V čom robí chybu Maroš Žilinka

To, že návrh obrannej dohody medzi Slovenskom a USA sa stane silnou politickou témou, bolo jasné.

Prekvapením však je, že ešte predtým, ako sa tejto agendy naplno chopila opozícia, ju politicky rozpumpoval nečakaný aktér, generálny prokurátor Maroš Žilinka. Dokonca skôr, ako dohoda dorazila do vlády a do parlamentu. V medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Generálna prokuratúra k obrannej dohode sformulovala až 35 zásadných pripomienok, pre ktoré ju odmieta ako celok.

Je úplne v poriadku, že sa generálna prokuratúra v rámci pripomienkového konania k zmluve vyjadrila. Rovnako sú v poriadku aj viaceré jej pripomienky, ktoré upozorňujú na možnú kolíziu obrannej dohody so slovenským právom. To generálnej prokuratúre prislúcha a na to existuje inštitút pripomienkového konania.

Problém je inde. Maroš Žilinka nie je volený politik, ale vysoký štátny úradník. Spôsob, akým stanovisko prokuratúry zverejnil na sociálnej sieti, ale najmä charakter niektorých pripomienok vyvoláva obavy, že generálny prokurátor sa neudržal len v polohe strážcu práva, ale posunul sa do priestoru politického aktivizmu.

V niektorých formulovaných výhradách k dohode totiž prokuratúra opúšťa priestor práva a smeruje niekde k politológii, až priamo k politike. Napríklad keď namieta, že dohoda sa týka dôležitých otázok, ku ktorým „v slovenskej spoločnosti neprebehla v dostatočnej miere a rozsahu ani verejná, ani odborná diskusia“.

To, kedy by takáto diskusia bola dostatočná, nie je generálna prokuratúra ani pri najlepšej vôli schopná posúdiť, ani jej takéto hodnotenie neprináleží.

Podobne nemá generálna prokuratúra politikov čo upozorňovať, že ako volení zástupcovia občanov by mali reflektovať „vôľu svojich (dostatočne informovaných) voličov“. To už sú jednoznačne politické vyjadrenia.

Rovnako generálnej prokuratúre neprináleží púšťať sa do geopoliticko-stategických úvah typu, že prípadné rozmiestnenie jadrových zbraní by z nás mohlo urobiť významnejší terč pre nepriateľov.

Niežeby takéto argumenty do debaty o obrannej dohode nepatrili, len ich tam nemá čo vnášať generálny prokurátor. 

Uzavretie obrannej dohody s USA je vyslovene politickou záležitosťou. Presne kvôli takýmto rozhodnutiam si volíme politikov a oni za ne nesú zodpovednosť. Orgány ako generálna prokuratúra sa síce môžu vyjadriť k technicko-právnym aspektom takejto dohody, ale nemajú už čo hodnotiť jej filozofiu, potrebnosť, úroveň verejnej diskusie či geopolitické súvislosti. Pretože to už je čistá politika.

V ostatnom čase sme viackrát mali možnosť sledovať znepokojivý jav, keď vysokí policajní úradníci alebo prokurátori prestali vnímať hranicu medzi ochranou práva a zákonnosti, ako je vyhradená ich inštitúciám a politikou.

Naposledy sme toho boli svedkami pred Vianocami, keď policajný prezident Štefan Hamran neodolal politickému hodnoteniu protestov počas núdzového stavu a opozičných politikov, ktorí hľadali právne komfortné možnosti, ako takéto protesty zorganizovať, obvinil z „politického hyenizmu“.

Teraz sa k tomuto nešťastnému trendu pridal aj Maroš Žilinka.

Foto: TASR/Martin Baumann