Nová éra sociálnych sietí Kam sa uteká z Twittera a čo nám to hovorí o budúcnosti populárnych technológií

Státisíce nespokojných používateľov opúšťajú Twitter po tom, čo ho kúpil Elon Musk a začal ho viesť svojím neortodoxným štýlom. Novým domovom sa pre mnohých stáva Mastodon, služba, ktorá umožňuje tvorbu vlastných sociálnych sietí, ale na rozdiel od Twitteru nemá a ani nemôže mať jedného vlastníka či centrálnu autoritu, ktorá by moderovala jej obsah.

Za pár týždňov, počas ktorých Musk strhol kormidlo Twitteru, sa počet používateľov Mastodonu viac ako zdvojnásobil. Z jedného milióna sa dostal na 2,6 milióna a stále rastie.

Mastodon oznámil prekonanie hranice 2 miliónov používateľov tweetom, v ktorom píše, že „ľudia hlasujú svojimi nohami“ a že „budúcnosť sociálnych médií nemusí patriť miliardárovi, môže byť v rukách používateľov“.

V porovnaní s takmer pol miliardy mesačných používateľov Twitteru to je stále úplný trpaslík, ale treba si uvedomiť dve veci: aj Twitter začínal od nuly a dôležitejšie ako absolútne čísla sú aktuálne trendy, pretože tie môžu za pár rokov priniesť významnú zmenu. Čo nám o súčasných trendoch teda hovorí vychádzajúca hviezda Mastodonu?

Decentralizovaný Twitter

Aby sme na túto otázku mohli odpovedať, musíme si Mastodon krátko opísať. Podobne ako Twitter je založený na tzv. mikroblogovaní, môžete tu sledovať ľudí či organizácie, dávať im lajky a zdieľať ich.

Zatiaľ čo Twitter je jedna platforma fungujúca podľa pravidiel určených jej vedením, Mastodon je prepletená sieť tisícov takýchto platforiem fungujúcich podľa vlastných pravidiel.Zdieľať

Najväčší rozdiel je v tom, že zatiaľ čo Twitter je v podstate len jedna platforma, ktorá funguje podľa pravidiel určených jej vedením, Mastodon je prepletená sieť tisícov takýchto platforiem, známych ako inštancie, každá funguje podľa vlastných pravidiel a všetky sú si rovnocenné.

Každý používateľ si musí vybrať, na ktorej inštancii si chce založiť svoj účet. Môže si tak vybrať tú, s ktorej pravidlami sa najviac stotožňuje (napr. pravidlá spávania, zásady ochrany osobných údajov, podmienky poskytovania služieb, pravidlá moderovania obsahu, ale aj maximálny počet znakov na jeden príspevok), no aj tak má prístup k používateľom z iných inštancií. Ak sa niekomu znepáči jeho domácka inštancia, môže ju bez problémov vymeniť za inú.

Inštancie bežia na rôznych serveroch po celom svete, ktoré zabezpečujú dobrovoľníci. Celá sieť je financovaná crowdfundingom, nenájdete na nej žiadnu reklamu.

Aj keď nemá žiadneho vlastníka či šéfa, jej zakladateľom je mladý nemecký programátor Eugen Rochko, ktorý ju vytvoril ako open-source projekt v roku 2016, keď sa povrávalo, že Twitter plánuje kúpiť zakladateľ PayPalu Peter Thiel.

Moderovanie obsahu

Mastodon elegantne obchádza jedno z najväčších bremien väčšiny sociálnych sietí – zodpovednosť za obsah a s ním spojenú moderáciu a cenzúru. Facebook či Twitter sú v ťažkej pozícii, keď by mali potláčať nenávistný obsah, bojovať proti dezinformáciám, v dôsledku čoho čelia kritike za prílišnú cenzúru, no zároveň si chcú udržať čo najširšie publikum kvôli ziskom z reklamy.

Mastodonu nejde o zisk, pretože to je iba prostriedok, ktorý používateľom umožňuje vytvárať sociálne siete podľa svojho gusta. Naopak, klientmi Twitteru sú inzerenti a produktom, ktorý im predáva, zas jeho používatelia.

Kontrolu stavu na danej inštancii má na starosti jej prevádzkovateľ a komunita používateľov. Je teda nemožné, aby všetkých riadila nejaká centrálna autorita. Namiesto toho, ak sa niekto začne správať proti pravidlám inštancie, na ktorej má založený účet, tá ho môže rýchlo vypudiť spomedzi svojich radov a previnilec si bude musieť nájsť nový server, ktorý ho prijme a bude tolerovať jeho správanie. A čo viac, administrátori jednej inštancie môžu zablokovať celé prepojenie s inou inštanciou.

Používatelia z iných serverov s ním zase postupne pretnú všetky spojenia, ak bude pokračovať vo svojom správaní. Výsledkom je izolovaný extrémista s pomerne malou skupinou odberateľov s účtom založeným na malom okrajovom serveri, odkiaľ už nebude môcť špiniť vzduch v slušných diskusiách. Servery s nenávistným obsahom sa navyše nezobrazia vo verejnom zozname inštancií na webe Mastodonu.

Pre nováčikov je ťažké zorientovať sa v anarchistickom chaose a nájsť ľudí, ktorých by mali sledovať.Zdieľať

Fakt, že to naozaj funguje, potvrdzuje príbeh americkej ultrapravicovej siete Gab, ktorá bežala na upravenej verzii Mastodonu (keďže má otvorený zdrojový kód, každý si ho môže upraviť a použiť podľa gusta), čiže mohla viesť interakcie s ostatnými inštanciami. Väčšina z nich si ho však zablokovala, a tak sa z Gabu stal izolovaný ostrov.

Problémom decentralizovaného prístupu je inde. Pod spomínaným tweetom oslavujúcim úspech Mastodonu sa vedľa gratulácií ozývali apely, aby sa stal používateľsky priateľskejším – pre nováčikov je totiž ťažké zorientovať sa v anarchistickom chaose a nájsť ľudí, ktorých by mali sledovať.

Dokonca aj jazyk a funkcie siete sú pre nezasvätenca najprv ťažko zrozumiteľné, pretože celá architektúra Mastodonu je bližšia slobodnému internetu spred čias, keď si ho sprivatizovali technologickí giganti, ktorí naučili svetovú populáciu používať sociálne médiá.

Facebook či Twitter síce ponúkajú menej slobody, ale na oplátku je ich centrálne riadený virtuálny priestor prehľadnejší a svojich používateľov ochotne povedú za ruku.

Aktuálne existuje asi 8-tisíc inštancií, zvyčajne sú venované určitej téme, od technológií cez server pre chodcov a cyklistov po LGBTQ. V našich končinách nie je veľmi rozšírený, u českých susedov existuje niekoľko stredne veľkých inštancií.

Najpočetnejší je s 3,7 tisíca používateľov server MastodonCzech.cz, ktorý spravuje šéfredaktor portálu Lupa.cz David Slížek. Od roku 2019 má svoju inštanciu aj česká Pirátská strana (258) a účty si už zakladajú aj významné inštitúcie, napríklad Úrad vlády ČR či pražskí hasiči.

Eugen Rochko, zakladateľ Mastodonu. Foto: mastodon.online

Črtá sa koniec hegemónie?

Mastodon, ktorý zaznamenal prvý výrazný úspech po šiestich rokoch svojej existencie, nám pripomína jednu dôležitú vec: ponuka rôznych typov sociálnych sietí, ktoré ponúkajú alternatívne riešenia, nikdy nebola pestrejšia ako dnes. Prichádza nová éra sociálnych médií?

História sociálnych sietí je krátka, ale výpovedná (zaoberáme sa iba západom, pretože v niektorých ľudnatých krajinách východu, napr. v Číne, sú západné sociálne siete blokované). Kedysi dominoval MySpace, v roku 2006, len tri roky po svojom vzniku, sa stal najnavštevovanejšou stránkou na internete. O dva roky ho však zatienil Zuckerbergov Facebook, ktorý sa v našich končinách stal prototypom sociálnej siete a dnes ho používa viac ako tretina sveta.

Aj keď stále vznikali alternatívy, nikdy nebolo toľko veľa životaschopných sociálnych sietí, ktoré by mohli vyzvať úradujúceho hegemóna či – čo je hádam ešte dôležitejšie – jeho spôsob fungovania. Pre prehľadnosť a stručnosť uvedieme len niektoré príklady.

Máme tu „mainstream“ s relatívne dlhou históriou, Facebook či Twitter, ktoré v podstate ovláda jeden boháč, obsah spravujú centralizovanou cestou, ich hlavným cieľom je zisk z inzercie a o ich algoritmoch a moderačných rozhodnutiach často nevieme takmer nič. Dlho boli prakticky jedinou možnosťou, pretože na iných sieťach bola absolútna menšina.

Ďalej tu máme takmer nemoderovaný Telegram, ktorý síce vlastní boháč Durov, ale inzerciu či platené prémiové účty využíva na financovanie chodu platformy. Cieľom tu nie je zisk, ale samotná služba a jej rast a udržateľnosť.

U nás je síce do dnešného dňa predovšetkým semenišťom konšpirátorov a ďalších podivných indivíduí či (jemnejšie povedané) útočiskom ľudí, ktorí sa na Facebooku už necítia doma, ale v iných krajinách ho používajú aj seriózne inštitúcie či jednotlivci, napríklad prezident Zelenskyj.

Pre tri štvrtiny používateľov je dokonca každodenným zdrojom väčšiny správ, niektorí cezeň robia takmer všetko, od objednávania jedla až po počúvanie hudby (to umožňujú programovateľní boti). Telegram dokonca najnovším updatom plánuje priblížiť svoje skupinové chaty „starým dobrým internetovým fóram“ a ešte viac tak rozšíriť svoj potenciál stať sa široko používanou všestrannou sociálnou sieťou.

A napokon rozbiehajúci sa Mastodon, sieť, ktorú prevádzkujú, moderujú a vytvárajú priamo jej používatelia. Okrem toho je prepojená s tzv. fediverzom, čiže celým súborom podobne decentralizovaných služieb, ktoré majú byť alternatívou k mainstreamu (napr. PixelFed – Instagram, PeerTube – YouTube).

Zďaleka nemôžeme čakať, že Mastodon razom nahradí Twitter ani že po krátkom záujme táto bublina nepraskne. Jedno je však nateraz isté: budúcnosť je otvorená a budeme v nej mať na výber.Zdieľať

Digitálne technológie aj sociálne siete sú už pevnou súčasťou našej každodennosti, nie len novinkami, ktoré sa musíme učiť používať. Väčšina z nás postupne získava rozhľad a vedomie možnosti voľby. Ak sa nám niečo znepáči alebo iná služba ponúka čosi lepšie, môžeme prebehnúť inam, prípadne kombinovať výhody oboch.

Dôkazom je, že aj keď bol Mastodon doteraz obývaný skôr minoritnými skupinami (technologickí nadšenci či furries), po zmene vo vedení Twitteru zaujal aj mainstreamovejších používateľov, napríklad viacerých západných novinárov.

Toto dianie na scéne sociálnych médií je povzbudivé. Nielenže v západnom svete pomaly slabne dlhoročná hegemónia jednej sociálnej siete (Facebook či Twitter), ale aj hegemónia jediného typu sociálnych sietí (vlastnená miliardárom, orientovaná na zisk a centrálne riadená a moderovaná).

Samozrejme, zďaleka nemôžeme čakať, že Mastodon razom nahradí Twitter ani že po krátkom záujme táto bublina nepraskne či dokonca že vyrieši všetky problémy sociálnych sietí a žiadne nové nevytvorí. Jedno je však nateraz isté: budúcnosť je otvorená a budeme v nej mať na výber.