Krampusi boli pôvodne zviazaní reťazami a odkazovali na Bibliu

Krampusi boli pôvodne zviazaní reťazami a odkazovali na Bibliu

Pozostatok tradície krampusov v nemeckých Alpách. Foto: wikimedia.org

Moderné sprievody krampusov sú komerčná záležitosť vytrhnutá z podstaty alpskej tradície, píše etnologička.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

Pôvod slova krampus je z nemeckého slova „krampas – neživý“. Krampus má pôvod ešte v predkresťanskom období, keď sa ľudia prezliekali do strašidelných masiek a paradoxne tieto postavy mali ochrániť svojou strašidelnou vizážou spoločenstvo ľudí od démonov a škodcov.

Preto boli v predkresťanskom období súčasťou svadobných, pohrebných sprievodov, ale i súčasťou zimného a letného slnovratu – teda tých sviatkov či už rodinného, alebo výročného cyklu, kde bolo potrebné ochrániť spoločenstvo ľudí pred prienikom zla do jeho stredu.

K téme: 
Čerti sa do Piešťan vracajú aj s pekelným stanom, prídu i do Bratislavy Zdieľať

Fungovala tu mágia podobnosti – podobné sa likvidovalo podobným – démon, ktorý mohol škodiť ľuďom, musel byť vyhnaný strašidelnou maskou, ktorá mala ochraňovať napríklad pohrebný sprievod, aby nebožtíka nenapadol démon a nestal sa z neho nemŕtvy.

Po príchode kresťanstva postupne pohanské zvyky upadali do zabudnutia, ale keďže mnohé pohanské zvyky boli silne zakorenené, nebolo ľahké ich úplne odstrániť, a tak vznikol náboženský synkretizmus, niektoré pohanské zvyky sa v zmenenej podobe udržiavajú dodnes.

Zviazaní reťazami a v klietkach

V podhorských dedinkách na úpätí Álp, ktoré boli značne izolované najmä v zimnom období, sa, samozrejme, určité elementy predkresťanských zvykov udržali. Kresťanstvo prinieslo sviatok sv. Mikuláša – pripomienka svätca, ktorý sa vedel podeliť s chudobnými, v mestskom prostredí sa od konca 16. storočia objavujú obchôdzky sv. Mikuláša – maskovanej postavy s atribútmi biskupa s nošou na chrbte, v ktorej nesie drobnosti deťom.

V ľudovom prostredí, kde tento zvyk mikulášskych obchôdzok prenikol neskôr, však k Mikulášovi pribudol aj čert – čiže binárna opozícia dobra. Ešte neskôr sa pridáva aj anjel, ale to je už začiatok 20. storočia. V Advente platí pôst. V minulosti sa však aj dodržiaval. To, samozrejme, platilo aj v horských alpských krajinách – pôst pre dospelých, poslušnosť pre deti, príprava na Vianoce.

Postava krampusa nadobudla čertovský vzhľad – vyzeral tak, ako si v stredoveku ľudia predstavovali diabla. Strašidelne. Obchôdzky krampusov, ktorí boli zviazaní reťazami, dokonca v minulosti mali na sebe klietky, symbolizovali existenciu zla – teda diabla na svete. Ich reťaze či klietky však odkazovali na Bibliu, kde sa píše, že satan existuje a pokúša ľudí vo svete, ale jedine Boh mu môže reťaz povoliť či utiahnuť.

„Chodenie spútaných krampusov znamenalo existenciu zla na svete, ale zároveň ich reťaze a klietky odkazovali na Božiu silu a pomoc.“ Zdieľať

Bolo to názorné zobrazenie Božej pravdy pre negramotných jednoduchých sedliakov v horských obciach. Chodenie spútaných krampusov znamenalo existenciu zla na svete, ale zároveň ich reťaze a klietky odkazovali na Božiu silu a pomoc. Pre jednoduchých sedliakov to bola počas dlhej zimy vítaná zábava a poučenie viery v Boha.

Neskôr aj sem prenikol sviatok sv. Mikuláša, a tak sa krampus stal zľudovenou postavou čerta, ktorý chodí s Mikulášom. Ten obdarováva deti a čert tým zlým dáva uhlie a straší ich reťazami pred peklom. Jednoduchá ľudová teológia.

Pochody krampusov, ktoré sa začínali v Advente, mali ľudí upozorňovať na pokánie, na to, aby nedopadli ľudia tak ako oni – spútaní reťazami a navždy zavrhnutí v pekle. Stáročiami sa menili aj masky a tieto sprievody sa postupne uchytili v celom Alpskom predhorí.

Od Biblie k turizmu

Cirkev, ktorá nie vždy tolerovala prejavy ľudovej religiozity, viac ráz zakázala tieto pochody – tak to bolo počas 17. storočia, dokonca vrchnosť aj v 50. rokoch 20. storočia vydala zákazy chodenia krampusov. Od 19. storočia sa krampus objavuje v predvečer sviatku sv. Mikuláša ako jeho sprievod, ale v ľudovom prostredí sa z toho stala tradícia celých pochodov krampusov.

Znamenalo, to, že najmä muži sa pretekali v tom, kto z nich bude mať strašidelnejšiu masku. Masky boli ručne vyrezávané, rovnako tak boli doma šité kostýmy. Bol to ľudový sviatok s pripomienkou toho, že diabol existuje a treba sa pred ním chrániť. 

Moderné pochody krampusov sú viac o komercii. Foto: Flickr.com/Krista

V polovici 20. storočia sa začali pochody perchtov (strašidiel) a krampusov využívať v predalpských krajinách ako nástroj turistického ruchu na prilákanie turistov. Tak je to doteraz. Na pochody krampusov sa tam chodia doteraz pozerať turisti a keďže medzitým sa z neznámych alpských dediniek stali strediská zimného cestovného ruchu, krampusi sú neoddeliteľnou a, samozrejme, dnes komerčnou záležitosťou alpských lyžiarskych stredísk.

Na Slovensku tradícia krampusov nie je, respektíve objavuje sa len v nemecky hovoriacich oblastiach vo význame krampus – čert ako spoločník Mikuláša pri mikulášskych obchôdzkach, ktoré sú z nášho územia známe z mestského prostredia od 17. storočia. Na vidiek prenikli neskôr a tu už Mikuláša sprevádzal nie krampus, ale čert.

Pochody krampusov, ktoré sa za posledné roky objavujú vo viacerých mestách Slovenska, je inovovaná a čisto komerčná záležitosť, ktorá je však, samozrejme, úplne vytrhnutá z jej podstaty alpskej tradície, kde krampus symbolizoval tmu, zlo, a preto bol spútaný reťazou, mohol „vládnuť“ na svete len do Vianoc –  potom prišlo na svet „dobro“, Boží syn, a vláda noci, zla sa skončila.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo