Lengvarského Omán a dilemy tohto roka

Druhý pandemický rok priniesol mnohé dilemy, ktoré rozdeľovali politikov, priateľov, rodiny, známych.

Tie dilemy často nemali jednoduché odpovede. Dokonca občas ani dobré odpovede.

Napríklad: minister Lengvarský teraz odletel na dovolenku do Ománu. Všade čítame samé odsudzujúce komentáre. Igor Matovič mu vykrikuje sociálny autizmus. Bolo by všetko v poriadku, keby bol teraz Lengvarský na dovolenke v Tatrách?

Minister neporušil žiadne pandemické opatrenia. Odišiel na dovolenku, ktorú si isto zaslúži a má na ňu nárok. Veríme, že potrebuje oddych.

Odišiel do krajiny, kde nie je zlá epidemická situácia. Navyše je pravdepodobné, že si ho manželka doma veľa neužije, takže ju chcel luxusnou dovolenkou odškodniť alebo jej dopriať niečo pekné.

Neexistuje ani zákaz vycestovať do zahraničia, je tu len odporúčanie. Minister teda nič neporušil. Takže všetko je ok?

Je isté, že mnoho ľudí, ktorí sú chudobnejší, nerado počúva správy o tom, že Sulík má farmu v Austrálii, či o tom, že Lengvarský dovolenkuje v Ománe. Je v tom aj závisť a netvárme sa, že nie. Je preto správne, aby minister išiel na dovolenku len do Senca či na Donovaly?

Ale ak aj minister neporušil žiadny zákon ani žiadne nariadenie, tušíme, že akosi zle sa počúva o tom Ománe. Lebo máme voči politikom nejaké očakávania, ktoré sa nedajú nikde zapísať, dokonca ich často nevieme ani presne sformulovať, len to tak nejako tušíme.

Mnohí lekári si nemôžu zobrať dovolenku a určite by ju už potrebovali a možno bude čochvíľa aj horšie. Takže sa od ministra očakáva čosi ako empatia či solidarita voči kolegom. Ale tá sa nedá vynucovať. Je to skôr vec citu či vkusu.

V niečom teda je tá dovolenka kóšer, v niečom nie.

Ale tvrdé slová od Matoviča, Pellegriniho či Fica, aký je minister sociálny autista či necitlivý politik, tiež treba brať s rezervou. Neplatí ani nič také, že najlepší minister je ten, ktorý vôbec nedovolenkuje a tvári sa, že on žiadny oddych nepotrebuje, lebo nám chce slúžiť do roztrhania tela.

Ale okolo nás bolo v tomto roku veľa dilem, ktoré nebolo ľahké rozlúsknuť. A nemuseli ich riešiť iba politici, ale aj my celkom obyčajní ľudia.

Práve teraz, pár hodín pred koncom roka, mám tie dilemy veľmi silno na pamäti, vynárajú sa mi všetky možné situácie a rozhodnutia, ktoré bolo treba urobiť.

Napríklad: oficiálne boli kaderníctva zatvorené, ale vaša kaderníčka vám ponúkla termín, lebo vraj musí pracovať, inak nevyžije. A vraj sa nemusíte báť prísť, má na výklade zatiahnuté závesy. Dobre, mohli ste ten termín odmietnuť. Ale máte ju nahlásiť aj na hygienu?

Alebo sedíte ako hotelový hosť v hotelovej reštaurácii, lebo je to takto už dovolené, ale ľudia pri vedľajšom stole majú rodinnú oslavu a je jasné, že nie sú ubytovaní v hoteli. Máte udať majiteľov hotela? Máte sa začať rozčuľovať a zrušiť im celú tú akciu?

Alebo ste v kine, keď je to dovolené, ale len s respirátorom. A po zhasnutí si viacerí návštevníci dajú rúška dole. Máte sa sťažovať, že sa tu vo veľkom porušujú pravidlá?

Alebo vidíte z okna, že krčma oproti vášmu domu normálne funguje, hoci je akože zavretá, ale kto zavolá majiteľovi na mobil, tak sa dostane dnu a môže si dať naliať. Mali by ste zavolať policajtov či reportérov z Markízy?

Alebo vaša príbuzná vo vysokom veku odmietne očkovanie. Máte ju prestať navštevovať, pomáhať jej? Máte sa jej otočiť chrbtom?

Alebo vás pozvú na rodinnú oslavu, kde nikto nie je zaočkovaný. Ale majú vás radi a veľmi chcú, aby ste boli s nimi. Máte sa ohradiť, že s antivaxermi nechcete mať nič spoločné?

Kto chcel, mohol udávať, mohol vychovávať, moralizovať, mohol sa rozčuľovať, poučovať, presviedčať, byť jediný spravodlivý.

Nie vždy sa človek v týchto situáciách rozhodoval dobre, nie vždy statočne, nie vždy v súlade s nariadeniami. Nie vždy láskavo.

Občas si človek mohol vybrať iba medzi zlými a horšími riešeniami.

Taký rok máme za sebou. Aj preto sa tesne pred jeho koncom netreba priveľmi rozčuľovať, pohoršovať či povyšovať.

Všetci sme sa v tom tohto roku brodili, ako sme vedeli. Aj keď sme necestovali do Ománu.