Ako dýcha zem Aj pôda môže zachrániť klímu

Pôda je najväčší suchozemský ekosystém na planéte. Napriek tomu sa jej oproti iným faktorom ovplyvňujúcim klímu venuje omnoho menej pozornosti zo strany politiky aj laickej verejnosti.

Verejnosť je masírovaná neustálym zdôrazňovaním množstva emisií CO2, ktoré vznikajú používaním fosílnych palív, a politika využíva tieto emisie ako zámienku na výnosný obchod s emisnými povolenkami a z toho vyplývajúcu úradnícku obsesiu všemožnými reguláciami, ktoré v konečnom výsledku neprospievajú ani klíme, ani ľudskej činnosti.

Pôda je však zdrojom mnohonásobne vyššieho objemu CO2 ako všetka ľudská činnosť dohromady. Zároveň dokáže viazať obrovské množstvá uhlíka z atmosféry a za istých okolností by mohla takpovediac vynulovať všetky emisie, ktoré vytvára človek. Inými slovami, pôda dýcha.

Nádych, výdych

„Keby sme podporovali zadržovanie uhlíka v pôde, tak vieme významne znížiť koncentráciu CO2 v atmosfére. Človek svojou činnosťou a spaľovaním fosílnych palív uvoľňuje okolo desať gigaton uhlíka v podobe CO2 do atmosféry. Dýchanie pôd uvoľňuje približne 50 gigaton uhlíka v podobe CO2. Je to prirodzený proces, ktorý je v rovnováhe s tým, koľko uhlíka sa dostáva do pôdy z rastlín. Antropogénny príspevok človeka je teda v porovnaní s prirodzenými procesmi relatívne menší, ale je navyše,“ hovorí v rozhovore pre portál euractiv český ekobiológ a riaditeľ Centra pre otázky životného prostredia Karlovej univerzity Jan Frouz.

Problém však podľa neho nespočíva len v tom, že produkujeme skleníkové plyny, ale najmä v tom, že oslabujeme schopnosť ekosystémov uhlík z atmosféry „sťahovať“. „Ak by sme zvýšili organickú hmotu v pôde o štyri promile, tak by to úplne kompenzovalo ľudský príspevok daný spaľovaním fosílnych palív,“ dodáva.

Vo svojom staršom článku pre český časopis Vesmír Jan Frouz tiež píše: „Celosvetovo obsahuje pôda asi trikrát viac uhlíka ako atmosféra. Viazaný je najmä v pôdnej organickej hmote, ktorá má rôznu podobu – od rozkladajúceho sa listu na povrchu až po humusové látky. Pôdne organizmy túto hmotu rozkladajú a vznikajúci CO2 sa uvoľňuje do atmosféry. Jeho množstvo je pritom asi desaťkrát väčšie ako množstvo CO2, ktoré vzniká spaľovaním fosílnych palív.“

Zásadným spôsobom, ktorým môžeme zvýšiť množstvo uhlíka uloženého v pôde, je zmena v jej obhospodarovaní. Množstvo organickej hmoty totiž priamo súvisí s vegetáciou. Nielen pokiaľ ide o nadzemné časti, ktoré sa po uhynutí v pôde rozkladajú, dôležitý je aj rozsah koreňových systémov. Preto Jan Frouz odporúča napríklad pestovanie viacročných rastlín, napríklad kŕmnej ďateliny, budovanie vegetačných pásov medzi poliami, skracovanie času, keď na ornej pôde nič nerastie, prechod na bezorbové technológie, na nevyužitej pôde aj výsadbu lesa. Podstatným je aj prísun kompostu a prírodného hnoja.

Zároveň viacerými pokusmi dokázal, že zvýšením množstva pôdnych organizmov sa proces rozkladu organickej hmoty nezrýchľuje, ale spomaľuje, časť uhlíka sa totiž metabolizmom presunie do exkrementov, ktorých rozklad trvá dlhšie. Tým sa zároveň množstvo uhlíka v pôde zvyšuje.

To, že uhlík z pôdy mizne, je dané práve ľudským poľnohospodárstvom a typom rastlín, ktoré využívame. Zväčša ide o jednoročné obilniny, ktoré sme šľachtením priviedli do podoby, keď väčšinu svojej biomasy sústreďujú do semien, ktoré zbierame a konzumujeme. V pôde tak zostáva menej hmoty a jednoročné rastliny majú zároveň plytšie korene.

Len štyri promile

Spomínané zvýšenie organickej hmoty o 4 promile, ktoré by dokázalo vykompenzovať ľudskú produkciu CO2, je na prvý pohľad veľmi málo. V globálnom meradle však ide o takmer nerealizovateľnú métu.

Táto snaha má aj medzinárodnú podobu, ktorá vychádza z jedného z mála opatrení, ktoré dávajú do súvisu stav pôdy a stav klímy. Viac ako globálne deklarované záväzky pri znižovaní emisií však nevychádza z paušálne uplatňovaných regulácií, pokút či masívnej redistribúcie peňazí.

Je prispôsobiteľná konkrétnym podmienkam každej krajiny a pri správnom poznaní je ľahko aplikovateľná. Pôda sa vo svojich typoch totiž líši nielen naprieč klimatickými pásmami, často sa rôzne typy pôdy nachádzajú aj na území takých malých krajín, akou je Slovensko. Medzi obrábanými pôdami u nás dominuje tzv. hnedozem. Pôvodným ekosystémom boli lesy s hustým trávnatým porastom. Ich charakteristikou je nízky obsah humusu, vyznačujú sa však intenzívnou mikrobiálnou aktivitou, ktorá sa odráža na pomerne rýchlej premene organickej hmoty, a preto obrábané hnedozeme patria k našim veľmi úrodným pôdam. Ide teda o potenciálne vhodný priestor na zvyšovanie organickej hmoty.

Okrem väzby uhlíka prináša jeden nezanedbateľný benefit. Viac organickej hmoty v pôde zvyšuje jej úrodnosť, a teda výnosy pestovaných potravín. Tým menej je potrebné pôdu podporovať umelými hnojivami, ktoré následnou tvorbou zlúčenín dusíka kontaminujú nielen samotnú pôdu, ale aj zdroje vody.

Naproti tomu organický materiál v sebe neviaže len uhlík, ale aj prirodzene kumulovaný dusík, fosfor a vodu, ktoré sú pre výživu rastlín a následne aj človeka nevyhnutné.

Ak by takéto zvyšovanie organického materiálu v pôde trvalo kontinuálne aspoň tri desaťročia, dokázalo by podľa tejto iniciatívy vykompenzovať emisie uhlíka spôsobené využívaním fosílnych palív.

Pôda je zároveň domovom miliónov druhov živých organizmov. Od mikroskopických baktérií a húb až po tzv. makrofaunu, kam patrí hmyz, dážďovky či krty.

Všetky tieto organizmy prispievajú k úrodnosti pôdy. Najväčší podiel majú mikroskopické stvorenia, ktoré sú však svojou masou najpočetnejšími populáciami. Nejde len o rozklad organickej hmoty. Do pôdy prenášajú aj minerály z podložia, dokážu brániť prieniku vírusových ochorení, ktoré poškodzujú a zabíjajú rastliny (aj tie, ktoré slúžia na ľudskú obživu), existujú aj mikroorganizmy, ktoré dokážu spracovať aj toxíny a ťažké kovy, čím v podstate „uzdravujú“ kontaminovanú pôdu.

Pôda a klíma

Zvyšovanie množstva uhlíka v atmosfére vedie ku kumulácii väčšieho množstva tepla, čím sa zvyšuje aj vyparovanie, čo znamená dynamickejší proces kolobehu vody. Podľa Slovenskej akadémie vied, ktorá v publikácii o globálnych megatrendoch z roku 2016 opisuje aj prebiehajúce a očakávané vplyvy klimatickej zmeny, môže byť rastúce množstvo CO2 aj príležitosťou:

„Tento jav môže mať vplyv na zvýšenú produkciu biomasy; nie je jasné, ako sa však porasty dlhodobo naadaptujú na zvýšenú koncentráciu oxidu uhličitého. Okrem toho, zvýšená teplota vzduchu spolu so zvýšenou koncentráciou oxidu uhličitého môže spôsobiť významné zvýšenie úrod, ak bude k dispozícii dostatok vody a živín.“

Dynamickejší kolobeh vody je však pre pôdu značným rizikom, najmä hroziacim striedaním dlhších období sucha s nárazovým väčším množstvom zrážok. Vysušená pôda pri povodni ľahšie podlieha erózii, čím dochádza nielen k likvidácii ekosystému, ale aj k znižovaniu až zániku jej úrodnosti.

Podľa SAV planéta každoročne prichádza o 24 miliárd ton ornice. Za posledné dve desaťročia sa stratilo množstvo postačujúce na pokrytie celej plochy úrodnej pôdy v Spojených štátoch. Dezertifikácia stojí svet viac ako 40 mld. USD za rok v podobe straty produktivity.

Aj v zápase s týmto rizikom je podstatná úroveň vegetácie a organickej masy v pôde. Ako bolo už vyššie spomínané, pôdny ekosystém viaže nielen uhlík, dusík či fosfor, ale aj vodu. Dostatočne „živá“ pôda teda vydrží dlhšie vlhká aj bez prísunu zrážok a organická hmota ju zároveň spevňuje.

Tvorbou vegetácie, teda biomasy, je podľa Slovenskej akadémie vied možné čiastočne riešiť nielen zachytávanie uhlíka, ale aj odpadových vôd: „Riešenia sa už objavujú. Vyvedením časti potrubí s odpadovými vodami nad povrch, napr. na mostné konštrukcie alebo fasády budov, dokážeme odstrániť zvýšenú produkciu oxidov pri dopravných trasách a zmeniť kvalitu odvádzaných vôd ešte pred čistiarňou a tak zmenšiť kapacitu potrebnú na čistenie alebo energetické zaťaženie čistiarní.“

Stratégie a dotácie

V nedávno prijatej Stratégii EÚ pre pôdu do roku 2030 sa však ako kľúčový faktor spomína najmä zalesňovanie a znižovanie živočíšnej výroby. Samotná schopnosť lesov viazať uhlík je však obmedzená v čase. Keď mladý les rýchlo rastie, väzba uhlíka je vysoká, neskôr však so spomalením rastu klesá. Zalesňovanie v súčasnosti využívanej poľnohospodárskej pôdy zároveň povedie k znižovaniu produkcie potravín.

Živočíšna výroba, najmä chov hovädzieho dobytka, je zas terčom kritiky kvôli produkcii metánu pri tráviacom procese zvierat.

Pôdna stratégia EÚ teda z poľnohospodárov robí v podstate nepriateľov akéhokoľvek posunu pri riešení klimatickej zmeny.

To všetko v čase, keď sa rozhoduje o dotačnej politike poľnohospodárstva na ďalšie rozpočtové obdobie. Slovenský návrh je terčom kritiky naprieč celým sektorom. Ministerstvo pôdohospodárstva doň podľa požiadaviek EÚ zahrnulo aj tzv. ekoschémy. Takúto podporu ohodnotilo sumou 559 miliónov eur na päť rokov.

Od roľníkov žiada, aby rozčlenili veľké polia na maximálne 50-hektárové bloky (v chránených územiach na 20-hektárové), zvýšili podiel plôch bez produkcie a aspoň na štvrtine pôdy zaorávali slamu či hnojili maštaľným hnojom. Farmári s pasienkami zas musia posunúť termíny kosenia s ohľadom na chránené druhy alebo sa venovať extenzívnej pastve zvierat.

Pri podpore však nebude rozlišovať, čo konkrétne poľnohospodár na svojom pozemku urobí, nastavuje jednotnú platbu za hektár. Tú však farmári považujú za veľmi nízku, hrozí, že sa im do ekologického hospodárenia neoplatí investovať. Prídu síce o dotáciu, no náklady na rôzne opatrenia by podľa nich boli vyššie ako samotná podpora. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora odhaduje, že sa do ekoschém nezapojí až 30 percent farmárov.

Od budovania pôdneho zdravia, a teda aj efektívneho postupu pri redukcii emisií CO2, tak môže napriek záujmu poľnohospodárov odradiť jednoduchý ekonomický prepočet nákladov a výnosov

Proces však ešte nie je uzavretý, pre množstvo pripomienok sa jeho schvaľovanie nateraz odložilo. Problematické je aj na úrovni celej EÚ. Spoločnú poľnohospodársku politiku na roky 2023 až 2027 európsky parlament schválil až na konci novembra. Stále však chýbajú dokumenty, v ktorých by europoslanci definovali konkrétne detaily jednotlivých opatrení.

Poľnohospodárstvo je v mainstreamovom podaní zápasu s klimatickou zmenou vnímané ako jeden z najväčších znečisťovateľov a nepriateľov ekológie. Skutočné poznanie pôdy však ukazuje, že môže byť, naopak, jedným z hlavných nástrojov na jej stabilizáciu.