Po Richardovi Vašečkovi a Branislavovi Škripekovi vstupuje do veľkej politiky ďalší človek z prostredia charizmatických kresťanských spoločenstiev. Pôsobí v Spoločenstve pri Dóme sv. Martina, kandidoval za OĽaNO a vo voľbách získal viac ako 15-tisíc preferenčných hlasov. Eduard Heger v rozhovore pre Postoj hovorí, že chce, aby sa novozvolení konzervatívni poslanci organizovali.

Vieme o vás, že ste konvertita. Ako ste sa stali kresťanom?

Vyrastal som v neveriacej rodine, konvertoval som vlastne po vysokej škole. Začalo sa to po smrti môjho otca, ktorá prišla náhle a nečakane. Psychicky ma to zlomilo, mama ma zobrala k jednej známej, ktorá bola veriaca, tá mi dala knihu o tom, ako sa môže kresťan rozprávať s Bohom.

Zažil som tak svoju skúsenosť, zistil som, že Boh mi načúva. Potom som išiel na rok a pol do Ameriky, kam mi táto známa posielala prednášky, ktoré odzneli v Spoločenstve pri Dóme svätého Martina. Počas môjho amerického pobytu aj mama začala chodiť do kostola. Po návrate domov som zašiel prvýkrát na „stretko“ bratislavského spoločenstva a už som tam zostal.

Pred štyrmi rokmi úspešne kandidovali za OĽaNO Branislav Škripek a Richard Vašečka, teda lídri charizmatického hnutia, pričom sám Škripek viedol aj vaše spoločenstvo. Slovensko zrazu spoznalo nový fenomén, ako ste to brali? Neboli ste aj trochu nesvoji z toho, že zrazu sa vaši ľudia stávajú politikmi, pričom politika je činnosťou s tvrdými pravidlami?

V prvom rade to bola pre nás úžasná vec, keďže sme ich poznali. Takže jasne dominovala radosť z toho, že angažovaní kresťania sa dostávajú do politiky.

Neboli aj v KDH?

Iste, ale toto boli ľudia, ktorých sme dlho poznali a pracovali na poli evanjelizácie.

Škripek bol medzičasom zvolený za europoslanca, v parlamente teraz budete sedieť s Vašečkom, spolu s ním vám bude najbližší Juraj Droba, liberálny poslanec SaS, v ktorého firme ste boli konateľom. Ako ste sa spoznali? 

Bola to náhoda, spoznali sme sa vďaka jeho bývalej manželke Gabike, zhodou okolností sme obaja išli v rovnakom čase do Ameriky. Ostali sme v kontakte aj po návrate a potom sme spolu začali podnikať.

Takže konzervatívne krídlo OĽaNO bude mať najlepšie vzťahy s liberálmi zo SaS.

(Smiech.) Neviem, či najlepšie, ale s Jurajom mám ja osobne dobrý vzťah.

Ako vlastne vzniklo vaše charizmatické spoločenstvo?

Niektorí jeho členovia vyšli zo skupiniek, ktoré zakladal ešte za totality Silvo Krčméry. Na začiatku 90. rokov zavolal malú modlitebnú skupinku na faru vtedajší kaplán Jozef Krupa. Títo ľudia zažili spolu duchovné prebudenie a neskôr začali na modlitby pozývať aj ďalších ľudí, robili sa prednášky a potom nastal boom.

Koľko ľudí je dnes súčasťou bratislavského spoločenstva?

230.

A celkovo na Slovensku?

To sa ťažko ráta, môže to byť okolo 15-tisíc ľudí.

Opísali ste, ako to vzniklo v Bratislave, ale prečo mali tieto spoločenstvá taký rozmach aj po Slovensku?

To, čo sa stalo v Bratislave, sa udialo i v iných kútoch Slovenska. K rozmachu prispelo i to, že študenti, ktorí tvorili komunitu v Bratislave, sa neskôr vracali do svojich miest a zakladali tam miestne spoločenstvá.

Títo ľudia sa teda navzájom poznali, stretávali sa aj na zahraničných konferenciách, vznikali medzi nami priateľstvá. Braňo Škripek a Mário Tomášik patrili medzi prvých kazateľov, ktorí chodili po Slovensku a pomáhali vzniku a pôsobeniu viacerých spoločenstiev.

Takže takých väčších spoločenstiev, ktoré majú vyše 40 ľudí, sú už dnes po krajine desiatky, možno stovka. Už ubehlo 20 rokov od vzniku, postupne to rástlo, začali sa robiť veľké akcie ako Campfest, rôzne konferencie a pod.

Dostali ste vyše 15-tisíc krúžkov, čo je vzhľadom na fakt, že ste mediálne neznámy, obrovský počet. Mnohí známi politici, ktorí sú na obrazovkách najmenej desať rokov, by zobrali aj tretinu z toho. To vás až takto masívne prekrúžkovali ľudia zo spoločenstiev?

Samozrejme, mediálne som nebol známy, no v tom našom laickom kresťanskom svete ma dobre poznali, keďže som chodil po celom Slovensku a slúžil.

Povedali ste „slúžil“ – čo to znamená?

Pod tým pojmom rozumiem všetky typy aktivít od organizovania či vedenia modlitebných stretnutí, prednášok, ale aj pomoc iným spôsobom. Mal som možnosť kázať i na Campfeste, kam chodí okolo 5-tisíc ľudí, takže ma osobne či sprostredkovane pozná veľký počet ľudí.

Čo je podstatou charizmy vašich spoločenstiev? Je v nej niečo, čo vysvetľuje aj váš vstup do politiky?

Niektorí ľudia v spoločenstve sú rovnako ako ja konvertiti, väčšina však vyrastala v katolíckom prostredí a v určitom okamihu života zažila dotyk Boha. To ich poznačilo natoľko, že Boh sa stal pánom ich života, takže chcú žiť kresťanstvo všade.

Bohatstvo evanjelia chceme prinášať do každej oblasti života. Keby som sa nestal kresťanom, mal by som možno rozbitý život, za sebou prvý rozvod, keďže moje predstavy o živote boli iné. Kresťanstvo mi prinieslo do života stabilitu, pokoj aj šťastie. Hodnoty kresťanstva sú požehnávajúce. Ľudí teda vedieme k tomu, aby tieto hodnoty prinášali, kamkoľvek idú.

​To je naša výhoda, že my presne vieme, kto sú naši voliči a kde sú. Môžeme s nimi priamo komunikovať. Zdieľať

Naše spoločenstvá sú preto otvorené pre všetkých. Robíme prednášky o manželstve, o tom, ako byť kresťanom v praktickom živote, na témy z vierouky. Napokon, evanjelium zasahuje každú oblasť života. Ľudí tiež vedieme k tomu, aby mali Boží charakter, boli čestní, pracovití, ústretoví, aby prinášali medzi nás Ježiša.

Už ste začali aj s prednáškami na tému, čo to znamená byť politicky angažovaným kresťanom?

Naše spoločenstvo priamo nie, ale iné spoločenstvá už robia prednášky Kresťan v politike.

Aký máte vzťah s cirkvou? Vieme, že biskup Jozef Haľko má nad vaším bratislavským spoločenstvom duchovný patronát.

Naše spoločenstvo vedú laici. Sme súčasťou katolíckej cirkvi. Otec Haľko bol pre nás vyčlenený ako duchovný formátor, čo v praxi znamená, že naše spoločenstvo neriadi, ale máme v ňom duchovnú oporu a poskytuje formáciu.

Ako prispeli k vašej politickej aktivizácii pochody za život a vôbec veľké oživenie pro life hnutia v posledných rokoch?

Samozrejme, ľudia od nás sa aktívne zapájali do pochodov, brali sme to ako manifestáciu nášho postoja. Ale moje zvažovanie vstupu do politiky nesúviselo priamo s týmto fenoménom.

My kresťania vnímame už dlhšie, že tvrdá sekularizácia prichádza aj na Slovensko a je natoľko silná, že začína potláčať kresťanov. Sme vykresľovaní ako tí, čo broja proti modernej spoločnosti, kresťanstvo je podávané ako škodlivá vec, ktorej sa treba zbaviť.

My hovoríme, počkajte, nezavrhujte to, veď kresťanstvo okrem viery prináša aj hodnoty, ktoré sú bohatstvom pre celú spoločnosť. Po druhé, my to aj osobne prežívame,a nemyslíme si, že je správne byť v pozícii utláčaných.

Ako si vysvetľujete, že lídri týchto spoločenstiev sa politicky angažujú najmä v OĽaNO a nie v KDH?

Tá angažovanosť súvisela s istým dozrievaním. Spočiatku mali lídri spoločenstiev plné ruky práce s ich organizovaním, neskôr však niektoré veci začali fungovať samy a čoraz viac vystupovalo do popredia to, že kresťanom vo verejnom živote veľa vecí prekáža, ale nedokážu to zmeniť.

Mnohí ľudia zo spoločenstiev sa preto začali angažovať, aj keď spočiatku najmä na komunálnej úrovni. Zrazu Igor Matovič založil Obyčajných ľudí a pred voľbami v roku 2012 začali prichádzať aj ponuky na vstup do veľkej politiky. Ľudia sa museli rozhodovať veľmi rýchlo, doslova v priebehu niekoľkých dní.

Aj vás vtedy oslovili?

Tie ponuky išli krížom krážom. Lízlo to aj mňa, ale vtedy som ešte necítil, že by som mal ísť do politiky. Čakalo to na Richarda Vašečku a Branislava Škripeka, čo bolo fajn. Neviem, prečo s takouto iniciatívou neprišlo samotné KDH. Ale v každom prípade to bol zaujímavý jav a konzervatívna scéna zrazu zistila, že je tu niečo nové.

Neskôr ste sa aj vy zapojili do činnosti OĽaNO.

Áno, minulý rok. S Richardom Vašečkom som úzko spolupracoval ešte predtým, ako sa stal politikom. Vedeli sme o sebe. Keď hľadali do hnutia manažéra, Richard ma oslovil, či by som si niečo také nevedel predstaviť. Zobral som to ako výzvu, že môžem využiť svoje manažérske zručnosti a zároveň bližšie pričuchnúť k politike.

Nechcem na úvod hovoriť silácke reči. Som v tom prostredí nový a viem, že si nemôžem myslieť, že tam prídem a všetko zmením. Zdieľať

Politika je zvláštna disciplína svojho druhu. Nestačí v nej byť len dobrým človekom, dobrým kresťanom a dokonca ani dobrým odborníkom. Aj takíto ľudia v nej môžu pohorieť. Keď ste prijali ponuku kandidovať, tak ste si museli položiť aj otázku, či sa tam hodíte. Prečo ste si odpovedali kladne?

Nebolo to len moje vlastné rozhodnutie. Keď za mnou prišiel Richard Vašečka s ponukou, aby som kandidoval, tak som sa, samozrejme, radil s manželkou, ale aj s ľuďmi z nášho spoločenstva a ďalšími lídrami. Bavili sme sa aj o tom, či som vhodný kandidát.

Začal som to brať už nielen ako výzvu, ale aj ako poslanie. Riešili sme, či je moja výbava vhodná pre vstup do politiky. To, že títo ľudia mi povedali „si dobrý kandidát, choď do toho“, ma povzbudilo. Aj v kampani som to bral tak, že chcem byť vyslancom týchto ľudí a zastupovať ich.

Koho presne myslíte? Tých 15-tisíc ľudí, ktorí vás krúžkovali alebo kresťanské spoločenstvá?

Predpokladám, že toto je jadro mojich voličov. Sú to ľudia, ku ktorým mám blízko. To je naša výhoda, že my presne vieme, kto sú naši voliči a kde sú. Môžeme s nimi priamo komunikovať.

Už máte predstavu, v akom parlamentnom výbore by ste chceli pracovať?

Nechcem ešte hovoriť o konkrétnom výbore, ale mám ekonomické vzdelanie a od roku 2007 podnikám. To je oblasť, ktorá ma zaujíma. Potom je to tiež obrana, keďže mám aj intenzívnu skúsenosť s prácou na tomto ministerstve.

Za OĽaNO bolo zvolených veľa konzervatívnych ľudí. KDH už nebude v parlamente. Uvažujete aj o tom, že by ste vystupovali organizovane?

Myslím, že pre nás kresťanov je organizovanie sa úplne prirodzená vec.

Čo to konkrétne znamená? Uvažujete aj o nejakej frakcii?

Skôr by som to nazval platforma. Rišo Vašečka to už začal iniciovať. My sme ľudia, ktorí žijú svoje kresťanstvo denne a nevieme žiť bez neho. Nesieme tie hodnoty ďalej a ako sme ich hájili v bežnom živote, tak ich budeme hájiť aj v parlamente. Nepotrebujeme sa do tejto roly nejako špeciálne vžívať.

Mnohí katolíci sa na charizmatikov pozerajú s istou skepsou až kritikou. Vnímajú vás ako takých protestantov v rámci cirkvi. Stretávate sa s tým?

Stretával som sa s tým, ale je to čoraz zriedkavejšie. Súvisí to s tými začiatkami v 90. rokoch, tie boli naozaj trochu divoké, ale to je vždy tak, keď príde niečo nové. Už sa to okresalo, ľudia sa prečistili.

Kredibilita ľudí, ktorí sa dnes pohybujú v charizmatickom hnutí, je vysoká. Všetci už vidia, že to nie sú žiadni blázni, ale dospelí, zrelí ľudia, ktorí majú svoju prácu a milujú Boha. Nejde o nejaké uletené charizmy, sú to charizmy Ducha Svätého a k tomu treba mať úctu.

Na konci tohto volebného obdobia budete posudzovaní nielen podľa toho, aký ste kresťan, ale aj na základe toho, ako politicky uspejete. Vašečka so Škripekom to celkom zvládli. Čo chcete po štyroch rokoch v politike za sebou zanechať?

Pristupujem k tomu triezvo a nechcem na úvod hovoriť silácke reči. Som v tom prostredí nový a viem, že si nemôžem myslieť, že tam prídem a všetko zmením. To som si myslel, keď som bol mladý a naivný. Idem teda do toho s rešpektom a vedomím, že mám okolo ľudí, ktorí sú skúsenejší a budú ma vedieť zorientovať. Nechcem sa vyhýbať odpovedi, ale viac vám budem vedieť povedať možno po roku.

Ako vnímate povolebné dianie?

Je to obdobie plné emócií. Vo svojom živote som zažil viacero divokých situácií a pre mňa ako veriaceho človeka je dôležité vidieť ďalej, počúvať Boží hlas, hľadať dlhšiu perspektívu a sústrediť sa na prácu pre dobro krajiny.

Čo vám z toho zatiaľ vychádza?

Jedna perspektíva je, že určití ľudia sa vyfarbili a už sa im bude len veľmi ťažko vysvetľovať, že nepodľahli poslednej možnosti získať moc. Vidím, že prichádza éra, v ktorej chcú ľudia v politike čestných a poctivých ľudí a pri každých voľbách to bude čoraz viac cítiť. To je veľmi dobrá perspektíva.

Aj vy ste sa vlastne do politiky dostali vďaka Igorovi Matovičovi, ktorý vyvoláva na politickej scéne veľa kontroverzií, mnoho ľudí s ním nechce spolupracovať. Aká je vaša osobná skúsenosť s ním?

V prvom rade s ním nechcú spolupracovať ľudia, ktorí majú nečisté úmysly. Moja osobná skúsenosť s ním je, že mu naozaj na tejto krajine záleží a chce, aby bola korupcia vykorenená a aby sa do riadenia štátu zapájali čestní a schopní ľudia.

O tom nepochybujeme. Otázka je, či tým, ako funguje a pristupuje k ľuďom, nie je skôr deštruktívnym typom politika.

Je človek, ktorý má víziu a tá dáva zmysel. Mnohým sa táto vízia môže zdať radikálne komunikovaná, ale myslím, že cíti určité poslanie, ktoré chce splniť.

Čo je tým poslaním?

Ako som povedal, vykorenenie korupcie a čestné riadenie štátu.

Môže sa to vôbec podariť?

Je to ideál, ale prečo by sme o ňom nemohli snívať? Potlačenie korupcie považuje za najvyššiu hodnotu a ide si za tým.

Foto: Pavol Rábara