Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina
28. jún 2022

Nahota rodičov

Deti má naučiť zdravému prístupu k vlastnému telu. Skutočne?

Nahota v rodine prestáva byť výsostne intímna vec medzi rodičmi a deťmi. Vyrobili sme z nej filozofiu, ako vychovať sebavedomé deti.

Deti má naučiť zdravému prístupu k vlastnému telu. Skutočne?

Ilustračné foto: Pixabay.com

Osemročný syn v kuchyni raňajkuje a matka mu pripravuje desiatu do školy. Nahá. Pre niekoho absolútne neprijateľné, pre iného úplne prirodzená vec. Ku ktorému názoru by ste sa pridali? Len máločo vie rodičov rozdeliť tak ako téma nahoty pred vlastnými deťmi.

„U nás doma berieme nahotu úplne prirodzene,“ hovorí o svojom postoji Veronika z Bratislavy, ktorá nás pre citlivosť témy a odhalenie súkromia svojej rodiny poprosila o nezverejnenie priezviska. Veronika má doma osemročného syna a štvorročnú dcéru. Nahotu doma vnímajú tak prirodzene, že nevidí problém, že sa pred svojimi deťmi s manželom pohybujú nahí aj mimo cesty z kúpeľne do spálne.

„Manžel sa s mladšou dcérkou aj kúpe a nevidím na tom nič zlé,“ hovorí. „Ja spávam celý rok nahá, a keď syna budím do školy a mám v práci poobednú službu, takže pôjdem ešte naspäť do postele, neoblečiem sa. Jednoducho synovi spravím raňajky a pripravím desiatu nahá,“ dodáva.

Podľa Veroniky nie je správne robiť z nahoty tabu a vyvolávať tak u detí nezdravú zvedavosť. Je presvedčená, že vďaka tomuto prístupu budú mať deti zdravý postoj k svojmu telu. Priznáva, že k tomuto postoju ju priviedla aj jej vlastná skúsenosť z detstva, ani jej rodičia nerobili so svojou nahotou drahoty.

„Môj otec bežne prebehol po byte nahý, aj keď sme so sestrou boli už tínedžerky či dokonca vysokoškoláčky. Nevidím na tom nič zvláštne ani nič, nad čím by sa bolo treba pozastavovať,“ dodáva.

Sebavedomie vďaka nahote?

Nahota v intímnom bezpečí rodiny je pre malé deti v ich prvých rokoch úplne v poriadku, tvrdia psychológovia. Rodičia by sa podľa nich nemali hanbiť za svoje nahé telo. Rodina tak vytvára priestor, kde sa deti úplne prirodzeným spôsobom zoznamujú s ľudským telom.

Odborníci tvrdia, že z detí vyrastajúcich v prostredí, v ktorom sa rodičia úzkostlivo neskrývajú pri prezliekaní alebo osobnej hygiene, vyrastú sebavedomí dospelí so zdravým prístupom k vlastnému telu, nahote a sexualite.

A naopak, deti rodičov, ktorí sú viac puritánski, sú v riziku, že sa im v neskoršom veku objavia problémy s prijímaním vlastného tela, sexualitou a nezhodami v partnerských vzťahoch v dospelosti. Dieťa chápe nahotu ako niečo neprirodzené a nemorálne.

Trochu sa pritom zabúda, že nie všetci rodičia, ktorí majú problém so svojou nahotou pred deťmi, považujú nahotu za niečo nemorálne a ide skôr o obyčajný ostych, ktorý je v každom človeku prirodzený. 

Rezervovaný postoj k nahote za dverami svojho bytu má aj Zuzana z Bratislavy, mama päťročného chlapca, ktorá nás pre citlivosť témy tiež poprosila o nezverejnenie plného mena. Ako tvrdí, odmieta sa účelovo odhaľovať pred svojím synom.

Pritom sa už párkrát stalo, že jej vtrhol do kúpeľne. „Nič sa vtedy nedeje, nejačím, nekričím na neho, jednoducho ma vidí. Ale načo sa mám promenádovať po byte nahá? Načo je to dobré?“ pýta sa.

„Nemyslím si, že by mi niečo v živote chýbalo len preto, že som ako dieťa nemala pred očami pravidelne obraz svojich nahých rodičov,“ dodáva.

Podľa Zuzany nie je správne, keď deti naučíme príliš voľnému postoju k vlastnej nahote alebo nahote druhých. „Ja by som mala veľké obavy, či by potom môj malý syn vedel rozlíšiť, že mu chce niekto ublížiť. Keby ho niekto cudzí nabádal, aby sa pred ním vyzliekol, dokázalo by malé dieťa s takýmto postojom k nahote rozlíšiť, že sa deje niečo zlé?“

Zuzana tvrdí, že nemá problém synovi primerane jeho veku odpovedať na zvedavé otázky o tele. „K tomu nepotrebujem vystavovať seba ako nejakú živú pomôcku,“ hovorí.

„Podľa mňa je prirodzené uchovávanie intimity pred okolím normálne. Intimitu som vždy brala ako niečo posvätné, niečo, čo sa proste neukazuje. Myslím si, že dieťa nepotrebuje vidieť matkine alebo otcove intímne partie, aby sa normálne vyvíjalo,“ dodáva.

Deti prijímajú hranice od rodičov

Otázka nahoty v rodine nie je podľa psychologičky Moniky Matejovej izolovaná téma v rámci výchovy. Podľa nej je o intimite, rešpekte a hraniciach samotných rodičov, ktoré si priniesli zo svojej pôvodnej rodiny, a o tom, ako si pravidlá nastavili vo svojej novej rodine.

„Deti prirodzene prijímajú hranice od rodičov – takže to, čo rodičia považujú za prirodzené, prijmú aj ich deti ako prirodzené. Ak rodičia chodia pred deťmi nahí, deti to budú považovať za prirodzené a nebudú sa ostýchať zostať nahé ani ony,“ povedala pre Postoj.

Psychologička však upozorňuje, že v nás existuje prirodzený stud týkajúci sa vlastného tela, ktorý je vrodený a objavuje sa naprieč kultúrami zhruba v rovnakom vývinovom období.

„Okolo dvoch až troch rokov sa rozvíja identita dieťaťa. Začína hovoriť o sebe v prvej osobe, vie povedať, či je chlapec alebo dievča. V tomto veku vníma rozdiely medzi mužmi a ženami,“ dodáva.

A skutočne dokáže nahota v rodine pomôcť tomu, aby dieťa v budúcnosti netrpelo komplexami zo svojho tela? „Nedá sa povedať, že by vystavenie detí nahote rodičov bolo protektívnym faktorom proti komplexom,“ myslí si Monika Matejová. „Na druhej strane ani prílišná ochrana detí pred nahotou, len aby náhodou nevideli niekoho nahého, neprospieva zdravému vývinu osobnosti v tejto oblasti,“ dodáva.

Ilustračné foto: Flickr.com/juhansonin

Existujú teda nejaké hranice „zdravej nahoty“? Podľa psychologičky vôbec netreba robiť problém, ak sa rodič umýva, prípadne je na toalete, a dieťa ho zbadá nahého. „Ale podľa môjho názoru je vhodné nevystavovať dieťa rodičovej nahote mimo prirodzeného kontextu. Akékoľvek umelé navykanie detí na nahotu, aby nemali neskôr komplexy, mi nesedí,“ myslí si Matejová.

Podľa nej si síce dieťa takto môže na nahotu zvyknúť, to však ešte nemusí znamenať, že mu to aj vyhovuje. „Sú svedectvá detí v dospelom veku, ktoré nahota ich rodičov obťažovala a v dospelosti išli inou cestou. Ale na druhej strane existujú svedectvá detí v dospelosti, pre ktoré boli v dôsledku prudérnej výchovy nahota a sexualita spojené s pocitom pošpinenia a hanby a táto výchova urobila z nahoty kľúčový problém,“ doplnila.

Voľný vzťah k nahote môže najmä v čase, keď deti trávia značnú časť svojho voľného času na sociálnych sieťach, mať svoje riziká, ktoré by si rodičia mali uvedomovať. Podľa psychologičky Moniky Matejovej sú deti prirodzene dôverčivé a riziko kontaktu s nebezpečnými ľuďmi nedokážu správne odhadnúť. Pre ne je komunikácia s druhými ľuďmi na internete len „okno do vonkajšieho sveta“. Toto riziko stúpa, ak je nahota v rodine bežná, pretože ju vnímajú cez bezpečné vzťahy s rodičmi.

Inzercia

„Najdôležitejšie je, aby nahota nebola niečím zlým. Treba si vysvetliť, že sú miesta, kam nahota patrí a kam nie. Rodičia musia byť vyrovnaní s touto témou. Deti potrebujú počuť, že sú ony aj ich telá pekné a že sú dobré také, aké sú, aj nahé, aj oblečené,“ uzatvára Monika Matejová.

Spoločný kúpeľ ako praktické vyučovanie

Napriek tomu, aká je nahota rodičov pred deťmi citlivá téma a že predstavuje jednu z najintímnejších záležitostí rodiny, stáva sa už nástrojom, ako „správne vychovávať deti v modernom svete“. Matky chcú svojou nahotou učiť svojich synov, aby nepodliehali všeobecne prijímaným normám krásy ženského tela, ktoré musí byť za každých okolností štíhle a dokonalé.

Na samej sebe chcú ukázať, ako sa telo mení časom i po pôrodoch. Aby keď si raz nájdu životnú partnerku, dokázali ju skutočne prijať takú, aká je.

Pred časom vysvetlila tento postoj americká publicistka a mama troch detí Marry Widdicksová, ktorá v článku pre The Washington Post vysvetľovala, prečo sa so svojimi synmi kúpe nahá. 

V tom čase mali jej dvaja chlapci päť rokov a dva roky, dcérka mala len osem mesiacov. „So všetkými deťmi sa kúpem naraz denne,“ píše. „A mojim deťom to dáva dôležitú lekciu o živote. Napriek mnohým názorom ľudské bytosti dokážu odlišovať obyčajnú anatomickú nahotu a sexuálne odhaľovanie,“ pokračuje.

V texte sa snaží vysvetliť, prečo sa s deťmi kúpe a zámerne im odhaľuje svoju nahotu. „Zahaľovaním svojich tiel pred vlastnými deťmi, ako keby to bolo niečo hanebné, v nich môžeme vypestovať povedomie, že všetky telá sú nemravné, a tak sú objektom nemravných myšlienok,“ tvrdí.

Podľa nej kúpeľ slúži ako príležitosť ukázať vlastným deťom, že telá bývajú v rôznych tvaroch a veľkostiach, niektoré vráskavejšie a ovisnutejšie ako iné, a je úplne v poriadku všímať si a skúmať rozdiely medzi pohlaviami.

„Moji chlapci sú priťahovaní k mojim prsiam, keď sme vo vani, neodolajú a štuchajú do nich. Ale namiesto toho, aby som spanikárila, zakrývala si telo a v hanbe sa otáčala, využijem túto príležitosť, aby som s nimi otvorene hovorila o rešpekte k telu a priestoru iných ľudí. Vysvetľujem im, že každý je vlastníkom svojho tela a že nie je v poriadku, ak sa budú dotýkať akejkoľvek jeho časti bez dovolenia.“

K nahote ako praktickej výchovnej metóde sa prihlásila aj americká spisovateľka a mama štyroch chlapcov Rita Templetonová

„Chcem, aby moji chlapci videli, ako vyzerá skutočné ženské telo. Pretože ak to nespravím a prvýkrát uvidia nahú ženu v časopise alebo filme s neuveriteľne dokonalou postavou, aké budú ich očakávania? A ktorá ženy by ich mohla vôbec naplniť?“ vysvetľuje.

Sama priznáva, že po štyroch pôrodoch má problém zmieriť sa s tým, ako jej telo vyzerá. „Ale v záujme svojich chlapcov – a v záujme svojich budúcich neviest – im klamem cez zuby. Keď sa pýtajú na moje strie na bruchu, hrdo im hovorím, aká je ťažká práca vynosiť dieťa a že sú to moje odznaky,“ píše Templetonová.

Priznáva, že jej je nepríjemné, keď sa deti vo svojej zvedavosti dotýkajú jej brucha, a má chuť na ne vykríknuť, aby nechali jej tuk na pokoji. „Ale neurobím to. Pretože práve teraz, počas týchto pár formujúcich rokov, je moje mäkké brucho ich jediným vnímaním ženského tela. A chcem, aby vedeli, že je krásne aj vo svojej nedokonalosti,“ dodáva.

Spisovateľka je presvedčená, že takto svojich synov vedie k tomu, že im v dospelosti bude jasné, že medializovaný obraz ženského tela nie je norma, a nebudú mať problém prijať jeho nedokonalosti.

Musíme rešpektovať prirodzený stud detí

Odborníci však fanúšikov rodičovskej nahoty pred deťmi upozorňujú, aby si všímali reakcie svojich detí. Určite totiž skôr alebo neskôr narazia na hranicu, za ktorou to už deťom nebude príjemné. A to by rodičia mali nevyhnutne rešpektovať.

Ilustračné foto: Flickr.com/Bathtime

Mnohí očakávajú, že táto hranica príde s nástupom puberty u detí. To je však omyl. Každé dieťa je individuálne a ostych sa môže dostaviť u každého rôzne.

Tím nemeckých vedcov skúmal, ako sa v dieťati vyvíja pocit ostychu, a prišiel k prekvapujúcemu záveru. V jeho nevedomej podobe sa dá rozoznať už po prvom roku života. Najskoršie prejavy u detí, keď už dávajú najavo, že sa hanbia, sa objavujú v druhom alebo treťom roku. Vo všeobecnosti u väčšiny detí toto obdobie prichádza medzi štvrtým a ôsmym rokom.

Americká detská psychologička a rodinná poradkyňa Susan Bartellová upozorňuje rodičov, kedy nastal čas sa doma zahaliť. Podľa nej niekedy vzniknú u samotných rodičov nepríjemné pocity a začnú sa sami seba pýtať, či je nahota v danom veku ešte v poriadku. „To je jasný znak toho, že by sa malo s rodičovskou nahotou pred deťmi skončiť,“ tvrdí. 

Čo si ešte treba všímať? Jasným znakom je, keď sa deti na niektorých častiach tela začnú smiať alebo sa o nich urážlivo vyjadrovať. Zostať oblečený treba aj vtedy, keď samy deti začnú odvracať tvár od vašej nahoty alebo, naopak, začnú robiť nátlak a snažia sa dotýkať intímnych partií svojich rodičov. A ten najjasnejší signál dajú deti, keď samy rodičov vyzývajú, aby sa obliekli, a žiadajú svoj priestor na súkromie.

„Vtedy nastáva čas, keď deti začnú vnímať pohlavné orgány skutočne ako pohlavné orgány. Je to v poriadku, je to normálna súčasť vývoja. Rodičia si to však musia uvedomiť a hlavne rešpektovať to,“ zdôrazňuje psychologička.

Téma nahoty rodičov pred svojimi deťmi rozdeľuje ako máloktorá iná. Aj keď odborníci tvrdia, že v prvých rokoch života dieťaťa je prospešná, mnohí rodičia majú o nej pochybnosti.

Dokážu deti z rodín, kde sa k nahote pristupuje bez cenzúry, odhadnúť, ako so svojou nahotou narábať v spoločnosti? Dokážu odolávať nebezpečenstvám, ktorým deti čoraz častejšie čelia na sociálnych sieťach? Vedia tieto deti rozlíšiť nesexuálnu nahotu v bezpečí domova a tú, ktorá môže viesť k možnému obťažovaniu tam vonku? Zdravo spracovať nahotu v rodine je rodičovská výzva, ktorú treba zvládnuť, aby nakoniec nenarobila viac škody ako osohu.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.