Spoločnosť Rozhovory 16. december 2022

Riaditeľka gymnázia o rastúcom počte mladých na antidepresívach Hrozný stav psychiky žiakov je horšia správa ako pád vlády. Začnime niečo robiť!

Mária Melicherová
Mária Melicherová

Rozhovor s riaditeľkou Gymnázia Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi Eleonórou Porubcovou o zhoršujúcom sa psychickom stave študentov.

Rozhovor s riaditeľkou Gymnázia Vavrinca Benedikta Nedožerského v Prievidzi Eleonórou Porubcovou o zhoršujúcom sa psychickom stave študentov.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Mária Melicherová

Hrozný stav psychiky žiakov je horšia správa ako pád vlády. Začnime niečo robiť!
Foto: Postoj/Vlado Kašiak

Mnohí študenti sa liečia u psychológov a psychiatrov, užívajú antidepresíva a nebaví ich život. Aj to je podľa riaditeľky prievidzského gymnázia obraz dnešných mladých ľudí. Pod zhoršujúci sa stav psychického zdravia detí sa podpísali dva roky sociálneho vylúčenia, ale aj tlak na výkon a negativizmus v spoločnosti.

„Vidím svojich študentov, že sú úplne inde, ako boli pred pandémiou. Všetci hovoríme, že po pandémii budeme sanovať hospodárstvo niekoľko rokov, a myslíme si, že ujmy na detskej psychike vybavíme za pár dní? To tak nefunguje.“

Gymnázium momentálne spolupracuje s psychiatrickým oddelením Nemocnice v Bojniciach a Strednou zdravotníckou školou Prievidza na pilotnom projekte, ktorého cieľom bude vytvoriť kluby pre deti s psychickými problémami. 

Pred vianočnými prázdninami ste sa rozhodli pre tri dni dištančného vzdelávania. Pomenovali ste to ako záchranné koleso. Prečo ho študenti potrebujú?

Potrebujú ho preto, že tlak, ktorý je na nich vyvíjaný, je enormný a ich psychický stav sa zhoršuje. Vôbec pritom nejde len o problém našej školy.

Na základe čoho hovoríte o zhoršenom psychickom zdraví mladých?

Hovorím to jednak na základe svojej viac ako 30-ročnej pedagogickej praxe a jednak na základe faktov. Do tohto dňa som dala o 500 percent viac individuálnych študijných plánov ako po iné roky.

Prečo študenti potrebovali individuálny študijný plán?

Pretože priniesli lekárske potvrdenie o tom, že im psychické zdravie neumožňuje pravidelne sa zúčastňovať na pedagogickom procese. Mnohé deti chodia po psychológoch, psychiatroch, užívajú lieky, majú sa zle.

Nie sú teda schopné prísť do školy a učiť sa tam?

Nie sú.

Koľko študentov má schválený individuálny plán pre zlý psychický stav?

Ide o šesť študentov. Môže sa zdať, že to je smiešne číslo, ale rok pred pandémiou sme mali jeden a predtým boli roky, keď nemal žiadny študent individuálny plán z takéhoto dôvodu. A to sú len vrcholy ľadovca, teda deti, ktoré sa liečia a vedia to pomenovať. Máme kopu mladých, ktorí pociťujú obrovskú nechuť a nevedia, čo im je.

Foto: Postoj/Vlado Kašiak

Ako konkrétne sa prejavuje zlý psychický stav študentov?

Ja vidím hlavne vyhorenosť, absolútnu stratu vnútornej motivácie. A to nielen pri veciach, ktoré musia robiť. Nemajú chuť a energiu na nič.

Akoby ich nebavil život?

No niektorých nebaví vôbec. Nevidia východisko. Čo mám povedať, keď mi zatelefonuje ráno zrútená mama, že dcéra leží s perinou na hlave, chce sa jej cikať, no nechce vstať, lebo sa bojí vykročiť do nového dňa? Alebo sem príde mama jednotkárky, že meškajú a jej dcéra nechce vystúpiť z auta. Objektívne to nebola vec na strach, nikomu nič neurobíme pre párminútové meškanie. Často však maličká vec spustí zhoršenie psychického stavu.

Čítajte tiež

Povedomie o mentálnom zdraví je na Slovensku stále veľmi nízke. Aj pri týchto príkladoch by si skeptik mohol povedať, že robíte vedu z toho, že sa dievčatám proste len nechce ísť do školy. Viete aj vy ako pedagóg jasne odlíšiť, kedy ide o vážny problém, nielen o nejakú obyčajnú nechuť typu „nechce sa mi“?

Vieme to rozlíšiť, je to naša práca.

Ako sa rodičia stavajú k psychickým problémom svojich detí?

Ako ktorí. Mala som tu študentku, ktorej som vybavovala hospitalizáciu. Ležala u mňa v riaditeľni na gauči. Rovno zo školy ju viezli do nemocnice. Nato mi vynadal otec, že jeho dieťa nemá žiadne problémy, že čo si to dovoľujem. Že to má len z toho, lebo si neustále kreslí tie čierne postavy. Nebol schopný obrátiť to, že si kreslí čierne postavy preto, lebo sa cíti zle. Rodičia často nepočúvajú svoje deti, nemajú čas sa s nimi rozprávať. Všetci len frfleme, nadávame, nikde nevidíme pekné veci, hoci ich je veľa. Ako to pomenoval Václav Havel, vládne tu „blbá nálada“. Musíme s tým rýchlo prestať. A ako rodičia si všímať aj drobné signály na svojich deťoch.

Zhoršujúci sa psychický stav detí je veľmi závažný spoločenský problém, ktorý je dôležitejší ako to, že padla vláda. Vládu nahradia, ale my vychovávame novú generáciu, ktorá sa nahradiť nedá.Zdieľať

Hovorili ste aj o užívaní liekov. Ako škola viete o tom, že študenti užívajú antidepresíva?

Rodičia niektorých detí nám to povedia, o niektorých to tušíme. A potom sú metódy, na základe ktorých sa to dozvieme. Napríklad keď idú na lyžiarsky zájazd, hlásia, či užívajú nejaké lieky. Ale, samozrejme, tento osobný údaj o žiakoch chránime. Hovorím o tom preto, že ide o veľmi závažný spoločenský problém, ktorý je dôležitejší ako to, že padla vláda, hoci sa to ľuďom nezdá. Vládu nahradia, ale my vychovávame novú generáciu, ktorá sa nahradiť nedá.

Mám tú podklad od školskej psychologičky, že v aktuálnom školskom roku má tridsať žiakov so psychickými problémami. To sú len žiaci, o ktorých vieme. Sú aj takí, ktorí sa boja, nikomu nedôverujú, a tak svoje problémy neriešia.

S čím chodia žiaci za školskou psychologičkou?

Chodia za pani psychologičkou aj za mnou preto, že sú vyhorení, demotivovaní, úzkostní, cítia sa veľmi zle. Školu, ale aj seba a svoj život nevnímajú ako niečo príjemné a motivujúce.

Aké dôvody za tým vidíte?

Je to obraz toho, ako naša spoločnosť vyzerá. Jednak boli skoro dva roky doma. A ja vôbec nie som kritikom zavretých škôl, lebo tlak na zdravotný systém bol neprimeraný. Problém je, že sa potom nič nezmenilo. Mysleli sme si, že všetko môže plynúť tak ako predtým, ale nemôže. Bol to bezprecedentný stav, o ktorého dosahoch sme nemali predstavu.

Čítajte tiež

Všetci hovoríme, že po pandémii budeme sanovať hospodárstvo niekoľko rokov, a myslíme si, že ujmy na detskej psychike vybavíme za pár dní? To tak nefunguje. Študenti boli doma vylúčení zo sociálneho kontaktu, k tomu pociťujú ohrozenie zo všetkých udalostí, ktoré sa okolo dejú. Viete, ako sa báli, keď vypukla vojna na Ukrajine? Po ďalšie, komunikácia v spoločnosti je otrasná. Keď takto komunikujú dospelí ľudia na najvyšších miestach, ako sa majú rozprávať deti?

Viac ako polovica detí je z rozpadnutých rodín. Nič nie je ako pred tridsiatimi rokmi, ale školský systém zostal rovnaký. Vôbec sme neubrali z cieľových požiadaviek, pričom tie problémy detí sú objektívne. Na gymnáziu máme žiakov, ktorí nešli do školy, aby si to tu nejako odbili. Plánujú budúcnosť, chcú si plniť sny. A boja sa, že na to nebudú mať dosť síl.

Foto: Postoj/Vlado Kašiak

Hovoríte, že by sa malo ubrať z nárokov, na druhej strane majú žiaci veľké medzery, lebo úroveň vzdelávania bola obmedzená oproti riadnemu vyučovaniu v škole.

Tieto dve veci sa nevylučujú. Nevedia, čo by mali vedieť z objektívnych dôvodov. Tie dva roky im chýbajú.

Napriek tomu treba ubrať z nárokov?

Nemôžeme v jednom čase doháňať zameškané a zároveň vyžadovať ďalšie veci a tým násobiť tlak. Musíme doháňať aj učiť sa ďalej, ale s rozumom. Preto by odborníci mali okamžite rozlíšiť, čo je v tejto situácii nevyhnutné.

Mnohé deti chodia k psychológom, psychiatrom, užívajú lieky, majú sa zle. Vidím hlavne vyhorenosť, absolútnu stratu vnútornej motivácie. A to nielen pri veciach, ktoré musia robiť. Nemajú chuť a energiu na nič.Zdieľať

Nemôžeme čakať, že po pandémii budú deti fungovať bez ujmy v starých koľajach. Ako by sa však mal tento stav zohľadniť?

Ja nie som celoslovenský odborník na všetko. Som citlivá učiteľka, ktorá vidí svojich tisíc študentov, že sú úplne inde, ako boli pred pandémiou. Na to sú desiatky odborníkov. Ja potrebujem vyvolať celospoločenskú debatu o tomto jave.

Osobne som zvolila tri dni inej formy vyučovania, lebo si myslím, že prázdniny sú nevyhnutný odpočinok v normálnych časoch. Ale toto nie sú normálne časy. Ide však skôr o gesto než o riešenie. Je to signál pre deti: vieme, že sa necítite dobre, zaujíma nás to a hľadáme riešenie.

Zhoršený stav detí pociťujete ako následok pandémie. Je dobrý nápad nechať ich učiť sa z domu, keď práve izolácia ich dostala do horšieho stavu?

Sú to dve neporovnateľné veci. Počas pandémie boli doma vylúčení zo sociálneho kontaktu. Teraz nie sú vylúčení. Reálne to bude prebiehať tak, že tri-štyri hodiny doobeda sa budúci týždeň budú učiť a poobede môžu ísť, kam len chcú. To je zásadne iná situácia.

Ja len potrebujem, aby zažili pocit uvoľnenia. Človek, ktorý je v mentálnej pohode, u toho tri dni dištančného vzdelávania nemôžu hrať žiadnu rolu. Ale ten, kto sa topí a môže sa nadýchnuť, pre takého je to veľká vec.

Foto: Postoj/Vlado Kašiak

Údaje, ktoré Postoju poskytla internetová poradňa IPčko, vám dávajú za pravdu, že deti sa cítia pod tlakom. Od začiatku roka zaznamenali takmer 200-percentný nárast podnetov v otázkach tlaku na výkon. Ako riaditeľka viete aj vy usmerniť učiteľov, aby nevytvárali na deti taký tlak?

Učitelia sú limitovaní obsahom učiva, ktorý musia s deťmi prebrať, aby boli pripravené na maturitu a podobne. Ministerstvo školstva by malo okamžite prepracovať cieľové požiadavky. Aj keď sa učí menej učiva, ako sme sa učili my, stále je v osnovách veľa zbytočností.

Odborníci vyzývajú učiteľov, aby škola nebola len miestom, kde sa vzdeláva, ale nech sa s deťmi viac rozprávajú, rozvíjajú vzťahy. Aj vďaka tomu by sa dali skôr identifikovať problémy niektorých deti.

Súhlasím. Ale kedy to má učiteľ robiť, keď má prebrať také kvantum učiva? Kedy sa má s nimi rozprávať?

Čítajte tiež

Aké ďalšie systémové zmeny by z vášho pohľadu boli potrebné v tejto situácii?

Ministerstvo zdravotníctva musí prehodnotiť systém detskej psychiatrickej starostlivosti. Na celom Slovensku máme ani nie päťdesiat detských psychiatrov, gro žije vo veľkých mestách. Viete si predstaviť čakať štyri mesiace na vyšetrenie so zlomenou nohou? Prečo si myslíme, že so zlomenou dušou to pôjde?

Máme kluby anonymných alkoholikov, prečo nemáme kluby, kde sa môžu stretávať mladí ľudia, ktorí sa cítia zle?

Poradňa IPčko bude mať počas vianočných dní v Bratislave a Trnave presne také kluby, kde môžu mladí nájsť bezpečné miesto.

IPčko robí, čo môže, ale je to jedna organizácia, ktorá nedokáže všetko zabezpečiť.

Hovoríte o tom, že dôsledky pandémie najviac pociťujete na tínedžeroch, ktorí boli dlho sociálne izolovaní. Školskí psychológovia hovoria o veľmi zhoršenom správaní detí na základných školách. Hlásia problémy s agresivitou, vulgárnosťou, so šikanovaním. Ste osemročné gymnázium. Pociťujete zhoršené správanie u mladších žiakov?

Nemôžem povedať, že by deti boli horšie. To my sme horší. Táto spoločnosť je obrazom našej práce. Ja dúfam v týchto mladých, že v sebe majú dobre nastavený vnútorný kompas a napriek svojim problémom to zvládnu. Musíme im pomáhať. To je naša práca.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0