Odborník na tuberkulózu Pre utečencov netreba zatiaľ uvažovať o návrate k povinnému očkovaniu detí

Ukrajina patrí medzi krajiny s najvyšším počtom pacientov s tuberkulózou v európskom regióne. Podľa neoficiálnych údajov ich pripadá až 60 na 100-tisíc obyvateľov. V krajine pritom majú zo zákona povinné očkovanie novorodencov jednodávkovou vakcínou v treťom až piatom dni po narodení.

Je nerozumné, aby za súčasnej situácie vznikala u nás pre utečencov panika a žiadalo sa povinné očkovanie proti tuberkulóze, myslí si Ivan Solovič, primár prvého oddelenia pneumológie a ftizeológie Národného ústavu tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch.

Ivan Solovič odhaduje, že v prvej vlne utečencov neutekali tuberkulózni pacienti. Ak však bude vojnový konflikt na Ukrajine trvať dlhšie, dá sa predpokladať, že sa medzi nimi ocitnú. Preto je podľa neho teraz najdôležitejšie zabezpečiť, aby mali utečenci prístup k zdravotnej starostlivosti.

S Ivanom Solovičom, ktorý pôsobí aj ako konzultant WHO pre tuberkulózu, sme sa rozprávali aj o tom, prečo Slovensko v roku 2012 upustilo od povinného očkovania detí proti tuberkulóze, ktorí rodičia by mali zvážiť dať svoje dieťa očkovať proti tomuto ochoreniu, aj prečo si myslí, že v súvislosti s utečencami prepukla v spoločnosti zbytočná panika.

V súvislosti s utečeneckou vlnou z Ukrajiny hrozí u nás rozšírenie tuberkulózy?

Tak ako všade vo svete, aj na Ukrajine je tuberkulóza klasickou sociálnou chorobou. Postihuje skôr oslabených, imunodeficientných ľudí a marginálne skupiny obyvateľstva, ako bezdomovcov či ľudí zo sociálne slabých vrstiev. Myslím si, že v prvej vlne z Ukrajiny neutekali tuberkulózni pacienti.

Ak bude vojnový konflikt trvať dlhšie, dá sa predpokladať, že prídu aj pacienti, ktorí alebo už sú v liečbe, alebo u nich zistíme novozistené tuberkulózy. V zónach vojnových konfliktov tuberkulóza vždy narastá. Deje sa tak s odstupom niekoľkých týždňov až mesiacov. Je to ochorenie, ktoré ide ruka v ruke so stresom, s podvýživou, nedostatkom spánku a hlavne s tým, že ľudia sú v tesných kontaktoch, napríklad v krytoch alebo preplnených vlakoch. Ak má niekto otvorenú formu tuberkulózy, môže v priemere nakaziť desať ďalších osôb.

Ako je na tom s prípadmi tuberkulózy Ukrajina a aké čísla hlásia naši ďalší susedia?

My máme tri prípady na 100-tisíc obyvateľov, Česká republika štyri, Rakúsko päť, Maďarsko šesť, Poľsko dvanásť, Ukrajina podľa oficiálnych štatistík 44, podľa neoficiálnych až do 60 prípadov na 100-tisíc obyvateľov.

Nepredpokladáte, že medzi súčasnými utečencami by mal byť výraznejší počet chorých na tuberkulózu. Ako by sme mali postupovať, aby sme ich zachytili?

Teraz netreba robiť paniku. Je však potrebné zabezpečiť, aby utečenci mali prístup k zdravotnej starostlivosti. Ak budú kašlať, aby ich dôkladne vyšetrili a myslelo sa pritom aj na toto ochorenie. To isté platí aj u detí, ktoré tu zostávajú a začleňujú sa do školských kolektívov. Ak pediater vie, že dieťa kašle alebo má nejaké zdravotné problémy, nesmie mu povoliť začlenenie do kolektívu, kým sa riadne nevyšetrí.

Neočakávame však, že tu budú rádové prípady. Zatiaľ ani neplánujeme plošne vyšetrovať prichádzajúcich z Ukrajiny, teda neplánujeme všetkým robiť testy na tuberkulózu. Len čo však majú nejaké zdravotné ťažkosti, vtedy určite treba tieto vyšetrenia spraviť.

Koľko máme na Slovensku pacientov, ktorí sa liečia na tuberkulózu?

Na Slovensku sme minulý rok mali nahlásených 150 prípadov tuberkulózy, z toho 91 mužov a 51 žien. U dospelých bolo 73 prípadov, čiže 49 percent, rómskej národnosti. Čo sa týka detí vo veku do 15 rokov, mali sme 43 prípadov, pričom vo viac ako 90 percentách sú to rómske deti. Ide najmä o prípady v rodinách, tieto deti pochádzajú zo štrnástich adries trvalého pobytu.

Aktuálne máme v liečbe devätnásť pacientov.

Máme niekde ohniská tuberkulózy?

Nemáme, pretože pri 150 prípadoch nemožno hovoriť o ohniskách. Máme však svoje stabilné zásobárne v marginálnych skupinách obyvateľstva z málo podnetného prostredia.

Kde sa nachádzajú?

Sú to podtatranské obce v okrese Poprad a Kežmarok, Sabinov, Prešov, košický Luník IX a rómska osada v Trebišove. To sú klasické stabilné adresy, odkiaľ prichádzajú pacienti.

Keď sa na výskyt tuberkulózy pozrieme podľa krajov, evidujeme pacientov z bratislavskej mestskej časti Petržalka a Ružinov, v týchto prípadoch ide o bezdomovcov. Ojedinelé prípady nákazy sú v Nitrianskom a Trenčianskom kraji, vždy sa totiž môže niekto nakaziť, takže sa vyskytnú aj takéto prípady, alebo sú to robotníci, ktorí prišli zo Srbska a z Rumunska. V Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji je toho viac a tam ide o rómske osady.

Ľudia sa pre vojnu na Ukrajine obávajú vyššieho výskytu infekčných ochorení a časť z nich volá po opätovnom zavedení povinného očkovania proti tuberkulóze. Čo si o tom myslíte?

Je nerozumné, aby pri 150 prípadoch vznikala panika a žiadalo sa očkovanie. Koľko tisícok ľudí má zápaly pľúc a ľudia sa nechcú dať očkovať proti pneumokokom.

Od roku 2012 už deti povinne proti tuberkulóze neočkujeme. Prečo sme od toho ustúpili?

Pretože riziko kontraindikácií po primovakcinácii bolo väčšie ako benefit samotného očkovania. Očkovanie proti tuberkulóze totiž neznamená, že tú chorobu nemôžete dostať. Je to niečo podobné ako v prípade covidu, keď vidíme, že napriek tomu, že ľudia sú očkovaní, môžu sa nakaziť. Akurát je predpoklad, že budú mať protilátky a priebeh nebude taký drastický.

Na Slovensku sme očkovali povinne plošne všetkých od roku 1953. Máme rok 2022 a napriek tomu tu máme tuberkulózu doteraz. Akurát teraz máme historicky najnižšie čísla. Povinnú plošnú primavakcináciu sme ukončili na základe odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie, keďže sme mali menej ako desať prípadov na 100-tisíc obyvateľov. To je hranica, keď sa plošné očkovanie neodporúča.

Čím si vysvetľujete, že desať rokov po zrušení povinného očkovania máme najnižšie čísla?

V prípade tuberkulózy sa môžete nakaziť jedine od niekoho, kto má otvorenú formu tuberkulózy, to znamená, že vylučuje bacily do prostredia. Človek sa nemôže nakaziť z pôdy či z iných zdrojov v okolí, musí byť v kontakte s niekým, kto tuberu má. Tuberkulóza vzniká pomaly. Keď máme málo prípadov, nemôže sa ochorenie masívnejšie šíriť.

Ako som však už spomínal a chcem to ešte raz zdôrazniť, očkovanie nás nechráni pred tuberkulózou, ale pred tým, aby sa nerozbehli masívne formy tuberkulózy, ako je tuberkulózny zápal mozgových blán, prípadne aby ochorenie nezasiahlo viac orgánov v ľudskom tele.

Neliečená tuberkulóza je smrteľná choroba, aká efektívna je jej liečba v súčasnosti?

Na Slovensku zomierajú na tuberkulózu traja až šiesti pacienti ročne. To sú prevažne také prípady, ktoré majú ťažké iné základné ochorenia. Je pravda, že tuberkulóza je stále najčastejšou príčinou smrti u HIV infikovaných osôb a u osôb s oslabenou imunitou. Je riziková práve pre tieto skupiny.

Rodičom detí s oslabenou imunitou by ste očkovanie odporučili?

Ak chcú dať rodičia deti doočkovať, je to možné. Očkovanie proti tuberkulóze na Slovensku nie je povinné, ale je voliteľné. Ak sa rodič rozhodne, môže si dať dieťa zaočkovať, robia to všetky detské pľúcne ambulancie. Doočkovanie dieťaťa má význam do veku desať rokov. Rovnako ak je rodič zdravotník alebo terénny sociálny pracovník v rizikových okresoch, dať zaočkovať svoje dieťa má význam.

Kedy je pre dieťa ideálny čas na očkovanie proti tuberkulóze?

V minulosti sme očkovali povinne novorodencov už štvrtý deň po narodení. Dôvodom bolo, že práve tieto maličké deti boli rizikové. Keď napríklad po príchode z pôrodnice prišlo dieťa do kontaktu so starým rodičom, ktorý kašle a je masívne pozitívny, mohlo to byť preň fatálne. Ale očkovanie proti tuberkulóze je živá vakcína a aj preto sme mali u novorodencov viac komplikácií po očkovaní, ako bol predpokladaný prínos plošného očkovania.

Teraz odporúčame očkovanie v osemnástom mesiaci veku dieťaťa, keď už má absolvované všetky povinné očkovania a vieme, že ich dobré znáša. Po nich má ďalší rok pauzu a potom sa podá živá očkovacia látka proti tuberkulóze. Potom je opäť pauza, keď sa na nič iné neočkuje. Od roku 2012, odkedy očkujeme v tomto neskoršom veku, sme nemali hlásené žiadne závažné komplikácie po očkovaní.

Je v kontexte vojny na Ukrajine namieste uvažovať o znovuzavedení povinného plošného očkovania detí proti tuberkulóze?

Z môjho pohľadu zatiaľ nie. Uvidíme, ako sa bude ďalej vyvíjať situácia, ale zatiaľ by som paniku nerobil. Nevidím na to teraz dôvod, mnoho krajín, ktoré majú podstatne horšiu situáciu, ako aj krajiny západnej Európy nikdy nemali povinné očkovanie proti tuberkulóze. Vždy bolo na dobrovoľnej báze.

Slovenská pneumologická a ftizeologická spoločnosť vo svojom nedávnom vyhlásení v kontexte s vojnou na Ukrajine neodporučila okrem plošného očkovania novorodencov ani revakcináciu u dospelých. Prečo?

Neodporúčame plošné očkovanie všetkých ľudí z Ukrajiny, ktorí prídu na naše územie, pretože to nemá význam. Táto očkovacia látka ani nie je určená pre dospelých, vakcína je určená len pre detskú populáciu. Máme v platnosti ešte niektoré pandemické pravidlá, medzi ktoré patrí povinnosť nosenia respirátorov. Ak niekto prichádza do priameho kontaktu s utečencami, tak ten respirátor neslúži len na ochranu iných, ale aj jeho samotného.

Hrozí nám niečo pri bežnom kontakte?

Pri kontakte s bežnou populáciou netreba robiť žiadnu paniku. Ešte nedávno sme chodili na nákupy na trhy do Užhorodu, Ľvova, Mukačeva, autobusy boli preplnené a nikomu nenapadlo, že sa môže nakaziť tuberkulózou. Zrazu idú utečenci a máme z toho panický strach. Keď príde utečenec, ktorý bude chorý, bude kašlať, javiť príznaky, treba ho vyšetriť a dať mu adekvátnu liečbu. Sme schopní to urobiť a vieme to urobiť. Kapacitne sme vybavení tak, že keby sme mali mať ďalších osemdesiat či sto pacientov, nie je pre nás problém odliečiť ich, či už na lôžku, alebo ambulantne.