Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
27. január 2022

7 dní v kocke

Po pandemických manévroch nás čakajú vojenské

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. 

Po pandemických manévroch nás čakajú vojenské

TASR. V Bruseli sa konali masové protesty proti pandemickým opatreniam.

1. Odpoveď NATO

Rusko dostalo odpoveď od Spojených štátov a NATO. Dominuje v nej pomerne jasné NIE. Američania odmietajú požiadavku Ruska, aby mala Ukrajina zatvorené dvere do NATO. Zároveň odmietajú stiahnuť svoje zbrane z balkánskych štátov Aliancie.

Medzitým pokračovali prípravy na vojnu. Viaceré západné krajiny posielajú Ukrajincom zbrane a sťahujú z Kyjeva rodiny diplomatov. Rusko zas pokračuje v zaťahovaní slučky okolo Ukrajiny.

Blížime sa k bodu varu.

Našťastie, deje sa to riadeným spôsobom.

Američania naznačujú, že sú ochotní ustúpiť Rusom pri iných témach. Konkrétne pri obmedzení vojenských cvičení na Ukrajine, kde sa od februára 2022 rátalo s tisíckami západných vojakov. Alebo v otázke obmedzenia amerických jadrových zbraní v západnej Európe. Na to už dlhšie nie veľmi nahlas, ale dôrazne naliehajú štáty EÚ. Najmä tie, ktoré hostia americké základne s jadrovým arzenálom.

Priestor na ďalšie rokovania Američanov a Rusov stále existuje. To, čo sa aktuálne deje v okolí Ukrajiny, je len zvyšovanie banku. Niečo ako vojenský poker. Američania aj Rusi posilňujú vojenské jednotky v oblasti. A ďalej rokujú. Spojené štáty majú väčšiu globálnu silu. Rusko má zas prevahu v krízovej oblasti. 

Do hry začala aktívnejšie vstupovať aj krajina, ktorej sa to všetko týka najviac – Ukrajina. Je to práve ukrajinská vláda, ktorá v konečnom dôsledku rozhodne o tom, aký rozsah budú mať ukrajinské vojenské cvičenia s vojakmi krajín NATO. Alebo ako bude vyzerať jej program zbrojenia, ktorý znepokojuje Rusov.

Otázne ostáva, do akej miery ukrajinská vláda koná vo vlastnom záujme a suverénne. A do akej miery sa necháva zaťahovať do hier spojencov, ktorí sú a budú v bezpečnej vzdialenosti. Mimo kontinentu.

2. Rozdelená EÚ. Jadro verzus východ

Riešenie komplikuje aj rozdelenie NATO a Európskej únie na dve časti: jadro a východ.

Štáty západoeurópskeho jadra – Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Taliansko – sú vojensky zdržanlivé a tlačia na dohodu. Naopak, do vyzbrojovania Ukrajiny a hrotenia konfliktu sa tlačia hlavne štáty mimo kontinentu: Spojené štáty, Kanada, Británia. Americkú líniu – v rozpore s pozíciou Nemecka a Francúzska – podporujú aj východoeurópske štáty Aliancie.

Rozdiely medzi západným blokom EÚ a východným okrajom sa tým ešte viac prehĺbili. Nemecko a Francúzsko dlhodobo odmietajú rozširovanie NATO o Ukrajinu a vedú vlastné rokovania s Ruskom. Štáty východného bloku Únie (a Aliancie) tasia zbrane a pri téme rozširovania NATO stoja na strane Spojených štátov.

Sny o federalizácii EÚ a spoločnej bezpečnostnej politike, nezávislejšej od zásahov Američanov, sa rozsypali. Nemci sa už ani nepokúšajú presviedčať východné krajiny Únie, aby koordinovali postup skôr s Berlínom (Bruselom) než s Američanmi a Britmi. Nikam by to neviedlo.

Nemecko spolu s Francúzskom, Belgickom a Holandskom zužuje záber na západné jadro Únie.

Problém je v tom, že západoeurópsky klub v bezpečnostnej politike Európy nehrá prvé husle. A ani druhé. Môže však ovplyvňovať politiku NATO. Blokovať jeho rozširovanie (Rusi tvrdia, že to je pre nich zásadná otázka). A určovať hranice prípadných obchodných sankcií.

Vojensky majú pokračovanie bitky o Ukrajinu v rukách hlavne Američania a Rusi.

Odhadovať rozsah hrozby a prípadné riziká je asi predčasné. Možno ide len o nervozitu Ruska z Ukrajiny a mobilizácie východného krídla NATO. A možno ide o viac. Ruské vojenské jednotky rozbehli väčšie manévre v Severnom mori, pri Írsku, Británii, potom v Stredozemnom mori a napokon aj v Indickom oceáne. Tam prebiehajú spoločné vojenské cvičenia vo formáte Rusko – Čína – Irán.

Mimochodom, práve Čínu môže tešiť, že Putinov bojový pokrik viaže americké kapacity a sily kdesi v Pobaltí.

Rusku pravdepodobne nejde len o Ukrajinu, ale aj o posilnenie pozícií v Baltskom mori a hlavne na Balkáne (Rumunsko, Bulharsko), ktorý je kľúčový pre kontrolu Čierneho mora. Tým by už priamo narážalo do východnej línie NATO. 

Dobrou správou je, že veľkú rozhodujúcu vojnu v Európe s plným nasadením síl si neželá nijaký z hráčov. Konflikty aj sankcie budú zrejme cielené, obmedzené a kontrolované.

O niečo horšou správou je, že vojenské manévre môžu mať podobnú koncovku pre spoločnosť ako tie pandemické. Od núdzového stavu a politiky priepustiek na slobodu budeme bližšie k vojnovému stavu. A k ďalšiemu obmedzovaniu práv a slobôd ľudí, k tlaku na ich peňaženky (cez vojenské výdavky, obchodné vojny, vysokú infláciu), k cenzúre a boju s „vnútorným nepriateľom“.

A k stupňovaniu konfliktov vnútri spoločnosti.

Vyzerá to tak, že časy slobody, prosperity, voľného pohybu a voľného obchodu sa končia. A prichádza čas drezúry a autorít. Pandemických. Vojenských. Klimatických. Na označení nezáleží.

Ksichty za týmito bojovými vlajočkami, za šírením strachu a za vyžadovaním poslušnosti budú tie isté.

Od Bidena po Putina…

3. Experiment prezidentky Čaputovej

Na Slovensku sa pokračovalo s presadzovaním vojenskej dohody so Spojenými štátmi. Nie s NATO, ako to mnohí mylne podsúvajú. Dohoda umožní vojenskú aktivitu amerických síl na Slovensku aj v prípade konfliktov, na ktorých sa Aliancia odmietne zúčastniť.

Inzercia

Prezidentka odmietla dať zmluvu na posúdenie Ústavnému súdu. Namiesto toho urobila niečo, čím vytočila nielen odporcov zmluvy, ale aj jej stúpencov. A nakoniec aj Američanov.

Prešľap prezidentky sa volá „interpretačná doložka“.

Nie, prezidentka doložku nevyrokovala s americkou stranou. Doložka je čisto jednostranná a právne nezáväzná.

Americká strana sa pokúšala vyhnúť tomu, aby text vojenskej dohody obmedzoval skladovanie a prepravu jadrových zbraní. Niežeby s nimi vyslovene rátali, no nechceli si zbytočne zväzovať ruky. Prezidentka v doložke rieši práve túto tému. A s ňou aj trestnú jurisdikciu pre amerických vojakov, čo je pre Američanov veľmi citlivá téma. Americká strana je napriek nezáväznosti doložky zaskočená a zvažuje ďalšie kroky.

Istý diel viny na nedorozumení nesú aj ministri. Prezidentku presvedčili, že dohoda nepredpokladá vytvorenie amerických základní ani skladovanie či prepravu jadrového arzenálu na Slovensku. A neobmedzuje suverenitu v trestnej jurisdikcii. Prezidentka to spísala a zverejnila. Možno aby upokojila odporcov dohody a domácu verejnú mienku. No v konečnom dôsledku tým len nabila zbrane Ficovi. A zneistila americkú stranu, ktorá s prišívaním doložiek, akokoľvek nezáväzných, nerátala.

Prezidentka sa prejavila ako politický začiatočník s chabým prehľadom o tom, ako sa majú riešiť sporné otázky pri vojenských zmluvách. Myslela to dobre, dopadlo to hlúpo.

Výsledok: odpor proti dohode silnie, ministri musia riešiť nový problém s doložkou, Američania čakajú, ako sa nehoda s prezidentkou uprace…

A podstata veci – sporné a pre Slovensko nevýhodné časti dohody – všetkým uniká. Ak majú byť na Slovensku americké palivové a muničné sklady, tak len s dostatočne silnými kontrolnými právomocami slovenskej vlády.

Problém výstižne opísal, aj keď pri celkom inej príležitosti, Mikuláš Dzurinda: keď si zapnete zle prvý gombík, pri druhom a treťom to už nijako nenapravíte…

Vyjasňovanie problémových miest dohody sa robí na začiatku. Za rokovacím stolom.

Ak s tým prezidentka prichádza na konci a jednostranne, tak z toho vyplývajú len tri možnosti. Buď má prezidentka popletenú diplomatickú abecedu. Alebo zlyhali ministri pri rokovaniach o slovenských podmienkach dohody.

Alebo (čo je najpravdepodobnejšie) jedno s druhým.

4. Násilnosti v Bruseli

Brusel zažil zrejme najväčšie a najostrejšie protesty od zavedenia pandemických opatrení. Ulice podľa odhadov zaplnilo viac ako 50-tisíc demonštrantov. Protestovali proti obmedzovaniu základných práv a proti vynucovaniu očkovania.

Prekvapením nebola len vysoká účasť, ale aj intenzita protestov. Demonštranti demolovali úradné a diplomatické budovy. Od útokov na euroinštitúcie ich musela odraziť polícia vodnými delami a slzotvorným plynom.

Protestujúce skupiny útočili na policajtov kameňmi, zapálenými košmi a železnými tyčami, jedna z nich podpálila schody v metre. Traja policajti skončili zranení v nemocnici. Polícia zadržala 70 demonštrantov.

Masové protesty sa konali aj v Rakúsku, Taliansku, v Nemecku, v Austrálii a na Novom Zélande.

Silnejúce protesty pritom nie sú akciami extrémistov a dezolátov, ako sa to márne pokúšajú rámcovať úrady a médiá. Stovky tisíc nahnevaných demonštrantov tvoria ľudia zo strednej triedy. Protestujú proti politike potupných priepustiek na slobodu, proti očkovacím pasom, proti pokračujúcej segregácii.

Je predsa zvrátené, ak si v 21. storočí a v slobodných západných krajinách milióny ľudí nemôžu kúpiť topánky. Len preto, že nenastavili rameno na ďalšiu dávku, ktorú už vlastne mimo rizikových skupín neodporúčajú ani vedci, ale len politici a mediálne celebrity.

Takisto je zvrátené, ak zástupy aktivistov naliehajú na to, aby ďalšie dávky vakcín neboli dobrovoľné, ale aby ich mali všetci povinne nariadené vládami. Nie expertmi, ktorí sa už prebúdzajú a plošnú revakcináciu nepodporujú… Vládami. Pod hrozbou pokuty.

Pokračovať v politike segregácie a nátlaku na neočkovaných je už neúnosné. Zatajovať skutočné rozsahy protestov, nadávať nespokojným ľuďom do dezolátov a hroziť im stíhaním môžete len pár mesiacov. Nie roky.

Nie, už to nepôjde, vážené autority.

Samozrejme, snahy o kŕmenie spoločnosti strachom a vynucovanie poslušnosti budú pokračovať. Keď sa raz tento proces naštartoval, ťažko sa bude brzdiť. Lenže – už to nepôjde tak hladko a s minimálnym odporom, ako si to projektovali tvorcovia klinického poriadku pri prvej a druhej vlne. A pri alfe s deltou.

Politika manipulácie a osekávania slobody musí mať hranice.

A rozhodne sa o nich aj na verejných protestoch, ktoré ešte stále garantujú ústavy a listiny práv.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.