Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Hegerova vláda Komentáre a názory
16. máj 2022

Najtrápnejšia politická fráza

Už aj Eduard Heger začal básniť o „správnej strane dejín“

Nechajme na budúcich historikov, aby rozsúdili, kto je dnes na „správnej“ či „nesprávnej strane dejín“.

Už aj Eduard Heger začal básniť o „správnej strane dejín“

Premiér Eduard Heger. FOTO TASR – Jaroslav Novák

„Slovensko sa pri vojne na Ukrajine postavilo na správnu stranu dejín,“ citovali médiá premiéra Eduarda Hegera, ktorý sa pred týždňom zúčastnil na verejnom zhromaždení na podporu Ukrajiny na bratislavskom Námestí SNP. Frázu o „správnej strane dejín“ po ňom zopakoval aj Martin Klus, štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.

Je dobre, že súčasná slovenská vláda sa v prebiehajúcom konflikte rezolútne postavila na stranu napadnutej Ukrajiny. No, páni, nestačilo by proste povedať, že Slovensko sa postavilo na „správnu stranu“? Prečo do toho ťahať ešte aj dejiny?!

Anglické slovné spojenie „the right side of history“ rád používal bývalý americký prezident Barack Obama, známy predovšetkým svojím vŕšením fráz. Všelikoho na domácej i medzinárodnej scéne poučoval, že nie je na správnej strane dejín. Seba a svoje politiky, samozrejme, videl na „správnej strane dejín“. Aký priehľadný rétorický trik.

Avšak rovnako rozpačité je, keď túto frázu používajú konzervatívci. V roku 2019 vyšla známemu americkému konzervatívnemu komentátorovi Benovi Shapirovi kniha s názvom The Right Side of History. Jej český prekladateľ Alexandr Tomský pre ňu radšej zvolil názov Jak zachránit západní civilizaci.

Hovoriť, že ten alebo onen súčasník je na „(ne)správnej strane dejín“, znamená naznačovať, že naše vlastné vnímanie dnešných udalostí sa stane kánonickým pre budúcich historikov. Proti anglickej fráze „the right side of history“ sa patrí postaviť to známe slovenské: „Ešte nie je všetkým dňom koniec.“

Predstavte si napríklad, že by ste sa ocitli v Ríme v roku 509 pred Kristom. Rimania práve zvrhli svojho kráľa a vyhlásili republiku. Mali by ste pocit, že kto fandí republike, nachádza sa na „správnej strane dejín“. Naopak, zástancom kráľovstva by ste sa mohli vysmiať, že stoja na „nesprávnej strane dejín“. No dejiny sa vtedy neskončili.

Následne by ste sa presunuli v čase do roku 1871. Krátko predtým sa Rím stal súčasťou Talianskeho kráľovstva. V tej dobe by ste mohli mať pocit, že byť za kráľovstvo je nachádzať sa na „správnej strane dejín“.

Po ďalšej ceste v čase by ste sa presunuli do roku 1946, keď sa Taliansko stalo republikou. Mohli by ste opäť mať pocit, že byť za republiku znamená byť na „správnej strane dejín“. No ak dejiny o niečom skutočne vypovedajú, tak že máločo v nich je definitívne.

Moderného človeka často prekvapí, ak sa dozvie, že v niektorej krajine stále existuje niektorý neduh, o ktorom sa zdalo, že je dávno prekonaný, ako otrokárstvo. Alebo keď sa objaví na scéne dávna choroba, o ktorej sme si mysleli, že ju nadobro potlačili antibiotiká a očkovanie.

Inzercia

A to ešte neotvárame tému, kto tie dejiny bude písať – z akých hodnotových východísk?! Napríklad medzi rokmi 1948 a 1989 sa mnohým udalostiam či osobnostiam skorších dejín prikladali úplne opačné hodnotiace znamienka, než aké im prikladáme dnes.

Prípadne aké otázky si budú historici o niekoľko storočí klásť o našej dobe. Stredovekí kronikári písali svoje kroniky s dôrazom na to, aký kráľ práve panoval a aké bitky zviedol. No súčasných historikov zaujímajú na stredoveku iné veci, napríklad vzťahy medzi pohlaviami v domácnosti. Možno v roku 2122 nebude historikov zaujímať ani tak, aký postoj premiér Heger zaujal v roku 2022 k vojne na Ukrajine, ale či náhodou nebol vegetarián alebo stále holdoval barbarskému zvyku pojedať zvieracie mäso, respektíve kde na fluidnej škále medzi mužom a ženou sa nachádzal...

Navyše, samotná vojna sa ešte neskončila, aj keď väčšina z nás by si priala ukrajinské víťazstvo. Dokonca aj taká z hľadiska dneška morálne jasná záležitosť ako podpora brániaceho sa suseda by mohla byť z pohľadu budúcich generácií hodnotená veľmi odlišne. Predstavte si trebárs, že súčasná napätá medzinárodná situácia by v kombinácii s reťazou náhodných udalostí (možno technických zlyhaní) vyústila v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov do nukleárneho konfliktu. Zvyšky ľudstva, živoriace v nejakej postapokalyptickej rádioaktívnej pustatine, by mali nielen Rusov, ale aj nás na Západe za bláznov, že sme kvôli naťahovaniu sa o Ukrajinu dopustili zničenie ľudskej civilizácie.

Dnes usudzujeme, že podpora brániacej sa Ukrajiny stojí za to a dejiny ju ocenia, lebo šancu na prepuknutie veľkého nukleárneho konfliktu pokladáme v skutočnosti za nízku.

To, že Eduard Heger si obľúbil frázu o „správnej strane dejín“, nenaznačujú len slová o Ukrajine. Už pred približne dvomi týždňami odkázal pochvalne snemu strany Za ľudí, že „v kľúčových otázkach ste na správnej strane dejín“. Opäť, nestačilo by povedať: „v kľúčových otázkach ste na správnej strane“?!

Napriek vyššie napísanému nechcem tvrdiť, že dejiny sú úplne slepé a bezúčelné. Veď práve kresťania prevzali od starovekých Židov presvedčenie, že dejiny majú morálny účel a smer.

Ako kresťania veríme, že posledné slovo bude mať Ježiš, preto by nás aj uprostred dnešných strastí nemala charakterizovať malovernosť, ale nádej na lepší zajtrajšok. Nech už svetskí lídri myslia tou rétorickou frázou čokoľvek, čisto z hľadiska kresťanskej viery „byť na správnej strane dejín“ znamená byť na strane Krista.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.