Je tu čas adventu, čas stíšenia, pokory, pokoja, očakávania. Ale slovenská politika ide aj v tento čas na príliš vysoké otáčky.
Je tu čas adventu, čas stíšenia, pokory, pokoja, očakávania. Ale slovenská politika ide aj v tento čas na príliš vysoké otáčky.
Na stole leží štátny rozpočet, ktorý nemá istú podporu, a do toho sa nervózny Sulík s Pellegriniho podporou rozhodol, že skúsi ešte pred Vianocami povaliť vládu.
Asi by rád dal svojim priaznivcom takýto darček pod stromček. Zbavím vás Matoviča a možno sa dajako prebijem ku kormidlu.
Znalci parlamentných zákulisí ihneď začali preratúvať hlasy, ale nikto si nie je istý tým, ako to dopadne. Priveľa neznámych je v tejto rovnici.
Sulík to nemá až tak dobre prerátané, hoci mu excelové tabuľky zvyčajne idú. No teraz hrá skôr vabank a úporne zachraňuje hru, ktorú proti Matovičovi začiatkom leta nerozohral dobre.
Prekvapivo zareagoval Milan Krajniak. Dal tomu inú, honosnejšiu pointu. Nie je to vraj iba boj proti Matovičovi.
Išiel do Štandardu aj do SME a osvetlil, že sme práve svedkami pokusu o progresívny puč. Je to pokus vymeniť vládu bez volieb, ale nie s tým, že by nasledovali predčasné voľby. Nadhodil, že je možný aj iný variant – úradnícka vláda menovaná prezidentkou. A to by bol podľa Krajniaka progresívny podvod na voličoch.
Hlas je ideologicky vyprázdnená strana, ktorá nemá chuť ísť do žiadnych veľkých hodnotových sporov.Zdieľať
Krajniakova verzia udalostí síce vyzerá pôsobivo, ale nenašla veľké pochopenie ani v Štandarde, ani v SME.
V Štandarde mu Jaroslav Daniška, ktorý naozaj nezvykne obhajovať prezidentku, oponoval, že prezidentka by toho nebola schopná, lebo „na niečo také nemá výbavu ani by nemala z úcty k ústave ochotu to urobiť“.
Samo Marec v SME zase skonštatoval, že nerozumie tomu Krajniakovmu progresívnemu puču, keďže za pád vlády sa chystá zahlasovať aj poslanec Taraba, ktorý je rovnako ako Krajniak bojovníkom proti progresivizmu a „vo voľnom čase je navyše ešte aj členom vládnej koalície“.
A ani Postoj celkom nevidí v Sulíkovom čine zúfalstva progresívny puč.
Milan Krajniak medzi progresívcov ráta väčšinu poslancov SaS, Hlasu a Progresívneho Slovenska. To je trochu čudný progresívny valec.
Hlas je ideologicky prázdna strana, ktorá nepôjde do žiadnych veľkých hodnotových sporov, ktoré by mohli rozrušiť jej voličov.
Pellegrini sa tomu vyhýba, ako sa len dá. Vie, že toto nie je jeho cesta, že musí byť niekde uprostred všetkého a bez akejkoľvek vyhranenosti.
Sulík má síce okolo seba zopár vskutku progresívne naladených dám, ale on sám sa do úlohy progresívca vžíva ťažko.
Mám podozrenie, že LGBT témy ho vôbec nezaujímajú, že Greta Thunberg mu je nesympatická a globálne otepľovanie jemu osobne – ako človeku, ktorý miluje teplo – až tak neprekáža. A možno ani netriedi odpad.
Sulík bol presvedčivý v úlohe ekonomického liberála, ktorý je podozrievavý k úletom progresívneho sveta. Možno sa už mení, ale v úlohe progresívca je veľmi toporný.
Podobne ako keď hrá úlohu sociálne empatického politika v Rozborilovom Siedmom nebi.
Ani Zuzana Čaputová nemá teraz potrebu prejavovať sa ako mocenská politička.Zdieľať
No a potom je tu Progresívne Slovensko. V parlamente má jedného poslanca, tam veľa vody nenamúti. Mám podozrenie, že Šimečkovmu hnutiu vyhovuje, že teraz nie je členom parlamentných hier. Môže pokojne čakať a zbierať percentá.
Sú to všetko ešte pomerne mladí ľudia, nemusia sa ponáhľať, pokojne môžu nechať matovičovcov dobre sa vymáchať v súčasných bezprecedentných krízach. A potom prísť na bielom koni ako záchrancovia krajiny. Výskumy im ukazujú zaujímavé čísla, nemusia byť nervózni ako Sulík.
Ani Zuzana Čaputová nemá teraz potrebu prejavovať sa ako mocenská politička. Toto jej nesedí a vyskúšala si, že jej lepšie fungujú iné zbrane a svoj vplyv môže účinne presadzovať inak ako cez mocenské hry.
Sama sa lepšie cíti v pozícii „sceľovača“ rozdelenej spoločnosti či pri „scitlivovaní“ spoločnosti na niektoré témy, napríklad LGBT komunity.
Zvažuje teraz, či kandidovať aj v ďalšom období, a pôjde do toho len vtedy, keď bude vedieť osloviť všetky tábory. Nemá zmysel oslovovať iba tých svojich, ktorých netreba presviedčať či „scitlivovať“.
Svoju pozíciu potrebuje teraz posilniť skôr v konzervatívnych vodách. Aj preto si šikovne vybavila pozvanie do Vatikánu. Stáť po boku pápeža má pre ňu teraz väčší zmysel ako zostavovať úradnícku vládu.
Všetko sa teraz deje veľmi rýchlo, a tak o pár dní budeme vedieť rozuzlenie.Zdieľať
Milan Krajniak vypustil tézu o progresívnom puči, aby to celé vyzeralo grandióznejšie, aby to malo silný hodnotový náboj a burcovalo antiprogresívne sily. Slovo puč je samo osebe atraktívne a strháva pozornosť.
Skutočnosť je možno oveľa banálnejšia. Vládna koalícia je v takom stave, že nevie, či jej prejde rozpočet, nevie, či bude mať dostatočnú podporu v parlamente. Lebo je to už veľmi krehká koalícia, ktorá má priveľa nepriateľov, parazitov, ale aj normálnych vecných kritikov.
Vláda začala v panike a strate sebavedomia rozdávať peniaze krížom-krážom, ako napríklad v prípade masívneho dotovania cien energií bez motivovania ľudí šetriť či mohutne zvýšených platov lekárov. To už začína znervózňovať aj ľudí, ktorí sa necítia byť súčasťou žiadneho progresívneho valca. Len sa im nepáči, keď sa krajina rekordne zadlžuje.
Všetko sa teraz deje veľmi rýchlo, a tak o pár dní budeme vedieť rozuzlenie.
Či sa bude konať veľký progresívny záťah s podporou prezidentky, ako avizuje Milan Krajniak, alebo to bude len ďalšie kolo úmorného boja vládnej koalície udržať sa pri živote a potiahnuť napriek všetkému svoju káru až do riadnych volieb.