Chorvátsky prezident pokladá Fínsko a Švédsko v NATO za nebezpečné dobrodružstvo

Chorvátsky prezident Zoran Milanović v utorok povedal, že Fínsko a Švédsko nemôžu vstúpiť do aliancie NATO, pokiaľ Bosna a Hercegovina nezmení svoj volebný zákon. O prípade informoval portál Euractiv.

„Pokiaľ ide o mňa, nech vstúpia do NATO... ale kým sa nevyrieši otázka volebného zákona v Bosne a Hercegovine, kým Američania, Angličania, Nemci, ak môžu a chcú, prinútia (bosnianskych predstaviteľov), aby zmenili volebný zákon v najbližších šiestich mesiacoch a dali Chorvátom ich základné práva, sabor (chorvátsky parlament) nesmie ratifikovať ničí vstup do NATO,“ povedal Milanović.

O vstupe oboch severských krajín sa dá podľa neho diskutovať, ale podľa jeho slov je to „veľmi nebezpečné dobrodružstvo“ či dokonca „nebezpečné šarlatánstvo“. Pokladá za životne dôležitý záujem chorvátskeho národa, aby Bosna a Hercegovina bola fungujúcim štátom.

Chorvátsky premiér Andrej Plenković povedal, že ak je prezident „tvrdý chlap“, mal by zablokovať vstup Švédska a Fínska pred americkým prezidentom Joeom Bidenom na summite NATO a nehovoriť parlamentu, čo má robiť.

Fínsko prezidentovo vyjadrenie znepokojilo. Chorvátsky minister zahraničia Gordan Grlić-Radman však potvrdil, že Záhreb podporuje politiku otvorených dverí NATO, a ak sa Fínsko rozhodne požiadať o členstvo, chorvátska vláda a parlament budú za pripojenie Fínska.

Čítajte tiež

Chorvátsky prezident Zoran Milanović Hlava štátu alebo kráľ konšpirátorov?

Christian Heitmann

Kedysi sa ako premiér hlásil k sociálnej demokracii a proeurópskej orientácii Chorvátska, ako prezident sa vybral Ficovou cestou.

Chorvátsky prezident sa zviditeľnil ešte v januári pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajine, keď hovoril, že pre Ukrajinu nie je v NATO miesto, a ak dôjde k eskalácii, stiahne sa z Ukrajiny všetko až do posledného chorvátskeho vojaka, pričom tam žiaden chorvátsky vojak nepôsobil. Hovoril, že Chorvátsko nebude hasičom krízy na Ukrajine.

Ukrajinu zároveň označil za jednu z najviac skorumpovaných krajín sveta. Vláda sa podľa neho v krajine na prelome rokov 2013 a 2014 nezmenila demokraticky, ale prevratom.

Chorvátsky premiér Andrej Plenković sa v mene vlády Ukrajincom, ktorých už vtedy nazval „momentálne okupovanýmí“, za prezidentove slová ospravedlnil.

Milanović však len pár dní nato obvinil Britániu zo štvania a z tlačenia Ukrajiny do konfrontácie s Ruskom. Rovnako vyhlásil, že stabilita Európy, západnej Európy a Európskej únie neexistuje bez Ruska a je nutné dohodnúť sa s ním. Aj on si vraj myslel, že vojna nevypukne a Rusko na Ukrajinu nezaútočí.

„Nechcem ani to, aby bol zabitý jediný Ukrajinec, jediný Rus. A už vôbec nie Chorváti,“ hovoril chorvátsky prezident na začiatku februára novinárom. O Ukrajine hovoril ako o rukojemníkovi Londýna a Washingtonu. EÚ podľa neho vysielala Ukrajine zmätočné odkazy. „Stáť solidárne pri Ukrajine a vravieť ,podporujeme vás, bojujete s Ruskom‘ je nezodpovedné, podlé,“ dodal Milanović.

Ešte necelý mesiac pred inváziou hovoril, že by nikto nemal šíriť „štvavé reči“, že Rusko zaútočí na Ukrajinu, lebo ak na ňu zaútočí, potom si človek musí položiť otázku, kto je za to zodpovedný.