O pár dní bude náš najstarší syn sláviť svoje trináste narodeniny. Dlho sme s manželkou zvažovali, či svojmu tínedžerovi konečne kúpime jeho prvý mobil. Skutočnosť, že doteraz žiaden nemal, udivuje mnohých, predovšetkým jeho spolužiakov. Pár rán stihol už v tomto smere utŕžiť, ale drží sa statočne. 

V žiadnom prípade nekonáme s presvedčením, že naše riešenie nedať deťom neobmedzený prístup do digitálneho sveta je univerzálne a jediné správne. Ide z našej strany skôr o snahu chrániť ich od obsahov, ktorým človek ľahko podľahne, ťažko si to uvedomí a ešte ťažšie otvorene prizná. 

Všímam si, že boj o našu pozornosť je čoraz sofistikovanejší. Tvorcovia mediálnych obsahov bezpečne vedia, ako, kedy a kde zaútočiť a vtiahnuť nás do magického sveta digitálnej zábavy. Koľkokrát my dospelí nechápavo krútime hlavami nad tým, ako je to možné, že sme opäť boli schopní hodiny presedieť pri niečom takom… zbytočnom. O čo zraniteľnejšie sú deti?        

Ako učiteľ sa denne stretávam s mladými, ktorí sú dlhodobo pohltení a presýtení lacnou zábavou. Dokážu sa zabudnúť v online priestore čoraz dlhšie, a keď sa vracajú, prichádzajú otupení a neprístupní. 

Zároveň všetko to, čo vo virtuálnom svete hľadajú, je prirodzené ich tínedžerskému veku – komunikácia s rovesníkmi, skúsenosť prijatia, hľadanie seba samého a nasledovanie vzorov, umenie či odreagovanie sa. V skutočnosti ide naozaj iba o to, v akej kvalite sa im podarí tieto potreby napĺňať. 

Ako rodič túžim, aby sa moje deti nekŕmili odpadom, ktorý z nich spraví apatických, ťarbavých, lenivých a plytkých ľudí. Nikto nečaká, že na fastfoode odchovaní jedinci budú prekypovať zdravím, tak prečo je to na úrovni mysle a duše iné? 

So znepokojením sledujem, s akou námahou sa deti po koronakríze dokážu sústrediť, ako ťažko sa dokážu nadchnúť pre ideály, ako málo sú ochotní počúvať, ako nekriticky dokážu prijať názory, hodnoty a vzory správania, ako nekultúrne o názoroch druhých diskutujú, a predovšetkým, akí prázdni a nešťastní sa cítia. Možno spolu so mnou prežívate tento smútok.  

Ako učiteľ chcem, aby nové generácie dokázali kriticky myslieť, kultivovane komunikovať, aby mali radosť z hľadania a objavovania, aby si dokázali osvojiť hodnoty, ktoré vedú ku skutočnému šťastiu. Som presvedčený, že toto chce pre svoje dieťa každý normálny rodič. 

Na Slovensku sa v poslednom čase rozbehlo niekoľko veľmi sympatických rozvojových programov, v ktorých sa deti učia plávať proti silnému, hoci plytkému prúdu. Spomeniem tie, s ktorými mám osobnú skúsenosť. Známy a pomerne rozšírený je program DofE – Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu, ktorý vedie deti k osobnostnému a fyzickému rozvoju, dobrodružstvu a zmyslu pre dobrovoľníctvo. Podstatne menší, ale ambiciózny a sympatický rozvojový projekt s názvom Show Your Talent vedie na Slovensku Jaro Dodok. Nájsť, objaviť a pod supervíziou rozvíjať svoje silné stránky prináša nádej najmä do príbehov tých ľudí, nad ktorými sa bezohľadne zlomila palica. 

Najviac osobných skúseností mám s rozvojovým programom Kolégia Antona Neuwirtha s názvom Akadémia veľkých diel. Ciele tohto programu sú jasné: budovať charakter, zvyšovať schopnosť sústrediť sa a kriticky myslieť a zlepšiť čítanie s porozumením.        

Čo nás rodičov často odrádza od záväzku v akomkoľvek programe, je zvyčajne nedostatok času. Samozrejme, času máme všetci akosi menej. Predstavte si však, že namiesto Instagramu, TikToku, četovacích platforiem a Netflixu investujú naše deti svoj čas napríklad do najväčších príbehov našej civilizácie. Filmy, seriály, hudba a knihy sú tak či onak súčasťou ich životov. Možno ide len o to, že vymeníme tretiu triedu za prémiovú kvalitu. Na rok. 

Jasné, že niečo to stojí, ale sylaby programu sú dizajnované majstrovsky – tak, aby sa študenti stretli s tým najlepším z literatúry, filozofie, hudby, filmu a výtvarného umenia a aby o tom diskutovali: kládli si veľké otázky a spoločne v bezpečí skupiny priateľov objavovali odpovede. Spätné väzby učiteľov i študentov sú skvelé, výsledky z výskumov jasne dokazujú, že Akadémia dosahuje, čo sľubuje.  

Skutočne nemám overený recept, ako deti vychovávať pre tento svet, no ako rodič si aj tento rok dám veľký pozor na to, čo a v akej miere získa ich pozornosť, čo počúvajú, sledujú a ako interpretujú svoje vnemy a zážitky. Teším sa, keď budú mať moji chlapci štrnásť a prihlásim ich do DofE či Akadémie. Vy tak možno spravíte už tento školský rok a urobíte dobre.