Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina Spoločnosť
19. jún 2021

Sliepky v satelitoch

Domáce vajíčka a rodinný projekt, ale aj smrad a susedské spory

Pre domáci chov sliepok sa počas pandémie rozhodlo čoraz viac ľudí. Kde sa romantická predstava stretáva s realitou a legislatívou?

Domáce vajíčka a rodinný projekt, ale aj smrad a susedské spory

Foto: Flickr/Olivier Duval

„Najväčší šok bol, keď päť sliepok ošklbalo z peria tú najmenšiu,“ hovorí Stanislava Dugová, mama dvoch školopovinných detí a chovateľ nováčik. Pred rokom sa s manželom rozhodli starať o sliepky za rodinným domom pri Bratislave. A nie sú sami. Čoraz viac rodín láka predstava vlastných vajec naozaj žltej farby. Po živote v paneláku chcú na vlastné oči uvidieť kolobeh „odpad z kuchyne – hnojivo pre záhradku“ a tiež ukázať deťom, že projekt sliepky prinesie rodine viac ako projekt morča. 

Lokálne, bezodpadovo a bez chémie – to znie dobre. Chov sliepok za domom však znamená aj každodennú starostlivosť a hľadanie „babysittera“ na obdobie dovolenky. A možno aj kohúta, čo budí deti, smrad a konflikty so susedmi, ale aj riziko vtáčej chrípky. Čo by mal zvážiť mestský nadšenec bez skúseností, kým si objedná kurník v e-shope?

Sliepky zjedia všetko, aj váš stres

Trend, v ktorom sa do chovu sliepok – a nielen sliepok – púšťa čoraz viac ľudí, a to aj v prímestských oblastiach, pozorujú posledný rok-dva aj v občianskom združení Chováme doma, ktoré podporuje chov hospodárskych zvierat a propaguje tradičné poľnohospodárstvo. „Samozrejme, že nás to teší. Je smutné vidieť neudržiavanú poľnohospodársku krajinu. Alebo rodinné domy s dokonale vykosenými trávnikmi, obohnané vysokými plotmi bez života. V takýchto oblastiach sa vytráca biodiverzita a narúša sa prirodzený kolobeh,“ hovorí dlhoročný chovateľ František Staňo.

Foto: Flickr/K W

Myslí si, že motiváciou väčšiny ľudí, ktorí s chovom začínajú, je kvalita potravín a zdravia: poznať, odkiaľ strava pochádza a čo v nej je. „S mojou rodinou sa snažíme čo najviac dopestovať a dochovať sami. Vieme, čo do toho vkladáme, a teda aké kvalitné potraviny potom jeme.“ Výhodou chovu sliepok je tiež ekologické spotrebovanie zvyškov jedla, ale aj prirodzené zapojenie a výchova detí.

Spolu s kváskovaním, otužovaním a fermentovaním je aj záujem o chov sliepok ďalším korona fenoménom. „Viacerí sa do chovu pustili, keď sa začala pandémia, aby zmysluplne vyplnili svoj čas a našli rovnováhu voči všetkým negatívnym správam spojeným s pandémiou. Niektorí z nich sa dostali až na profesionálnu úroveň a svojich zverencov vystavujú na výstavách,“ hovorí Staňo. Starostlivosť o domáce zvieratá je tiež spôsob, ako odreagovať každodenný stres.

„Sexované“ kuriatka a ako sa z Henriety vykľul Henrich

Manželia Monika a Michal Štullerovci sa pred siedmimi rokmi presťahovali z bratislavského bytu do štvrte s rodinnými domami na Záhorí. Vždy sa prikláňali k princípom prírodných postupov a minimálneho odpadu. Aj keď so zvieratami nemali žiadne skúsenosti, chovom sliepok chceli rozšíriť obzory sebe aj svojim deťom.

„Kuriatka som vyzdvihla od známej, ktorej sa akurát vyliahli. Starali sme sa o ne v škatuli v hosťovskej izbe. Kurník sme kúpili na internete a poskladali ho ako ikea komodu,“ opisuje chovateľské začiatky Monika. Od strýka, skúseného chovateľa, dostala radu, že kuriatok treba raz toľko, koľko chcú mať sliepok. „Buď pohynú, alebo to budú kohúty.“ A mal pravdu: jedno mláďa prvú noc neprežilo a druhé bolo vo vývine pozadu.

Foto: TASR/AP Photo/Wilfredo Lee

„Báli sme sa, že také oslabené chytí chorobu a nakazí aj ostatné. S malými dcérami sme sa dohodli, že ho odnesieme do lesa, kde bude potravou pre líšku. Doteraz na to kuriatko, čo som nechala v lese, myslím,“ spomína Monika. Tri sliepky, ktoré zostali, nazvali Henrieta, Isabela a Concha. Jedného dňa však začala Henrieta kikiríkať. Deti Henrietu premenovali na Henricha. Aj keď už nechceli ďalšieho kohúta a druhý raz si boli vyzdvihnúť „sexované“, kuriatka, teda také, čo prešli kontrolou pohlavia, začalo kikiríkať aj ďalšie.

Keď sa im narodila tretia dcéra a kohút ju počas dňa neustále budil, rozhodli sa ho zbaviť. Darovať ho sa im nepodarilo, „postaral“ sa teda oň starký. „Je to jediná vec, ktorú sme zatiaľ dcéram zatajili. A starkému som nedovolila ponúkať nás kohúťou polievkou,“ smeje sa Monika.

Dnes chovajú päť sliepok, ktorým treba každý deň vymeniť vodu, nasypať zrno, dať zvyšky z kuchyne a zobrať vajíčka. Ak im raz za týždeň nevyčistia kurník, „vie to celkom smrdieť“. Keď dostali sliepky chorobu a v kurníku sa rozšírila neznáma háveď, odpovede našli vo fórach na internete a parazitov sa zbavili. 

Susedia sprvu nadšení neboli, najmä z kohúta. Teraz však chovajú sliepky aj oni a jediné, čo musia susedsky riešiť, je, keď niečia sliepka prebehne do cudzej záhrady.

Sliepky v obohatenom veľkochove nosníc v hydinárni Hydina Holding v Kežmarku, 2018. Foto: TASR/Oliver Ondráš

Ani Monika, ani Michal sa nepokúšali spočítať, koľko ich chov sliepok vyjde finančne, no predpokladajú, že v takom malom množstve to asi výnosné nie je. Ich sliepky znesú v priemere tri vajíčka denne, no veľkou výhodu je, že skonzumujú všetok bioodpad z kuchyne a oni získajú kvalitné hnojivo na zeleninu. „Za tie roky to otvorilo viacero výborných konverzácií a s dcérami rady sledujeme, že každá sliepka má aj svoju osobnosť. S manželom sme prestali jesť mäso a aj deti si dvakrát rozmyslia, či chcú jesť to kura, čo slnko v živote nevidelo,“ uzatvára Monika.

Nosnice boli apatické, prejavili znížený príjem krmiva a mali hnačku

Kurník aj sliepky dnes môže mať chovateľ doma na pár klikov hneď aj zajtra, no už od zajtra tak preňho bude záväzná aj platná legislatíva. Každá obec, mesto či mestská časť zväčša vydáva vlastné Všeobecne záväzné nariadenia (VZN) o chove hospodárskych zvierat – a ak ich nemá, platia tie celoštátne. Prvé kroky budúceho chovateľa by teda mali viesť na webovú stránku jeho obce či mestskej časti. Tá totiž možno chov niektorých hospodárskych zvierat, aj pre aktuálny výskyt niektorých ochorení, nepovoľuje vôbec.

Inzercia

Kým niektoré obce podľa informačnej linky Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Slovenskej republiky vyžadujú nahlásiť chov obci či mestu aj regionálnej veterinárnej správe až od niekoľko sto kusov alebo v prípade, že chovateľ vajcia či sliepky predáva, niektoré obce môžu vyžadovať registráciu už od jedného kusa. Súčasťou nariadení je aj povinná vzdialenosť od príbytku, súhlas susedov, ale aj osvetlenie v rámci kurína a ďalšie povinnosti.

Foto: Flickr/Karen Jackson

Aj keď je cieľom mať len zopár sliepok pre radosť detí, na mieste je opatrnosť. V januári tohto roku potvrdili výskyt vtáčej chrípky v súkromnom drobnochove sliepok v obci Dobrohošť v okrese Dunajská Streda a v apríli aj v obci Malinovo pri Bratislave. Úrady regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vyhlásili v okolí ochranné pásmo, nariadili súpis všetkých chovov hydiny a vtákov a zaviedli ďalšie bezpečnostné opatrenia. „Ak chovatelia zistia vo svojom chove akékoľvek príznaky vtáčej chrípky ako pokles príjmu krmiva a vody, pokles produkcie vajec, zvýšenú úmrtnosť, výtoky z očí či zobáka, hnačku či ospalosť, musia to RVPS bezodkladne oznámiť,“ uvádza úrad pre TASR.

Len facebookové skupiny o chove sliepok nestačia

František Staňo z OZ Chováme doma každému nováčikovi odporúča si pred rozhodnutím o kúpe sliepok najskôr naštudovať odbornú literatúru a porozprávať sa s viacerými skúsenými chovateľmi. „V poslednom čase sa stretávame s tým, že úplný začiatočník sa pustí do chovu sliepok, a až keď ich má doma, začína hľadať informácie. Ľudia sa spoliehajú na rôzne diskusné skupiny a dúfajú, že tam všetko dostanú na tácke. Samozrejme, že sa neskôr stretnú s novými situáciami a problémami, o ktorých sa budú potrebovať poradiť. Ale základné informácie by mali zbierať dopredu,“ hovorí Staňo.

Budúci majiteľ sliepok by mal venovať dostatok času príprave chovateľských priestorov. Ak je miesta málo, vhodné sú zdrobnené plemená a na začiatok radšej menej náročné a pokojné plemená sliepok. Samozrejmosťou je kupovať zvieratá len z overených zdrojov. Nejde však len o vedomosti a vybavenie. Človek musí byť stotožnený s tým, že zvieratá si vyžadujú každodennú starostlivosť a môžu sa vyskytnúť aj choroby. Skrátka, do sliepok bude musieť investovať čas aj peniaze – a nájsť za seba náhradu, keď ide na dovolenku. Technológie a automatizácia sa však nevyhli ani svetu sliepok. „Ak chcete investovať, môžete si napríklad zabezpečiť na kuríne dvierka s automatickým otváraním a zatváraním v určitú hodinu, používať veľkoobjemové napájačky a kŕmidlá. Dokonca nie je problém využívať digitálne technológie na kŕmenie, stráženie aj zber vajíčok.“

Vajcia sa dopravujú do triedičky v hydinárni Hydina Holding v Kežmarku, 2018. Foto: TASR/Oliver Ondráš

Do predstavy o domácej chovateľskej idyle však vstupuje aj premenná, ktorú chovateľ v rukách nemá: susedia. Chovateľ Staňo radí: „Susedské spory sú neraz dôvodom, pre ktorý mnohoroční chovatelia, niekedy aj uznávaní šľachtitelia, s chovom skončia. Samozrejme, je to o ľuďoch a rešpekte. Je lepšie zistiť si reakciu susedov vopred. Vyhnete sa tak studenej sprche, keď sa do chovu sliepok pustíte s nadšením a potom sa na vás bude niekto sťažovať.“

Vo veľkej miere však zaváži aj postoj vedenia obcí, ktoré môžu vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach upraviť aj túto problematiku. Podľa Staňa sa nájdu obce, ktoré svojim novým obyvateľom priamo oznámia, že chov zvierat a s tým spojené zvuky a pachy k životu na dedine patria a musia sa s tým stotožniť. Mnohé obce však prijímajú uznesenia, v ktorých chov zvierat obmedzujú alebo priamo zakazujú. „Táto téma sa začína objavovať v celej Európskej únii. Zatiaľ sa však takéto spory skončili na súdoch vždy v prospech chovateľa. Jednoducho zvuky a pachy zvierat k dedine patria. A motorová kosačka veru nekultivovala našu krajinu celé stáročia. Paradoxom je, že práve veľa tých, ktorým prekáža chov zvierat u susedov, chce pre seba a svoju rodinu kupovať namiesto produktov rôznej kvality zo supermarketov kvalitné domáce vajíčka a mäso. Od koho ich však budú kupovať?“ myslí si František Staňo.

Ako odučiť sliepky, aby neohrozovali najslabších

Stanislava Dugová s manželom Michalom nemali s chovom sliepok žiadne skúsenosti, všetky informácie aj samotné sliepky si našli cez internet. Pred rokom si kúpili šesť nosníc plemena Dominant od overeného veľkochovateľa a manžel postavil kurník s výbehom. Stanka si pozrela, aké povinnosti vyplývajú z legislatívy, spýtala sa susedov, či nebudú proti, a radila sa aj s veterinárom. Jej sliepky sú na obci nahlásené preto, že v ich okolí sa vyskytla vtáčia chrípka a obec žiadala evidenciu každého chovu.

Foto: Flickr/Karen Jackson

O sliepky sa stará hlavne Stanka, občas aj jej starší syn. Každé ráno nakŕmiť, dvakrát denne čerstvú vodu a raz za týždeň vydezinfikovať kurník. Vyberať vajíčka však chodia všetci, nájsť vajíčko v slame je najväčšou odmenou.

„Máme za sebou úspešné odučenie od kvočania. Nemáme kohúta, a keď sliepka kvočí, neznáša vajcia. Taktiež som ich úspešne odučila ohrozovať najmenšiu sliepku. Dali jej dosť zabrať. Ale už sú opäť kamošky,“ hovorí Stanka. Zatiaľ mali šťastie, sliepky žiadne zdravotné problémy nemali. „To je asi jediné, čoho sa bojím, že by som ich musela zmárniť pre chorobu.“

Pre Stanku a Michala bol spočiatku prvoradý úžitok, chceli mať čerstvé vajcia vždy poruke. Ani oni sa nepokúsili spočítať, či ich vlastné vajíčka vyjdú lacnejšie, no myslia si, že celkovo sa chov sliepok oplatí – zjedia, čo nájdu, dávajú chutné vajcia, deti sa z nich tešia a dokonca sa údajne aj sliepky tešia, keď vidia známu osobu. Za jedinú nevýhodu Dugovci považujú, že keď nie sú doma, musia poprosiť o pomoc susedov. Tí sú však ochotní a darovaným vajíčkam sa vždy potešia.

„Nakoniec z toho vzišlo omnoho viac pozitív a nič neočakávané sa zatiaľ nestalo. Bonusom je, že sliepky teraz fungujú aj ako pomoc pri výcviku psa. Večer ich totiž zaháňa do voliéry, lebo v okolí sa potulujú líšky.“

Inzercia

Inzercia

Odporúčame