Reportáž z ukrajinskej hranice Prichádzajú tisíce žien a detí, no hneď aj idú ďalej. Na Slovensku nezostávajú

Je piatok, teplota sa pohybuje v okolí nuly a v oblasti ukrajinsko-slovenského hraničného priechodu Ubľa ešte vidno veľké pásy neroztopeného snehu. Samotný priechod je asi kilometer za dedinou a nepatrí medzi hlavné ťahy, no i napriek tomu je tu rušno a v jeho okolí čakajú desiatky ľudí a stále pribúdajú noví.

Ide o ženy s deťmi, ktoré utekajú pred vojnou z Ukrajiny. Jednou z nich je aj 37-ročná Natália z Ľvova, ktorá s dvomi deťmi čaká na svoju mamu bývajúcu v Košiciach. Deti pôjdu k babke na Slovensko, Natália sa však vráti k manželovi, ktorý ju čaká za hranicou. Bez muža by neodišla.

„Chceli sme byť všetci spolu, ale chlapov z Ukrajiny nepúšťajú,“ hovorí pre Postoj. U našich východných susedov v dôsledku ruskej invázie totiž vyhlásili všeobecný povolávací rozkaz pre mužov od 18 do 60 rokov. Muži preto nemôžu prekročiť hranicu a rozkazy postupne prichádzajú aj Ukrajincom pôsobiacim v zahraničí.

Natália s dvomi deťmi cestovala niekoľko desiatok hodín. „Išli sme na Poľsko, ale tam sme nemohli prejsť, dalo sa len autom. Tu sme prešli peši,“ vysvetľuje. Jej deti, 9-ročný chlapec a 15-ročné dievča, situáciu zvládajú statočne. „Vedia, že idú na návštevu k babke,“ povie Natália a potlačí slzy.

Natália so svojimi deťmi. Pochádzajú z Ľvova, deti idú k babke na Slovensko, Natália sa však vracia za manželom.

Chcela by sa s celou svojou rodinou vrátiť domov. Je nahnevaná na ruského prezidenta, ktorý si nárokuje na jej krajinu. „Putin začal v roku 2014... zobral nám Krym, Donecko, Luhansko... a potom prišiel aj k nám. Vidím, že dnes je už v Kyjeve – a kde ešte? Chceli by sme, aby prišlo NATO a tých Rusov vyhnalo,“ želá si Natália.

Natália sa teda obratom vráti naspäť, väčšina zo žien však čaká na svojich manželov, bratov, bratrancov či iných príbuzných, ktorí si po ne postupne prichádzajú z rôznych okolitých krajín. Samotný priechod je viac ako kilometer za obcou, veľká časť tejto cesty je však lemovaná dodávkami a autami s českými značkami.

Čakanie sa vo väčšine prípadov pretiahne aj na niekoľko hodín a ženy s deťmi tak mrznú z jednej aj druhej strany hranice. Keď policajti uvidia ženu s bábätkom, zoberú ju na policajnú stanicu, aby bola v teple, na viac však nemajú kapacitu.

Celkovo situácia pôsobí pokojne, na malom hraničnom priechode sa zatiaľ žiadna humanitárna katastrofa nekoná. Ľudská však áno. Síce pomaly, no bez prestávky prichádzajú ďalšie a ďalšie ženy s deťmi a pár kuframi, prípadne taškami, na ktorých kde-tu sedia obľúbené plyšové hračky najmenších členov výprav.

Skupinka žien s deťmi vo Vyšnom Nemeckom ide k dodávkam a autobusom, ktorými po ne prišli ich manželia, bratia či známi. 

Tisíce ľudí za 24 hodín

Pri priechode je pristavená aj dodávka Katolíckej charity, z ktorej dobrovoľníci ponúkajú prichádzajúcim teplý čaj a keksíky. Tiež ponúkajú odvoz do Košíc či do iného bližšieho mesta, väčšina má však už svoju cestu zorganizovanú inak. Prichádzajúci tak najviac oceňujú teplý čaj. I keď nemrzne, dlhé čakanie v teplotách blížiacich sa k nule spôsobuje, že ľudia sú premrznutí.

Katolícka charita taktiež postupne zbiera informácie o možnostiach bývania, ktoré by mohli ponúknuť prichádzajúcim utečencom. Ako nám zároveň vysvetľuje hovorca charity, všetky zisky zo zbierok dočasne presmerovali na podporu utečencov.

Čítajte tiež

Pomáha na hranici s Ukrajinou Tlak bude vzrastať, Slováci ponúkajú svoju pomoc

Iva Mrvová

„Databáza ponúkanej pomoci rastie, Slováci chcú Ukrajincom pomôcť,“ hovorí člen Spišskej katolíckej charity.

Väčšina z prichádzajúcich žien je dohodnutá s rodinou, ktorá si po ne príde, predsa je však niekoľko žien, ktoré aj s deťmi odišli z Ukrajiny bez akéhokoľvek ďalšieho plánu. Obec Ubľa, ktorá je pre ne prvým kontaktným miestom, im otvorila brány miestnej školy a obecného úradu. Tam im zabezpečili ubytovanie aj teplú stravu.

Skupinka detí od troch do desať rokov behá po telocvični, chce sa nechať odfotiť a vidno, že si ani neuvedomujú, prečo sa ocitli tam, kde sú. Na lavičkách sedia ich mamy a rozprávajú sa o tom, čo ďalej.

V dedine sa nezdržia dlho, postupne ich prevážajú do Humenného, kde ich združujú v centre pre utečencov. Ako hovorí mladý Ubľan Kristián, ktorý pomáha s organizáciou utečencov v obci, zvýšený príchod ľudí z Ukrajiny začali pociťovať od momentu, keď Rusko pristúpilo k napadnutiu.

Neprichádzajú však masy, ide o postupný a nepretržitý zástup. Na hraničnom priechode sa zhromažďujú aj novinári z viacerých krajín. Zrazu jeden z nich začne so živým vstupom po španielsky, v ktorom dramaticky hovorí o tisíckach utečencov, ktorí už údajne prekročili naše hranice.

Najprv jeho vyhlásenia vyznievajú prehnane, poobede však ministerstvo zverejní prvé informácie a vyplynie, že od vypuknutia konfliktu naozaj prišlo na Slovensko viac ako sedemtisíc Ukrajincov. O deň neskôr toto číslo ešte narastie a podľa informácií z 26. februára za posledných 24 hodín prekročilo hranicu viac ako 10 500 Ukrajincov. Za normálnych okolností ich za deň prejde asi jeden a pol tisíc.

Ako dostať deti z Ukrajiny?

O niekoľko desiatok kilometrov južnejšie od Uble, na hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom, je v piatok situácia podobná. Na slovenskej strane čaká množstvo dodávok a autobusov, ktoré sa postupne plnia Ukrajincami prechádzajúcimi cez hranice.

Ako nám vysvetľuje vodič jedného autobusu, Ukrajinci pracujúci v krajinách Európskej únie sa postupne organizujú a prichádzajú si po rodiny. Oni takto pracujú v Česku a ich autobus čaká na úplnom východe Slovenska už niekoľko hodín. Príbuzní z opačnej strany hranice totiž prichádzajú iba veľmi pomaly.

Pri hraničnom priechode vo Vyšnom Nemeckom čakajú desiatky dodávok, áut a autobusov, do ktorých nasadajú ľudia prechádzajúci hranice. 

Priechod Vyšné Nemecké v piatok otvorili mimoriadne aj pre peších a túto možnosť využívajú najmä ľudia z Užhorodu.

Prakticky všetci prichádzajú zo západnej časti Ukrajiny, zo Zakarpatskej Rusi, a vojnu samu osebe, vďakabohu, nezažili. Nemajú ju však ani chuť zažiť, a preto sa rozhodli aspoň dočasne z krajiny odísť skôr, kým sa prípadné ruské vojská dostanú k nim.

Po krátkom pozorovaní hranice je jasné, že Ukrajinci von naozaj nepustia žiadneho muža. Prichádzajú výlučne ženy s deťmi, často im po koniec colného priestoru s kuframi a taškami pomôžu slovenskí policajti, odtiaľ je to už však na nich. Prakticky všetky ženy opakujú to isté, vo Vyšnom Nemeckom sa stretávajú s rodinou alebo známymi a idú do Česka, výnimočne do Nemecka. O tom, že by niekto plánoval zostať na Slovensku, veľmi nepočuť.

Hraničným priechodom v Ubli postupne prechádzajú ženy, prípadne ženy s deťmi. Muži sa za hranice Ukrajiny nedostanú. 

Poobede na hraničnom priechode tamojší gréckokatolícky farár aj spolu s bohoslovcami postavia stan, z ktorého prichádzajúcim ponúkajú teplý čaj, keksíky a deky. Opäť, najväčší záujem je o čaj.

Kňazi aj dobrovoľníci ponúkajú Ukrajincom tiež zdarma odvoz do Košíc či do Brna. Na hraničný priechod sa prišiel pozrieť aj košický eparchiálny biskup vladyka Cyril Vasiľ. „Zisťujeme ubytovacie možnosti vo farnostiach, máme už databázu. Do nedeľných oznamov dáme výzvy k potravinovým zbierkam. Predpokladám, že našich aktivít bude viacero,“ opisuje najbližšie plány.

Podľa správ colníkov sa na druhej strane čaká osem až desať hodín. „Je to tým, že Ukrajinci kontrolujú, či hranice nechcú prekročiť aj muži, no a ďalší problém je, že veľa detí nemá pas a na hranici im tak vystavujú aspoň provizórne dokumenty,“ vysvetľuje Postoju Slovák Matúš, ktorý aj spolu so svojou ukrajinskou manželkou Máriou čaká vo Vyšnom Nemeckom už hodiny.

Mária zháňa auto, ktoré by ju previezlo späť na Ukrajinu. Zo slovenskej strany však na tú ukrajinskú nechce ísť nikto. „Chcem ísť na druhú stranu po deti,“ hovorí. Zúfalý a zároveň nahnevaný je aj jej manžel Matúš.

Slovák Matúš sa na hraničnom priechode snažil vybaviť príchod svojich detí z Užhorodu.

V čase, keď na Ukrajine prepukla vojna, boli ich tri deti s ukrajinskou babkou v Užhorode, kam chodia do školy. Babka ani deti nemajú platné pasy, a preto nemôžu prísť na Slovensko. Máriu cez hranicu peši nepustia a jej manžel by síce autom po deti mohol ísť, no pre vážne zdravotné problémy by nemohol potom stráviť hodiny čakaním v rade na prechod na Slovensko. S bezmocnosťou sa tak iba pozerajú na kopec, ktorý ich delí od detí, a snažia sa s colníkmi vybaviť, aby si Mária mohla po svoje deti ísť pešo.

Keď sa poobede do Vyšného Nemeckého vraciame, Mária je už preč, ako nám vysvetľuje jej manžel Matúš, ktorý ešte pri hranici aj spolu s pár známymi stojí, deti sa nakoniec podarilo dostať na Slovensko.

Prichádzajúci ľudia o aktuálnej situácii a politike nechcú veľmi hovoriť. Majú dosť starostí s tým, aby vyriešili svoju situáciu. Pri novinároch, ktorých sa medzičasom na hraničnom priechode zhromaždila početná skupinka, sa však pristaví mladučká Anastázia. Hranicu prekročila aj so štvormesačným synom, muž však zostal doma. Majú tam celú rodinu, nechceli ich nechať samých. Ako hovorí, proti Rusom ako národu nemá nič, na vine sú politici.

Na Slovensko prišla s kočíkom a jedným kufrom, pokračuje však ďalej na západ. Ako sa volá jej syn? „Vladimír,“ odpovedá na novinársku otázku. Začudovane sa na ňu pozrieme. „Áno, po našom prezidentovi Vladimírovi Zelenskom,“ vysvetľuje a ide ďalej.

Autorka fotiek: Jana Holubčíková