sa z toho stala tradícia celých pochodov krampusov.

Znamenalo, to, že najmä muži sa pretekali v tom, kto z nich bude mať strašidelnejšiu masku. Masky boli ručne vyrezávané, rovnako tak boli doma šité kostýmy. Bol to ľudový sviatok s pripomienkou toho, že diabol existuje a treba sa pred ním chrániť. 

Moderné pochody krampusov sú viac o komercii. Foto: Flickr.com/Krista

V polovici 20. storočia sa začali pochody perchtov (strašidiel) a krampusov využívať v predalpských krajinách ako nástroj turistického ruchu na prilákanie turistov. Tak je to doteraz. Na pochody krampusov sa tam chodia doteraz pozerať turisti a keďže medzitým sa z neznámych alpských dediniek stali strediská zimného cestovného ruchu, krampusi sú neoddeliteľnou a, samozrejme, dnes komerčnou záležitosťou alpských lyžiarskych stredísk.

Na Slovensku tradícia krampusov nie je, respektíve objavuje sa len v nemecky hovoriacich oblastiach vo význame krampus – čert ako spoločník Mikuláša pri mikulášskych obchôdzkach, ktoré sú z nášho územia známe z mestského prostredia od 17. storočia. Na vidiek prenikli neskôr a tu už Mikuláša sprevádzal nie krampus, ale čert.

Pochody krampusov, ktoré sa za posledné roky objavujú vo viacerých mestách Slovenska, je inovovaná a čisto komerčná záležitosť, ktorá je však, samozrejme, úplne vytrhnutá z jej podstaty alpskej tradície, kde krampus symbolizoval tmu, zlo, a preto bol spútaný reťazou, mohol „vládnuť“ na svete len do Vianoc –  potom prišlo na svet „dobro“, Boží syn, a vláda noci, zla sa skončila.