„Woke“ ideológia Rasizmus naruby a nová revolúcia na obzore

Mathieu Bock-Côté, vychádzajúca hviezda pravicových intelektuálnych kruhov, síce pochádza z Kanady, ale je veľmi prítomný vo francúzskych médiách, ako sú noviny Figaro a televízia Cnews. Jeho mediálnu slávu urýchlila práve pozícia v televízii Cnews. Bol prijatý na miesto Erica Zemmoura, ktorý sa, ako je známe, uchádza o najvyššiu francúzsku politickú funkciu.

Mathieu Bock-Côté má preto pred sebou veľa výziev. Podobne ako Zemmour, ani on sa neobmedzuje len na mediálne vystúpenia a novinové články, ale v roku 2021 vydal polemickú knižnú esej s názvom Rasová revolúcia s podtitulom A iné ideologické vírusy.

V tejto knihe sa autor púšťa na naozaj tenký ľad, a to konkrétne do predstavenia a kritiky nového ideologického prúdu, ktorý našu dobu ohrozuje rovnako ako komunizmus v minulom storočí. Ide o wokizmus.

Nemožnosť diskutovať

Nebezpečenstvo novej ideológie spočíva práve v tom, že ju Západ a s ním aj väčšina ľudí podceňuje. Pristupuje sa k nej ako k mnohým iným ideológiám, ktoré nemajú šancu rozšíriť sa v spoločnosti.

Je to preto, že keď wokizmus dostane viac miesta vo verejnom priestore, väčšina ľudí si uvedomí, aká je to nereálna hlúposť. Väčšina preto očakáva, že wokizmus bude porazený vo verejnej diskusii, kde sa jeho protagonisti sami zosmiešnia. To je však najväčší omyl a nepochopenie wokizmu.

Wokizmus totiž vôbec nechce diskutovať. Najzásadnejším omylom je predstava, že by sme mohli diskutovať, pretože diskusia predpokladá rovnocenný vzťah.

Wokizmus je postavený na myšlienkových základoch, o ktorých sa nedá diskutovať. Už len samotný návrh diskusie znamená, že nie ste dôveryhodný, ak si nemyslíte a vopred verejne nevyhlásite, že západný svet je rasistický. Takže nielenže nemáte právo na diskusiu, ale musíte byť odstránený z verejného priestoru.

Britská novinárka a hlasná obhajkyňa wokizmu Reni Eddová-Lodgeová, ktorá, mimochodom, napísala knihu s príznačným názvom Rasizmus je biely problém, poukazuje na základný omyl belochov, že môžu diskutovať s inými rasami ako rovný s rovným. Biela rasa má prinajlepšom právo mlčať alebo sa ešte tak nanajvýš kajať za svoje zločiny.

Všetci belosi sú rasisti

Základom ideológie wokizmu je veľmi zjednodušené chápanie dejín. Zdrojom útlaku černochov bola politika južanských štátov USA. Južné štáty sú totiž matricou bieleho myslenia a celej bielej spoločnosti. Tu je intelektuálny skok, ktorý umožňuje diskvalifikovať všetkých oponentov.

Mohlo by sa zdať, že Česi ani Slováci v minulosti neutláčali iné národy. Z pohľadu histórie boli naše národy často skôr tými utláčanými. No tento argument a jemu podobné absolútne neobstoja tvárou v tvár wokizmu.

Každá biela spoločnosť, teda aj naša spoločnosť, žije pod vplyvom americkej spoločnosti. Americká spoločnosť je postavená a založená na princípoch otroctva a útlaku, a preto sme ako belosi zodpovední za zlo vo svete. Mali by sme si uvedomiť, že je lepšie robiť pokánie ako sa pokúšať diskutovať.

Neochvejnou dogmou wokizmu je, že rasizmus je vždy biely. Mathieu Bock-Côté počas svojej eseje niekoľkokrát jasne zdôrazní, že je to nezmysel, pretože aj v iných kultúrach existujú formy rasizmu. Samozrejme, presvedčený wokista by tvrdil, že ak existuje rasizmus v iných ako bielych kultúrach, je tam práve preto, že ho zaviedli belosi.

Strhávanie sôch

Širšia verejnosť si hnutie woke pravdepodobne prvýkrát všimla pri fenoméne búrania sôch. Strhávanie sôch je jednou z tvárí tzv. kultúry rušenia, ktorá nám dáva príležitosť bojovať proti bielemu rasizmu.

Práve strhávanie sôch ponúka bielym ľuďom príležitosť, aby sa kajali a uvedomili si, ako hlboko je v nich rasizmus zakorenený. Wokizmus nie je o tom, že jeho aktivisti strhávajú sochy, ako sa to stalo v minulosti, keď členovia daného hnutia zaútočili na konkrétny symbol.

Odstraňovanie sôch by malo byť „výsadou bielych“. Odstraňovanie sôch by malo byť iniciatívou bielych. Týmto spôsobom by mohli dúfať v aspoň čiastočné odpustenie svojej viny, ale pre väčšinu podporovateľov takéto odpustenie nie je možné.

Mathieu Bock-Côté je vzhľadom na svoj francúzsko-kanadský pôvod na celú problematiku veľmi citlivý. Wokizmus prichádza z USA a pomaly si podmaňuje Kanadu, najmä vládnuce elity. Kanadský premiér Justin Trudeau je veľmi dobrým príkladom.

Verejne sa kajal za to, že sa pred rokmi ako študent na maškarnom plese prezliekol za černocha. Autor vidí wokizmus ako prejav anglofónneho sveta, ktorý sa chystá znovu potlačiť frankofónnu kanadskú menšinu.

Boj v Kanade je dôležitý, pretože táto krajina je medzipriestorom medzi USA a Európou. Francúzsko je v súčasnosti najväčším odporcom wokizmu. Dôvodom je, že táto ideológia je absolútne nezlučiteľná s francúzskym republikánskym univerzalizmom.

Francúzsko chce, aby si boli všetci rovní, preto nemôže prenasledovať jednu skupinu na základe jej rasového pôvodu, hoci vo Francúzsku vďaka koloniálnej minulosti woke hnutie naberá na sile a má svojich sympatizantov. Boj proti wokizmu preto ani v krajine galského kohúta nemožno považovať za vyhratý.

George Floyd – moderný mučeník

Zlomom pre hnutie woke bol 25. máj 2020, keď policajti zabili Georgea Floyda. Spojenými štátmi sa prehnala vlna demonštrácií a nepokojov. Demonštrácie však nezostali len americkou záležitosťou a preniesli sa do všetkých kútov sveta.

Floyd bol silnejší ako koronavírus a s ním súvisiace hygienické opatrenia. Vtedy sa ukázala skutočná mediálna sila hnutia.

Vo Francúzsku vyčíňal koronavírus, platil zákaz vychádzania, ale prebudení priaznivci zvolali obrovskú demonštráciu za Georgea Floyda. Vo chvíli, keď sa nemohli zhromaždiť ani rodiny, minister vnútra, ktorý bol zodpovedný za presadzovanie pandemických opatrení, demonštráciu povolil s odôvodnením, že je legitímna, pretože celoplanetárne emócie sú viac ako pandémia.

Georgeovi Floydovi sa podaril husársky kúsok, o akom by sa mohlo snívať každému odporcovi pandemických nariadení. Povolenie demonštrácie bolo, samozrejme, mlynčekom pre všetkých, ktorí spochybňovali prísne nariadenia.

Koronavírus však nedokázal zastaviť pohyb prebudených. V USA ani nešlo o pokojné zhromaždenia a prejavy nesúhlasu s policajným zaobchádzaním. Mnohé demonštrácie sa stali príležitosťou na rabovanie, pričom polícia sa bála zasiahnuť, aby nedošlo k ďalším úmrtiam.

Novinkou bolo, že mainstreamové médiá obhajovali rabovanie ako správne, pretože išlo o odškodnenie za otroctvo. To je veľmi pokrivený zmysel pre spravodlivosť.

George Floyd slúži ako vzor. Vo Francúzsku sa za podobný prípad považuje Adam Traoré, ktorý zomrel v roku 2016. Na demonštráciu v Paríži na podporu Floyda v roku 2020 prišlo veľa demonštrantov v tričkách s Traorého menom. V budúcnosti môžu médiá veľmi rýchlo spojiť akýkoľvek prípad s Georgeom Floydom, čo vyvolá globálnu reakciu, ktorej sa nedá priamo čeliť.

BIPOC ako konvergencia boja

Na wokizme je dôležitá konvergencia rôznych zápasov. Nie je to len boj medzi čiernymi a bielymi motivovaný otroctvom v USA. Tento boj je rozšírený aj na iné rasy a etniká.

Spojenie rôznych zápasov vyjadruje skratka BIPOC, ktorá v origináli znamená „Black, Indigenous and people of color“, a teda spojenie všetkých proti bielym, kde spoločným vektorom je útlak a kolonizácia. To umožňuje wokizmu rozšírenie svojho boja.

Istá vetva wokizmu sa snaží integrovať všetky druhy sexuálnych menšín prostredníctvom myšlienky útlaku. V tejto súvislosti však prebieha vášnivá diskusia, pretože otázka, čo robiť s príslušníkmi bielych sexuálnych menšín, rozdeľuje wokistov.

Práve spájanie rôznych zápasov umožňuje wokizmu angažovať sa oveľa širšie v mnohých kauzách a požiadavkách.

Krehkosť aktivistov za sociálnu spravodlivosť

Wokizmus nemožno chápať ako samostatnú záležitosť, ktorá sa vymyká širšiemu kontextu. Jeho rozšírenie by nebolo možné pre určité vnútorné nastavenia spoločnosti.

Hlavnou príčinou je teda emocionalizácia verejného priestoru. Politici oveľa častejšie prezentujú emócie než racionálne pohľady. Šampiónom v tejto disciplíne je kanadský premiér Justin Trudeau, ktorý je známy svojimi emotívnymi verejnými prejavmi, pri ktorých sa často rozplače.

Anglické slovo „woke“ nás odkazuje na význam „prebudenia“. Prebudený človek je ten, kto si uvedomuje sociálnu nespravodlivosť spôsobenú kolonializmom a rasizmom. Prebudený človek je ten, kto pochopil, že kríza západného sveta je bojom o vlastnú rasovú identitu, ktorej v dnešnom svete hrozí rozpad.

Wokizmus je presným odrazom druhého brehu prehnaného identitarizmu. Woke osoba žije vo svete neustáleho strachu, kde sa každé gesto alebo politický čin dá interpretovať ako útok. Woke osoba má permanentne obranný postoj voči každému, kto nemyslí rovnako ideologicky ako ona.

Taktika wokizmu však spočíva v tom, že nielenže chce zabrániť akémukoľvek útoku, ale automaticky mu predchádza praktickou sebakritikou.

Sebakritika ako liek

Jediná nevyhnutnosť pre bieleho človeka, aby získal aspoň nejakú šancu na spoločenskú existenciu, je verejne sa kajať z rasizmu. Tieto formy sebakritiky sa v ničom neodlišujú od praktík komunistickej Číny. Čím absurdnejšie obvinenie, tým lepšie.

Sebakritiku pravidelne praktizujú aj stúpenci „white woke“, ktorí sa neustále spovedajú zo svojich skrytých hriechov. Obľúbené je priznanie, že túžia po bielom partnerovi. Zamilovanosť do bieleho partnera svedčí o nízkom povedomí o celej problematike woke. Považovať belocha za milého je v podstate skryté podporovanie jeho latentného rasizmu.

Medzi hviezdami šoubiznisu, politikmi a/alebo vplyvnými ľuďmi sa sebakritika považuje za znak zrelosti a uvedomelosti. Je to istá forma skúšky dospelosti.

Nemýľte sa však, sebakritika neoprávňuje na odpustenie. Opak je pravdou, pretože priznanie viny si vyžaduje trest.

Najnižšou formou trestu je vylúčenie zo spoločnosti uvedomelých ľudí. V tomto prípade wokizmus nadväzuje na tradíciu fanatických náboženských skupín, v ktorých bol akýkoľvek náznak spochybňovania dogiem veľmi prísne trestaný.

Práve trestanie neposlušných a vzdorovitých je obľúbenou zábavou wokistov.

Všetko je príliš biele

Nový výklad sveta vychádza z letopočtu 1492, ktorý je symbolom bielej expanzie. Bieli prišli s myšlienkou univerzálnosti, ktorá len zotročuje iné rasy. Univerzalizmus je druh myšlienkového podriadenia. Myslieť si, že všetci ľudia sú si rovní, je ilúzia, ktorej cieľom je zotročiť iné rasy, aby sa podriadili bielym.

Podobne ako myšlienka univerzálnosti, aj ostatné jej myšlienky sú považované za prejav bielej kultúry a bieleho myslenia. Z uvedeného vyplýva, že zbaviť sa bielosti je takmer nemožné. Jediným liekom je trvalé priznanie viny a uvedomenie si, že som utláčateľ.

Biely človek má odteraz jediný zmysel svojej existencie a tým je pochopenie a súcit s inými rasami. Myslitelia wokizmu nastavili bielym akési spovedné zrkadlo, ktoré má kajúcnikom pripomínať ich chyby. Ako príklad uvediem hnev na niekoho, kto ma obviňuje z môjho bieleho privilégia.

Ďalším bojom wokistov sú potom médiá, ktoré musia čoraz viac odrážať nové rasové požiadavky a čoraz menej novinárov smie byť bielych. Rovnaké pravidlá sa uplatňujú aj v Hollywoode, kde černochom prideľujú úlohy v historických filmoch, hoci sa v daných historických reáliách nevyskytovali.

Na druhej strane najväčšej svätokrádeže sa môžete dopustiť, ak biely herec chce hrať čiernu postavu. To jednoducho nie je možné.

Permanentná sociálna vojna

V závere knihy Mathieu Bock-Côté varuje pred prebudením, ktoré naberie na sile vďaka demografii. Hnutie woke je založené na myšlienke, že rasizmus a rasa sa stanú politickou silou.

Bude veľmi ťažké zabrániť niektorým politikom, aby celé hnutie woke nevyužili na získanie politickej moci a tým ešte viac nelegitimizovali požiadavky tohto hnutia. Problémom však je, že toto „prebudenie“ ženie celú spoločnosť do novej občianskej vojny. Bojom proti univerzalizmu, ktorý je považovaný za ideológiu bielych, woke hnutie znemožňuje akýkoľvek model integrácie alebo asimilácie.

V skutočnosti nie je možné preniesť problém národa a ľudu len na rasovú otázku. Národ alebo ľud nie je v prvom rade rasa, ale kultúrne spoločenstvo. Každý človek bez ohľadu na rasu sa môže spojiť alebo integrovať s daným národom.

V spoločnosti založenej na rasových princípoch to však nie je možné. Práve pre tieto katastrofálne dôsledky na spoločnosť by sa wokizmus nemal podceňovať ako hrozba.