Chorvátsky prezident Chce vetovať vstup Fínska do NATO. Odmieta, že stojí na strane Ruska

Chorvátsky prezident Zoran Milanovič plánuje na najbližšom summite NATO vetovať prípadnú pozvánku Severoatlantickej aliancie pre Fínsko.

„Ako hlava štátu zastupujúca Chorvátsko na summite NATO budem vetovať túto pozvánku, ak bude predložená na tejto úrovni," vyhlásil Milanovič na tlačovej konferencii v chorvátskom meste Vukovar.

Chorvátsky prezident si však nie je istý, či sa mu podarí prinútiť chorvátskeho veľvyslanca pri NATO, aby prijal jeho postoj a vetoval pozvánku pre Fínsko, ak bude predložená na úrovni veľvyslancov.

Summit Severoatlantickej aliancie v Madride sa uskutoční 28. – 30. júna. Portál Euractiv však pripomína, že v Aliancii sa za prijatie nových krajín nehlasuje, ale podobné rozširovanie sa dohaduje konsenzuálne. Vplyv chorvátskeho prezidenta je obmedzený, pretože ratifikácia pribratia nového člena musí prejsť podľa chorvátskych zákonov schválením v parlamente.

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v príspevku na sociálnej sieti Telegram v pondelok poznamenal, že Milanovič riskuje odvetu Kyjeva za svoje názory na rusko-ukrajinský konflikt. Chorvátsky prezident mu v utorok odkázal, že na toto sa nedá "nachytať", pričom zdôraznil, že nestojí na strane Ruska.

„Rusi si hrajú svoju hru. V tejto vojne sú agresorom," prízvukoval. Zároveň poukázal na existenciu istej "kliky" v Chorvátsku, ktorá aktívne pôsobí proti záujmom bosnianskych Chorvátov. 

Čítajte tiež

Chorvátsky prezident pokladá Fínsko a Švédsko v NATO za nebezpečné dobrodružstvo

Postoj

Rozširovanie Aliancie označil tiež za „nebezpečné šarlatánstvo“. Diskusii o vstupe severských krajín do NATO sa nebráni, no podmieňuje ho zmenou volebného zákona Bosny a Hercegoviny. Chorvátsky premiér na rozdiel od prezidenta rozširovanie podporuje.

Vstup Fínska a Švédska podmieňuje zmenou volebného zákona v Bosne

Pred časom chorvátsky prezident tiež povedal: „Pokiaľ ide o mňa, nech vstúpia do NATO... ale kým sa nevyrieši otázka volebného zákona v Bosne a Hercegovine, kým Američania, Angličania, Nemci, ak môžu a chcú, prinútia (bosnianskych predstaviteľov), aby zmenili volebný zákon v najbližších šiestich mesiacoch a dali Chorvátom ich základné práva, sabor (chorvátsky parlament) nesmie ratifikovať ničí vstup do NATO.“

A dodal, že „ako diabol bude prenasledovať hriešne duše každého člena parlamentu, ktorý bude hlasovať za.”

Chorvátsko požaduje prepracovanie volebného zákona, ktorý by posilnil postavenie Chorvátov vo federatívnej republike Bosny a Hercegoviny.

Tento týždeň uviedol, že pri skladaní sľubu sa zaviazal, že bude chrániť aj bosnianskych Chorvátov a v prípade potreby je pripravený za nich aj politicky zomrieť. Dodal, že sa nebojí Ruska ani Ukrajiny, pričom bojuje za "chorvátsky štát a národ".

„Nakladajú s nami ako s hlupákmi a nejakým treťotriednym národom," pokračoval Milanovič. Zároveň obvinil chorvátskeho premiéra Andreja Plenkoviča, že toto všetko podporuje "ako nejaký lump". Vládu opätovne obvinil, že zrádza Chorvátov žijúcich v Bosne a Hercegovine.

Chorvátsky prezident pokladá za neférové, aby Fínsko „ vstúpilo do NATO cez noc“, kým Bulharsko a Rumunsko nemôžu byť súčasťou Schengenu, Severné Macedónsko a Albánsko majú problém s prístupovými rokovaniami do EÚ a Kosovo štáty ani neuznali.

Fínsko o pár dní zrejme oficiálne požiada o členstvo

Fínsko sa rozhodne požiadať o členstvo v Severoatlantickej aliancii 12. mája. Informoval o tom fínsky denník Iltalehti s odvolaním sa nemenované zdroje s prostredia tamojšej vlády. TASR už v sobotu citovala fínskeho prezidenta Sauliho Niinistöa, ktorý povedal, že do 12. mája plánuje predstaviť svoj postoj týkajúci sa vstupu krajiny do Aliancie.

Podľa denníka Iltalehti sa 12. mája uskutočnia dve formality, potrebné pre začiatok vstupu do Aliancie. Fínsky prezident najprv oficiálne oznámi svoj súhlas so vstupom do NATO, po ktorom parlamentné frakcie podporia tento postoj. Rozhodnutie vstúpiť do NATO následne prezident potvrdí na stretnutí s kľúčovými ministrami vlády.

Podľa Reuters tvrdenia denníka Iltalehti nebolo možné bezprostredne overiť, avšak agentúra pripomenula, že podľa fínskej ústavy je tamojší prezident zodpovedný za fínsku zahraničnú a bezpečnostnú politiku v spolupráci s vládnym kabinetom.

Fínsko je v otázke vstupu do Severoatlantickej aliancie v úzkom kontakte so susedným Švédskom. Obe krajiny svoju bezpečnostnú politiku prehodnocujú v súvislosti s ruskou inváziu na Ukrajinu.

Šéf fínskej diplomacie Pekka Haavisto v piatok po stretnutí so švédskou ministerkou zahraničných vecí Ann Lindeovou zdôraznil, že je veľmi dôležité, aby obe krajiny prijali rozhodnutia v rovnakom časovom rámci. Švédsky parlament by mal podľa očakávaní správu ohľadom smerovania bezpečnostnej politiky predstaviť 13. mája. Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO sa stretnú v Berlíne 14. a 15. mája.