Rozširovanie NATO Fíni oznámili podporu vstupu do Aliancie, Rusko to vníma ako hrozbu

Fínsky prezident Sauli Niinistö a premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej krajiny do NATO. Informuje o tom agentúra AP.

„Členstvo v NATO by posilnilo bezpečnosť Fínska. Ako člen NATO by Fínsko posilnilo celú túto obrannú alianciu. Fínsko musí bezodkladne požiadať o členstvo v NATO. Veríme, že potrebné kroky na štátnej úrovni, aby k tomuto rozhodnutiu došlo, budú vykonané v najbližších dňoch,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení prezidenta a premiérky zverejnenom na internetovej stránke prezidenta.

Joint statement by the President of the Republic and Prime Minister of Finland on Finland's NATO membershiphttps://t.co/IWJQg6Hj69 pic.twitter.com/0LV3FVyNdw

— TPKanslia (@TPKanslia) May 12, 2022

Ako vysvetľuje AP, toto oznámenie znamená, že Fínsko prakticky s určitosťou požiada o vstup do NATO, i keď si to bude vyžadovať ešte niektoré konkrétne kroky.

Najvyšší predstavitelia Fínska v spoločnom vyhlásení vysvetlili, že verejná diskusia v ich krajine o možnom vstupe do Severoatlantickej aliancie prebehla počas tejto jari, pričom „bol potrebný istý čas, aby si parlament a celá spoločnosť ujasnili svoj postoj v tejto otázke“.

Vo vyhlásení priamo nemenovali hrozbu zo strany Ruska, avšak počas stredajšej návštevy britského premiéra Borisa Johnsona – po podpise britsko-fínskej dohody o bezpečnostných zárukách – Niinistö vyhlásil, že za posunom Fínska smerom k Severoatlantickej aliancii je ruský prezident Vladimir Putin.

„Chceli by sme maximálne posilniť svoju bezpečnosť tým alebo onakým spôsobom, kým rozmýšľame o vstupe do NATO,“ uviedol Niinistö s tým, že ak Fínsko vstúpi do NATO, tento krok nebude mierený proti nikomu.

Za rozširovanie NATO môže Putin, tvrdia Fíni

Na otázku, či Fínsko vstupom do NATO nebude provokovať Rusko, ktoré vyjadrilo nesúhlas so vstupom svojej susednej krajiny do Aliancie, Niinistö odpovedal, že jediný, koho možno viniť z toho, že Fínsko by sa pre tento krok rozhodlo, je ruský prezident Vladimir Putin. „Odpovedal by som, že vy ste to spôsobili. Pozrite sa do zrkadla,“ vyhlásil fínsky prezident.

Fínska premiérka Sanna Marinová v stredu uviedla, že ak jej krajina urobí historický krok a požiada o vstup do NATO, bude to kvôli bezpečnosti vlastných občanov a kvôli posilneniu medzinárodného spoločenstva. Marinová zdôraznila, že Moskva pokračujúcou inváziou na Ukrajine otvorene porušuje medzinárodné právo a Chartu OSN.

Fínsko i Švédsko si zachovávali neutralitu aj počas studenej vojny, a to preto, aby neprovokovali Sovietsky zväz. Fínsko má s Ruskom viac než 1300 kilometrov dlhú hranicu.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg privítal rozhodnutie Fínska v prospech vstupu ich krajiny do Aliancie. Označil ho za „plne zvrchované“ a dodal, že NATO ho „plne rešpektuje“.

„Ak sa Fínsko rozhodne o členstvo požiadať, vrúcne ho v NATO privítame,“ povedal. Možný prístupový proces Fínska by podľa jeho slov bol „hladký a rýchly“.

Rusko pokladá kroky Fínska za hrozbu

Tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov vo štvrtok pred novinármi vyhlásil, že rozširovanie NATO neprispieva k bezpečnosti v Eurázii a vstup Fínska do Aliancie je pre Rusko určite hrozbou.

Ako informovala agentúra Reuters, Peskov súčasne vyhlásil: „Všetky strany sa chcú vyhnúť priamemu stretu medzi Ruskom a NATO, čo už viackrát zaznelo v Moskve, Washingtone aj Bruseli”.

Peskov informoval, že Rusko bude analyzovať situáciu súvisiacu so vstupom Fínska do NATO a vypracuje potrebné opatrenia na zaistenie svojej bezpečnosti.

Dodal, že kroky Fínska sú pre Rusko dôvodom na symetrickú reakciu. Spresnil, že ruská reakcia bude závisieť od miery priblíženia sa vojenskej infraštruktúry aliancie NATO k ruským hraniciam.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov už pred časom varoval, že Rusko v prípade pripojenia sa Fínska k NATO prijme opatrenia na „opätovné vyváženie situácie“. Peskov označil Alianciu za "nástroj zameraný na konfrontáciu". Ruské ministerstvo zahraničia tiež pred časom varovalo, že ak by severské krajiny vstúpili do Severoatlantickej aliancie, malo by to „vážne vojenské a politické dôsledky“. 

Fínska expertka z Centra pre novú americkú bezpečnosť vo Washingtone Heli Hautalová pre agentúru AP uviedla, že značná časť ruských jednotiek pôvodne rozmiestnených pri hraniciach s Fínskom sa teraz nachádza na Ukrajine, kde tieto sily utrpeli „výrazné straty“.

Očakáva teda, že Moskva na toto rozhodnutie Helsínk zareaguje rozmiestnením zbraňových systémov bližšie k hraniciam Fínska, dezinformačnou kampaňou, kybernetickými útokmi, ekonomickými protiopatreniami a nasmerovaním migračných tokov na Fínsko podobne, ako to vlani urobilo Bielorusko Poľsku.

Invázia zmenila náladu neutrálnych severanov

Po ruskej invázii na Ukrajinu prieskumy verejnej mienky vo Fínsku aj Švédsku naznačili ochotu obyvateľov týchto krajín vstúpiť do Aliancie, ako aj tamojších politických strán. Podpora vstupu je dnes na historicky vysokých úrovniach. 

Vojenský konflikt na Ukrajine výrazne ovplyvnil verejnú mienku vo Fínsku, kde prvýkrát zaznamenali väčšinovú podporu obyvateľstva v prospech členstva. V poslednom prieskume bolo 53 percent za pripojenie k NATO, 28 percent takýto krok odmietlo a 19 percent bolo nerozhodnutých. Pritom pred dvoma rokmi bolo za vstup Fínska do NATO len 20 percent ľudí.

Podľa prieskumu ešte zo začiatku marca sa po prvý raz aj väčšina Švédov vyjadrila za vstup svojej krajiny do NATO. V prospech členstva bolo 51 percent opýtaných. Počet odporcov vstupu klesol na 27 percent a počet nerozhodnutých občanov v tejto otázke zostal na úrovni 22 percent.

Názor švédskych obyvateľov na členstvo v Aliancii sa však začal meniť po ruskej anexii Krymu v roku 2014. Obe tradične neutrálne severské krajiny tiež prelomili jedno z veľkých tabu, ktorým je vývoz zbraní do krajín, kde sa bojuje. Švédsko má svoje rozhodnutie o prípadnom vstupe do Aliancie oznámiť v najbližších dňoch.

Ste vítaní, píše slovenský premiér Fínom

Premiér Eduard Heger vyjadril podporu vstupu Fínska do NATO. Tento vstup podľa neho posilní nielen bezpečnosť Fínska, ale aj celej demokratickej Európy.

„Len silná Severoatlantická aliancia dokáže udržiavať ruský imperializmus v bezpečnej vzdialenosti od slobodného demokratického sveta,“ napísal predseda vlády.

Ruský prezident Vladimír Putin dokázal niečo, čo po dlhé roky vyzeralo veľmi nepravdepodobné. Je tým fakt, že fínska spoločnosť spojí svoju bezpečnosť s NATO, skonštatoval premiér. „Tomu sa hovorí politika nezamýšľaných dôsledkov. Putin je v nej majstrom,“ poznamenal Heger.

Za rýchly proces prijatia Fínska do NATO sa vyslovili aj Dánsko a Estónsko. Dánska premiérka Mette Frederiksenová aj predsedníčka estónskej vlády Kaja Kallasová dali najavo, že prijatie Fínska do Aliancie by maximálne podporovali.

„Dánsko samozrejme Fínsko v NATO vrelo privíta. Posilní to NATO a našu spoločnú bezpečnosť,“ uviedla Frederiksenová. „Dánsko urobí všetko pre rýchly prijímací proces po formálnom podaní žiadosti,“ doplnila.

Vstup Fínska do NATO chce blokovať chorvátsky prezident

Chorvátsky prezident Zoran Milanovič plánuje na najbližšom summite NATO vetovať prípadnú pozvánku Severoatlantickej aliancie pre Fínsko. „Ako hlava štátu zastupujúca Chorvátsko na summite NATO budem vetovať túto pozvánku, ak bude predložená na tejto úrovni," vyhlásil Milanovič začiatkom mája na tlačovej konferencii v chorvátskom meste Vukovar.

Hlava štítu si však nie je istá, či sa jej podarí prinútiť chorvátskeho veľvyslanca pri NATO, aby prijal jeho postoj a vetoval pozvánku pre Fínsko, ak bude predložená na úrovni veľvyslancov.

Čítajte tiež

Chorvátsky prezident pokladá Fínsko a Švédsko v NATO za nebezpečné dobrodružstvo

Postoj

Rozširovanie Aliancie označil tiež za „nebezpečné šarlatánstvo“. Diskusii o vstupe severských krajín do NATO sa nebráni, no podmieňuje ho zmenou volebného zákona Bosny a Hercegoviny. Chorvátsky premiér na rozdiel od prezidenta rozširovanie podporuje.

Summit Severoatlantickej aliancie v Madride sa uskutoční 28. – 30. júna. Portál Euractiv však pripomína, že v Aliancii sa za prijatie nových krajín nehlasuje, ale podobné rozširovanie sa dohaduje konsenzuálne. Vplyv chorvátskeho prezidenta je obmedzený, pretože ratifikácia pribratia nového člena musí prejsť podľa chorvátskych zákonov schválením v parlamente.

Milanovič dodal, že „ako diabol bude prenasledovať hriešne duše každého člena parlamentu, ktorý bude hlasovať za.”

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v príspevku na sociálnej sieti Telegram v pondelok poznamenal, že Milanovič riskuje odvetu Kyjeva za svoje názory na rusko-ukrajinský konflikt. Chorvátsky prezident mu v utorok odkázal, že na toto sa nedá "nachytať", pričom zdôraznil, že nestojí na strane Ruska.

„Rusi si hrajú svoju hru. V tejto vojne sú agresorom," prízvukoval. Zároveň poukázal na existenciu istej "kliky" v Chorvátsku, ktorá aktívne pôsobí proti záujmom bosnianskych Chorvátov. Milanovič vstup Fínska a Švédska podmieňuje zmenou volebného zákona v Bosne, ktorý by posilnil postavenie Chorvátov vo federatívnej republike.

Chorvátsky prezident tiež pokladá za neférové, aby Fínsko „ vstúpilo do NATO cez noc“, kým Bulharsko a Rumunsko nemôžu byť súčasťou Schengenu, Severné Macedónsko a Albánsko majú problém s prístupovými rokovaniami do EÚ a Kosovo štáty ani neuznali.

NATO riskuje vypuknutie priameho vojenského konfliktu, tvrdí Medvedev

Spojené štáty a ich spojenci riskujú zvyšujúcou sa vojenskou podporou pre Ukrajinu vypuknutie konfliktu medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou, napísal podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie a bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.

„Členské štáty NATO dodávajú zbrane na Ukrajinu, cvičia vojakov na používanie vojenskej techniky zo Západu, posielajú žoldnierov a vykonávajú vojenské cvičenia v blízkosti našich hraníc, čím zvyšujú pravdepodobnosť priameho a otvoreného konfliktu medzi NATO a Ruskom,“ uviedol Medvedev.

Takýto konflikt vždy niesol riziko, že sa zmení na plnohodnotnú jadrovú vojnu. Toto bude katastrofálny scenár pre všetkých,“ dodal bývalý ruský prezident.

Rusko a Spojené štáty disponujú najväčším jadrovým arzenálom na svete. Moskva má zhruba 6 257 jadrových hlavíc, zatiaľ čo tri štáty NATO – USA, Francúzsko a Spojené kráľovstvo – disponujú spoločne 6.065 jadrovými hlavicami, uvádza Asociácia pre kontrolu zbrojenia so sídlom vo Washingtone.

Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyvoláva obavy z najvážnejšej konfrontácie medzi Ruskom a Spojenými štátmi od kubánskej raketovej krízy v roku 1962.