Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
23. marec 2022

Čo sledujeme

Ničil by Putin duše, aj keby videl toto? Asi áno, ale vzal by si viac tankov

Redaktori a spolupracovníci Postoja vyberajú filmy a seriály, ktoré sa oplatí sledovať aj v ťažkých časoch.

Ničil by Putin duše, aj keby videl toto? Asi áno, ale vzal by si viac tankov

FOTO TASR – Lukáš Grinaj

V rubrike Čo sledujeme vám pravidelne prinášame výber filmov, seriálov a dokumentov, ktoré stojí za to sledovať na televíznych obrazovkách či online streamovacích platformách. Otázka pre kolegov a spolupracovníkov znela: Čo pozerať či nepozerať dnes, keď sa mnohé témy zdajú príliš banálne a iné ťaživé?

Iva Mrvová, redaktorka

Winter on Fire, Netflix, v tieto dni voľne dostupný na YouTube

Videla som ho v ponuke Netflixu dlho a v dianí posledných týždňov bolo jasné, že naň už dozrel čas. Dokument Winter on Fire (2015) nám pomáha pochopiť nielen to, čo viedlo k dnešnej otvorenej vojne na Ukrajine, ale najmä fakt, kto sú vlastne naši susedia, doslova im nahliadnuť do duše. To, čo tam človek nájde, je fascinujúce a nepochopiteľné zároveň.

Dokument nás vedie do roku 2014 a začiatku revolúcie na Majdane, kde ľudia zaplavovali ulice a námestia a dávali najavo túžbu patriť k Západu, vymaniť sa z ruského vplyvu a byť súčasťou európskeho spoločenstva. Spievali hymnu, mávali vlajkami Ukrajiny i Európskej únie, až kým ich v jednom momente tvrdo nezasiahla sila vtedajšieho prezidenta. 

Následne sú tie zábery akési zrýchlené  akoby sme z festivalu slobody prepli na akýsi akčný film, ktorý dáva čoraz menší zmysel, kde oproti sebe stoja občania, muži, ženy a deti a na druhej strane rad policajtov v tvrdených vestách a helmách, ktorým spoza štítov trčia obušky, neskôr kovové tyče a napokon pištole s ostrými nábojmi. 

Brutalita bezpečnostných zložiek fascinuje, kontrastuje s tichom demonštrantov, ktorí námestia neopúšťajú, hoci prichádza zima, vonku mrzne a sneží, no oni na námestí stoja naďalej a do snehu im z tváre kvapká krv.

„Nebojíme sa zomrieť za slobodu,“ zaznejú slová jedného z nich a zrazu to všetko, čo dnes sledujeme na Ukrajine, dáva zmysel. Už vieme, čo tí ľudia majú v sebe, všetko to odhodlanie stáť a nepovoliť, robiť čosi, čo je ľudské a nadľudské zároveň.

Napadlo mi to počas sledovania asi dvakrát, tá hlúpa myšlienka, že ak by toto ruský prezident videl, šiel by túto dušu pokoriť? Zrejme áno, no vzal by oveľa, oveľa viac tankov. 

A aj tak by ho Ukrajinci k sebe nepustili. Pretože je zjavné, že oni hrajú podľa iných pravidiel, takých, ktoré Putin nikdy nepochopí: pokoriť dušu nemožno, lebo je večná.

Imrich Gazda, vedúci redaktor Sveta kresťanstva

Inventing Anna (Neskutočná Anna), Netflix

Zachytili ste pred časom kauzu okolo bývalej hviezdy Silicon Valley Elizabeth Holmesovej? Hoci ide o biznis príbeh z amerického prostredia, zaujal aj naše médiá.

Mladej podnikateľke sa podarilo od nuly vybudovať úspešnú firmu, ktorá sľubovala komplexné lekárske výsledky získané takmer na počkanie z niekoľkých kvapiek krvi. Renomé startupu s konečnou hodnotou deväť miliárd dolárov však po zisteniach novinára Johna Carreyroua z Wall Street Journal prasklo ako bublina. 

Ukázalo sa totiž, že dnes 38-ročná Holmesová bola síce talentovaná, no nie podnikateľka, ale podvodníčka. Žena s povesťou Steva Jobsa v sukni (snažila sa ho napodobňovať dokonca aj nosením čierneho roláka) svojím charizmatickým vystupovaním, komunikačnými schopnosťami a, ak bolo treba, aj silnými emóciami dokázala presvedčiť ostrieľaných investorov, aby pumpovali milióny dolárov do firmy, ktorú by našinec nazval „sľubotechna“.

To, že je podvodníčkou, ktorá si zaslúži ísť do väzenia, si začiatkom roka vypočula aj od kalifornského súdu. Konečný verdikt sa však čerstvej matke nateraz darí úspešne odďaľovať.

Práve tento príbeh ako z filmového plátna ma prinútil k tomu, aby som začal sledovať seriál Neskutočná Anna (Inventing Anna), ktorý sa už niekoľko týždňov drží v top 10 na slovenskom Netflixe.

Deväťdielna miniséria taktiež vychádza zo skutočného, navlas podobného príbehu. V tomto prípade je hlavnou hrdinkou Anna Sorokinová (v USA vystupujúca pod priezviskom Delvey), podvodníčka s rusko-nemeckými koreňmi, ktorá pred niekoľkými rokmi od amerických finančníkov vymámila milióny dolárov na svoje veľkolepé, no nereálne projekty.

Holmesová aj Sorokinová (stvárnená Juliou Garnerovou známou z úspešného seriálu Ozark na Netflixe) fungovali podľa rovnakého know-how, akoby žili svoj život cez kopirák. 

Zhustené v jednom filme by to mohlo byť stráviteľné. Ale pozerať sa na prázdnu, no zato upišťanú pozlátku deväťkrát za sebou, pričom každá epizóda presahuje (neraz výrazne) 60 minút, to chce božskú trpezlivosť, ktorú som nemal. 

Inzercia

A to aj preto, že celá podstata bola vyrozprávaná hneď v prvej epizóde a tie ďalšie ju len nasvecovali z perspektívy rôznych ľudí, ktorých životy sa preťali s tým Anniným. 

Vzdal som to po šiestej časti a ľutujem len jedno – že som tak neurobil skôr.

 

Peter Šajda, dominikán a filozof

Shtisel, Netflix

Filmové portréty ultraortodoxného židovského prostredia sú často nudné a predvídateľné: mladý jedinec sa vzoprie reštriktívnemu fundamentalizmu svojho okolia, opustí ho a nájde naplnenie v inšpiratívnom a dynamickom prostredí modernej spoločnosti. Nevýhodou takýchto filmov je schematická prezentácia ultraortodoxného sveta, o ktorom sa nič hlbšie nedozvieme. Izraelský seriál Shtisel si zvolil ťažšiu cestu, ktorá však priniesla skvelé plody. Sledujeme pohnuté osudy ultraortodoxnej rodiny Štiselovcov v jeruzalemskej štvrti Geula. Spletité vzťahy, konflikty životných štýlov a existenciálne voľby sa odohrávajú na pozadí živých židovských tradícií. Presvedčivé herecké výkony, zmysel pre detail a sofistikovaný humor sú súčasťou kvalitného filmového zážitku.

 

Stanislava Horváthová, redaktorka

God Is The Bigger Elvis, HBO Max

Keď na začiatku marca odštartovala na Slovensku streamovacia služba HBO Max od Warner Media, ktorá ponúkla doterajším používateľom HBO Go zľavu aj rozšírenie obsahu, nevedeli sme si vybrať. Stratili sme sa v záplave práve letiacich, ale aj kultových filmov a seriálov, ktoré na platformu prichádzajú už mesiac a pol po uvedení do kín. 

Posledné týždne však dávajú mnohé do perspektívy a aj pred obrazovkou počuť tiché: toto je darovaný čas, vyber si dobre. Názov God Is The Bigger Elvis (po slovensky niečo ako Boh je ten väčší Elvis) nám pomohol objaviť perlu medzi krátkymi dokumentmi, nominovaný na Oscara pred desiatimi rokmi. Ide o príbeh americkej herečky Dolores Hart, ktorá v roku 1957 dala Elvisovi Presleymu jeho prvý bozk na filmovom plátne vo filme Loving You. Jej príbeh sa však neskončil holywoodsky: táto krásna dvadsaťštyriročná žena zrušila zásnuby s mladým architektom a vstúpila do benediktínskeho kláštora Regina Laudis v americkom meste Betlehem. Dokumentom nás tak sprevádza ako sedemdesiatdvaročná „matka predstavená sestra Dolores“. Romantické filmové scény z päťdesiatych rokov sa striedajú s tichom kláštora a rozhovormi s mníškami o rutine, utrpení aj sexualite. Celému filmu však dominujú jasné oči sestry Dolores, ktoré akoby sme už niekde videli. A jej túžba vysvetliť volanie, ktoré začula, keď sa diváka naliehavo pýta: „Ako vysvetlíte Boha? Ako vysvetlíte lásku?!“ 

 

Lukáš Obšitník, spolupracovník Postoja

CODA, Apple TV

Ak potrebujete do dnešných čias vniesť trocha chytrej aj láskavej veselosti a odpustíte tvorcom občasnú presladenosť, poteší vás film CODA (2021). Hlavnou hrdinkou je dievča Ruby, ktoré vyrastá na americkom predmestí v rodine živiacej sa rybolovom. Jej otec, mama aj brat sú nepočujúci (americká skratka CODA znamená dieťa nepočujúcich rodičov). Od svojho detstva sa Ruby o rodinu stará, tlmočí im do posunkovej reči a denne s bratom a otcom chodí rybárčiť. Na strednej škole sa zapíše na kurz spevu, začne sa viac venovať svojim snom a rieši dilemu, či sa vydať cestou rozvíjania svojho talentu alebo zostať pomáhať svojej rodine. 

Členovia Rubinej rodiny ani v najmenšom neprežívajú sebaľútosť zo svojho hendikepu, film, naopak, zobrazuje ich súdržnosť a vôľu pasovať sa s osudom. Napríklad keď sa vzpierajú voči tomu, že ich zdiera odberateľ ich úlovkov. Aj keď je film „tínedžersky“ ladený a pomerne predvídateľný, je v ňom kopec zdravého humoru a dýcha z neho človečina.

 

Lenka Chlebanová, spolupracovníčka Postoja

Outlander (Cudzinka), Netflix

Netflix v týchto dňoch práve uvádza novú, v poradí už šiestu sériu seriálu Cudzinka (Outlander). Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o typicky ženský príbeh. Hlavná hrdinka Claire sa z obdobia po druhej svetovej vojne prenesie o dvesto rokov späť v čase. Ocitá sa na území Škótskej vysočiny, kde jakobiti práve bojujú s Angličanmi. Dej seriálu zachytáva obdobie pred slávnou bitkou v Cullodene a taktiež čas po nej, keď boli tradičné škótske klany zničené a preživší emigrovali do Ameriky.

Z môjho pohľadu je práve manžel Claire, James Fraser, tou najzaujímavejšou postavou. Okrem toho, že sa na jeho stvárnenie v podaní Sama Heughana veľmi dobre pozerá, reprezentuje Jamie doslova mužský ideál. Katolík, ktorý dokáže plynule čítať grécky aj latinsky a cituje Písmo spamäti. Muž, ktorý neváha obetovať život za vlasť a česť, tak svoju, ako aj svojej manželky. Rodina, manželstvo, vernosť a oddanosť sú hodnoty, ktoré má na prvom mieste. Okrem nich má Jamie tiež dosť odvahy, sily a prirodzenej autority, ktorá mu pomáha vyriešiť všetky problémy.

V čase vojnového konfliktu, ktorý dnes sužuje našu susednú krajinu, nám práve hrdinovia ako Jamie a Claire pripomínajú, že existujú veci, pre ktoré stojí za to bojovať aj umierať. Jamie vie, aké je zanechať manželku aj dcéru a odísť do boja s neistým výsledkom. A Claire vie, aké je zostať bezmocne čakať na jeho návrat. To všetko sú pocity, ktoré sme doposiaľ poznali len z kníh a obrazoviek. Dnes sú nám bližšie než kedykoľvek predtým. Seriál Cudzinka nám však zároveň pripomína, že láska a rodina sú tie najsilnejšie putá, ktorá dokážu pokoriť nielen nepriateľa, ale aj samotný čas.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.