Konzervatívny výber Kto je tu vlastizradca? (+ podcast)

Politická opozícia v parlamente sa vydala na nebezpečnú cestu označovania za vlastizradcov všetkých, ktorí hlasujú inak, ako by podľa nej mali. 

Súdny dvor Európskej únie dal Európskej komisii voľné ruky, ako cez finančné vydieranie eurofondmi donútiť členské krajiny, aby zmenili zákony, ktoré schválili legitímne zvolené parlamenty. Zatiaľ v Poľsku a v Maďarsku…

Český a československý Sokol v týchto dňoch oslávil 160 rokov od svojho založenia. Organizácia, ktorej cieľom nebola len telesná zdatnosť, ale aj charakterové pozdvihnutie národa, bola tiež zdrojom viacerých významných postáv našej histórie.

V texte týždňa sa Marian Kechlibar na portáli Echo24 zamýšľa nad príčinami toho, prečo je pre časť západných konzervatívcov taký príťažlivý Putinov režim v Rusku. A vo videu týždňa komentátor Victor David Hanson hovorí, prečo je globalizmus neuskutočniteľnou utópiou.

Konzervatívny výber si môžete aj vypočuť:

Lumpenproletariát útočí

Po cirkuse, ktorý počas prerokúvania zmluvy o obrannej spolupráci s USA predviedla parlamentná opozícia, sa chvíľu zdalo, že preraziť toto dno bude mimoriadne náročné. No optimisti sa mýlili. Hlavný ideológ opozičného Smeru Ľuboš Blaha následne zverejnil miesta bydliska všetkých poslancov, ktorí zmluvu s USA v parlamente podporili.

Vzápätí sa pridali kotlebovci aj exkotlebovci, zoznam zdieľali aj Pellegriniho exsmeráci a po mestách a obciach Slovenska sa začali objavovať plagátiky, ktoré označujú miesto trvalého pobytu toho-ktorého „vlastizradcu“.

Z koaličných radov zaznievajú voči takémuto konaniu trestné oznámenia. Tie budú aj testom pre generálnu prokuratúru na čele s Marošom Žilinkom, ktorý k „debate“ takisto prispel svojou absurdnou troškou o výhodnosti okupačnej zmluvy so Sovietskym zväzom.

Robert Fico však chce ísť ďalej a mená a bydliská poslancov chce vylepiť aj na bilbordy. „K týmto zoznamom, ktoré boli zverejnené na sociálnych sieťach a zverejnila ich strana Smer-SD, strana Hlas, strana Republika a ďalší, pridáme aj pekné bilbordy. Myslím si, že slovenská verejnosť si zaslúži dozvedieť sa ešte viac,“ vyhlásil Fico.

Jeho podpredseda Juraj Blanár tvrdí, že takéto kroky určite nepovedú k násiliu. No ministerka pre investície Veronika Remišová pripomenula, že podobne nenávistná kampaň viedla nedávno v Británii k vražde konzervatívneho poslanca Davida Amessa.

Dohodou s USA sa však reči o vlastizrade neskončili. Najnovšie sa zverejnením adries vyhráža Milan Mazurek tým poslancom, ktorí budú hlasovať za novelu azylového zákona.

Niečo podobné sa v minulých dňoch udialo aj v Česku. Obskúrne združenie Chcípl PES vyzvalo svojich nasledovníkov, aby protestovali priamo pred domami poslancov, ktorí hlasovali za tzv. pandemický zákon. Aj v tomto prípade sa hovorilo o vlastizradcoch.

Hoci združenie neskôr tvrdilo, že výzva smerovala k protestom pred poslaneckými kanceláriami, ktoré sú verejnými miestami, internety nezabúdajú, pôvodný príspevok na sociálnej sieti naozaj hovoril o trvalých bydliskách. V českom parlamente však tento spôsob protestu aspoň formálne odsúdila aj Okamurova SPD. Len na ilustráciu, toto združenie napríklad tvrdí, že WHO chystá totalitnú svetovládu.

Možnosť protestovať je v demokratickej spoločnosti jedným z pilierov riadnej spoločenskej diskusie. Ani zmluva s USA nemá byť chránená pred kritikou. 

Ale forma, ktorú v ostatnom čase volia u nás už aj donedávna ako-tak štandardné politické strany, zachádza za hranice demokratického riešenia sporov. Je pravdou, že formu protestu pred bydliskom zaviedol do našej politickej reality Igor Matovič ako opozičný politik, keď niekoľko týždňov po sebe organizoval zhromaždenia pred komplexom Bonaparte, v ktorom býval vtedajší premiér Robert Fico.

Komplex Bonaparte bol vtedy symbolom korupcie, teraz Smer agresívnym slovníkom organizuje mediálny pohon na 79 poslancov, ktorí prejavili iný názor a hlasovali za obrannú dohodu s USA. 

Politici musia zniesť vyššiu mieru kritiky, no rozbesnený dav, v ktorom jednotlivec odrazu získa pocit dôležitosti, občas nerozlíši politika od človeka, ženy, dieťaťa. A ľahko môže dôjsť k tragédii.

Podnecovanie najnižších pudov v nás – to je skutočná vlastizrada.

Zasa bližšie k európskemu superštátu

Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že Poľsko a Maďarsko môžu mať obmedzené alebo úplne zastavené prijímanie európskych fondov, ak nebudú poslúchať. Teda ak nebudú dodržiavať tzv. zásady právneho štátu.

Mechanizmus dodržiavania zásad právneho štátu zaviedla Európska komisia po súdnej reforme v Poľsku, ktorá podľa nej ohrozila nezávislosť súdnej moci tým, že zriadila špeciálnu komoru, ktorá má posudzovať prehrešky sudcov. Maďarsko sa do hľadáčika definitívne dostalo po schválení zákona na ochranu detí, ktorý napríklad zakazuje propagáciu zmeny pohlavia na školách.

Komisia aj súd však na vec išli šalamúnsky. Oficiálne totiž nechcú trestať porušenie zásad právneho štátu, ktoré je diskutabilné, keďže poľský aj maďarský ústavný súd rozhodli, že ich ústavy majú prednosť v otázkach, ktoré priamo neupravuje zakladajúca zmluva EÚ. Verdikt súdu stojí na konštatovaní, že údajné porušenie týchto zásad znamená, že čerpanie európskych fondov nie je dostatočne chránené pred podvodmi.

„Cieľom nariadenia je preto chrániť rozpočet Únie pred ovplyvňovaním, ktoré dostatočne priamo vyplýva z porušenia zásad právneho štátu, a nie sankcionovať takéto porušenia ako také,“ uvádza sa v rozhodnutí európskeho súdu.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki na rozhodnutie reagoval konštatovaním, že ide o nebezpečný proces, ktorým si inštitúcie EÚ samy stanovujú rozsah svojich kompetencií. Ide najmä o to, že súd čoraz častejšie pristupuje k príliš voľnému výkladu jednotlivých článkov zakladajúcej zmluvy, čím si sám pre seba vytvára rozhodovacie precedensy.

Poľsko zároveň považuje zdôvodnenie ochranou proti podvodom za absurdné. Argumentuje zisteniami OLAF-u, podľa ktorého je v Poľsku takmer štyrikrát menej nezrovnalostí pri hospodárení s eurofondmi, ako je priemer EÚ.

Maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová napísala, že rozhodnutie je zneužitím právomocí Bruselu a je pomstou za to, že Maďarsko vlani prijalo zákon na ochranu detí.

Naopak, s potešením prijala rozsudok šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová. Komisia sa totiž zaviazala, že mechanizmus nebude uplatňovať, kým európsky súd nerozhodne o žalobe Poľska a Maďarska. Dnes má voľné ruky a už v najbližších týždňoch avizuje rozhodnutie o konkrétnom mechanizme, ktorý by neposlušným štátom obmedzil prístup k eurofondom.

O tom, že Bruselu mimoriadne záleží na tom, aby mal čo najviac pák na to, aby členské štáty schvaľovali zákony podľa predstáv centrály, svedčí aj fakt, že súd o žalobe Poľska a Maďarska rozhodoval v zrýchlenom konaní.

Bez ohľadu na to, aký má niekto názor na pôsobenie Kaczyńskeho či Orbána, Komisia práve dostala do rúk moc, ktorou môže meniť zákony, ktoré riadne schválili legitímne zvolené parlamenty členských štátov.

Telovýchovná jednota Sokol

V zdravom tele zdravý duch. Do takejto všeobecne známej frázy by sa dala zhrnúť základná myšlienka českého sokolského hnutia. Založil ho 16. februára 1862 Miroslav Tyrš a Česi práve oslávili jeho 160. výročie. Už o pár rokov neskôr sa z českého Sokola stal československý Sokol. Na prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej sa myšlienky ujal Ivan Branislav Zoch a prvé sokolské združenie založil v roku 1866.

Telesné cvičenie však nebolo v Sokolovi samoúčelným posilňovaním svalov. V Rakúsko-Uhorsku sa v Čechách aj na Slovensku prepojil s národným hnutím. V samotných základoch spolku bolo prítomné vlastenectvo, ktoré je „ušľachtilým priznaním sa ku svojim bez toho, aby sa činnosť v záujme vlastného národa nepriaznivo prejavovala voči iným. Tolerancia, humanita a demokratický vzťah má sa u vlastenca prenášať na všetkých ľudí, nech sú príslušníkmi ktorejkoľvek inej národnosti“.

Cvičenie bolo prostriedkom aj k mravnej výchove. Disciplína a námaha neslúžili len telu, ale aj duchu k budovaniu pevnej vôle.

Sokol bol tiež základom československých légií, ktoré v prvej svetovej vojne, ale aj krátko po nej prispeli k vytvoreniu a udržaniu nového samostatného štátu po rozpade monarchie. Najväčší rozmach zažil medzi vojnami, mnohí jeho „odchovanci“ neskôr tvorili kostru povstaleckej armády v SNP.

..……………………..……………………..

Text týždňa: Prečo niektorí konzervatívci obdivujú Putina?

„Časť amerických a európskych konzervatívnych intelektuálov (iste nie väčšina) a verejných osobností má značnú slabosť pre režim Vladimira Putina. Tá sympatia či empatia je dlhodobým javom, napätie okolo Ukrajiny ho urobilo len zreteľnejším. Nájdu sa medzi nimi aj autori, ktorých texty na iné témy má zmysel čítať. A o to je to celé smutnejšie,“ píše Marian Kechlibar na portáli Echo24.

Mnohí z nich sú súčasťou izolacionistického prúdu americkej politiky. A je pochopiteľné, keď sa pýtajú, aký má zmysel brániť Európu, ak ona sama (veľká časť členov NATO) nie je ochotná do svojej obrany dostatočne investovať a spolieha sa len na USA. No hoci je Rusko v západnom mediálnom priestore ako strašiak nadužívané, zároveň to neznamená, že niečo ako skrytá ruská intervencia v niektorých oblastiach nie je skutočná.

V niektorých kruhoch sa súčasný ruský režim teší tichému obdivu. Je obrazom antagonizmu voči absurditám, ktoré v čoraz hojnejšej miere predvádzajú západní progresívci. Má byť obrazom poslednej bašty normálneho sveta. (No kedy reálne v Rusku existovalo niečo ako normálna spoločnosť?)

No či už Putina a Rusko niekto vníma ako stelesnenie zla, alebo, naopak, posledného ochrancu mravov, v konečnom dôsledku ide len o vnútorné kultúrne vojny Západu.

„V 21. storočí môže úlohu anachronického prežitku hrať aj Západ, ktorého dominanciu prevezmú iní, s inou politikou a inými hodnotami. A naše kultúrne vojny, ktorými môžu niektorí všetko merať, sa môžu ukázať skôr ako groteskný kolorit úpadku jednej civilizácie. Relevantnejší zvyšok sveta sa bude venovať svojim problémom,“ uzatvára Marian Kechlibar.

..……………………..……………………..

Video týždňa: Prečo je globalizmus neuskutočniteľnou utópiou

Koncept kozmopolitného sveta vznikol v antickom Grécku. Keď sa Alexander Veľký vydal dobývať svet, potreboval ideu, ktorá by podrobené územia udržala pohromade. A tak Gréci vymysleli tzv. svetoobčianstvo, ktoré však bolo len prostriedkom na šírenie helénskej kultúry.

Omyl tohto konceptu pochopili už Rimania. Pri expanzii impéria viacerí upozorňovali, že čím viac sa hranice vzďaľujú od Ríma, tým je pocit súdržnosti občanov v základných otázkach slabší a impérium sa zadusí vlastnou veľkosťou. Alexandrova ríša sa rozpadla už krátko po jeho smrti a Rím si rozparcelovali barbari, ktorým bolo účelovo rozdávané občianstvo.

Vždy však budú existovať štáty s vlastnými záujmami a zjednotiť všetkých pod jednou vlajkou v ideálnom svete je nemožné, hovorí konzervatívny komentátor Victor David Hanson. Príkladom je fungovanie Spoločnosti národov, ktoré nezabránilo druhej svetovej vojne, ale aj OSN, kde sa v naozaj zásadných veciach nikdy nezhodnú USA, Rusko a Čína. Organizácia tak nie je schopná prijať žiadne relevantné rozhodnutie.