Aktuálne politické turbulencie, ako sú konflikt Igora Matoviča s Richardom Sulíkom, zápas o rodinný balíček či iniciatívy poslanca Gyimesiho, si určite netreba vysvetľovať momentálnym pohnutím mysle šéfa OĽaNO. Odpoveď na to, čo sa deje, nedáva ani jeho dlhodobá osobná animozita k Sulíkovi či svojrázny politický štýl.
Je to síce lákavé, ale Igora Matoviča by sme podceňovali.
Oveľa bližšie k pravde bude mať vysvetlenie, že popri všetkých emóciách ide z jeho strany o začiatok premyslenej politickej hry. Je to snaha o oslovenie konzervatívneho publika s cieľom vybudovať si v ňom kľúčové voličské zázemie pre budúce voľby.
Konzervatívnym voličom sa Igor Matovič snažil prihovárať vždy. Či už skladbou kandidátky, niektorými témami, alebo šikovným upozorňovaním na chyby KDH. Nikdy to však nebola jeho nosná agenda.
V ostatných voľbách OĽaNO všetkých valcovalo na vlne boja proti korupcii. Boli v tom presvedčiví a správne si vyhodnotili, že toto je najmobilizujúcejšia téma volieb. Zostali tak – z pohľadu voliča – na hlavnom ihrisku, kým konkurencia sa na tých vedľajších vybíjala v bojoch s kotlebovcami.
Voličom sa nedá predať, že ste protestným protikorupčným hnutím, ak ste boli štyri roky súčasťou vládneho establišmentu.Zdieľať
Teraz však Igor Matovič dobre vie, že táto karta mu už nebude fungovať. Voličom sa jednoducho nedá predať, že ste protestným protikorupčným hnutím, ak ste boli štyri roky súčasťou vládneho establišmentu, mali premiéra a niekoľkých ministrov.
Šéf OĽaNO preto teraz de facto oprašuje svoje úvahy z roku 2017, keď hovoril o transformácii svojho hnutia na sociálnokonzervatívnu stranu. Okrem iného aj s argumentom, že voličov s takouto orientáciou je veľa, ale mnohí z nich volia Smer, Kotlebu či Borisa Kollára a KDH ich nedokáže osloviť.
Vtedy od tohto nápadu rýchlo upustil, lebo prieskumy mu jasne ukázali, že protestné OĽaNO by tým stratilo, keďže malo aj veľa liberálnych voličov.
Teraz takáto zmena kurzu môže dávať Igorovi Matovičovi zmysel. Liberálnejších voličov, ktorí ho podporovali najmä kvôli protikorupčnému programu, bude v radoch OĽaNO ubúdať, zatiaľ čo na konzervatívnej strane bude stále o čo hrať.
Matovič sa môže pokúsiť zošikovať celý tento priestor okolo seba, alebo ak by mu to nevyšlo, tak aspoň voličsky vysať konkurenciu. Určite má v tomto prípade väčšie šance na úspech, ako keby podobnú taktiku skúšal na opačnom brehu voči SaS alebo Progresívnemu Slovensku.
Zároveň líder OĽaNO môže kalkulovať aj s tým, že spor s liberálmi sa stane jeho novou mobilizačnou témou. Či mu to vyjde, je neisté. Rozhodne sa však o taký posun svojho hnutia pokúša.
Nie všetci budú takémuto novému formátu OĽaNO tlieskať. Nervózna určite bude liberálna časť poslaneckého klubu OĽaNO. Ale aj mnohí z okruhu ľudí, ktorými sa premiér Eduard Heger obklopil na úrade vlády, keďže hodnotovo sú niekde úplne inde. Žiadna z týchto skupín však nedokáže rozbehnutého Igora Matoviča korigovať.
Dôvod na nervozitu budú mať aj v KDH, pretože pri takomto scenári môžu od Igora Matoviča očakávať dve veci. Ponuku na predvolebnú spoluprácu, alebo ak ju nevyužijú, tak útok na mäkký obal svojich voličov. A to pre nich bude značne riziková perspektíva.
V prípade Igora Matoviča určite platí, že je veľmi flexibilným politikom. Ak by videl, že nejaká iná karta mu bude fungovať lepšie ako tá konzervatívna, nebude váhať hrať s ňou a konzervatívne témy upozadiť. Tak ako to urobil v minulosti.
Tých kariet však dnes šéf OĽaNO k dispozícii už veľa nemá.