Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozvoj osobnosti Spoločnosť
13. január 2022

Súčasná veda o nostalgii

Spomínanie nám robí dobre na tele aj na duši, no vie byť aj nebezpečné

Nostalgické spomienky zdvihnú našu telesnú teplotu a znížia úzkosť, no minulosť aj budúcnosť pre ne vidíme až príliš ružovo. 

Spomínanie nám robí dobre na tele aj na duši, no vie byť aj nebezpečné

Foto: Flickr/Olga Perdiguero García

Zážitok, na ktorý profesorka psychológie Leigh Thompsonová spomína azda najradšej, je jej svadobná cesta. Manžel, vášnivý cyklista, ju vzal na bicyklový výšľap na horu Mount Constitution, ktorý trval niekoľko hodín. „Bolo to úžasné. Výborná zábava,“ povedala pre podcast o šťastí The Happiness Lab Thompsonová, ktorá je zároveň odborníčkou na rozhodovanie a spomínanie. 

Počas výletu ju síce spálilo slnko, nemali dosť vody a veľkú časť výletu sa vlastne necítila najlepšie, no tieto pocity si pri spomínaní nevybaví. Vďaka dlhoročnému výskumu na Northwesternskej univerzite vie, že tieto informácie jej mozog prekryl pozitívnym obalom. „Naše spomienky sú často mylné. To znie ako silné slovo, no spomienky skrátka nie sú videozáznamom toho, čo sa stalo,“ vysvetľuje Leigh Thompsonová. 

Vytiahnete počas zimných večerov pravidelne váš rodinný fotoalbum a počas náročného dňa si pustíte rockový album zo stredoškolských čias? Nie ste sami. Dnes dokážeme zmerať, že nostalgické spomínanie nám robí dobre a väčšina ľudí sa mu oddáva aspoň raz za týždeň

Má však aj svoju odvrátenú stranu. Naša myseľ premaľuje spomienky do ružovejších farieb a tie zase ovplyvňujú naše rozhodnutia o tom, do ktorých situácií sa opäť pustíme. Ako vlastne nostalgia funguje? A prinesie nám viac či menej spokojnosti?

Nostalgia: choroba či spôsob, ako opäť pocítiť, že žijeme dobre?

Autorom termínu nostalgia je švajčiarsky lekár, ktorý v sedemnástom storočí pripisoval telesné aj duševné neduhy vojakov ich clivote za domovom – po grécky nostos – a bolesti, teda algos, ktorá ju sprevádzala. Bola považovaná za poruchu a spájali ju s depresiou a úzkosťou či nechuťou do jedla. Vysvetľovali ju aj atmosférickým tlakom či poruchou ušného bubienka. „V devätnástom a dvadsiatom storočí nostalgiu klasifikovali aj ako ako ,prisťahovaleckú psychózu‘, formu ,melanchólie‘ či ,mentálne represívnu kompulzívnu poruchu‘, uviedol pre The New York Times profesor Konštantín Sedikides na Univerzite v Southamptone. 

Foto: Flickr/Edson Chilundo

Tento negatívny cveng si nostalgia zachovala až do začiatku dvadsiateho prvého storočia, keď sa jej výskumu začal profesor Sedikides intenzívne venovať. Vďaka jeho viac ako dvadsaťročnej práci dnes vieme, že nostalgia nie je poruchou, práve naopak. Ukázalo sa, že nostalgia znižuje pocity smútku, nudy aj úzkosti. Vďaka nej sú ľudia štedrejší k druhým a tolerantnejší k cudzincom.

Tím profesora Sedikidesa zistil, že nostalgia je spoločná ľuďom po celom svete a už sedemročné deti rady spomínajú na oslavy narodenín či prázdniny. Pri nostalgickom spomínaní sa s hrejivým pocitom vraciame k obrázkom našich priateľov a členov rodiny, vybavujeme si dovolenky, svadby či obľúbené piesne. V týchto príbehoch väčšinou hráme hlavnú postavu my sami a sme v nich obklopení našimi najbližšími. 

Nostalgia preukázateľne pôsobí proti osamelosti a vďaka nej sa páry cítia bližšie jeden druhému. Vedci prišli aj na to, že keď sa oddávame nostalgii, cítime sa fyzicky teplejšie a podobnému spomínaniu sa viac venujeme počas chladných dní a v studenších miestnostiach. Je vraj možné, že nostalgia zohrala aj svoju evolučnú rolu. Účastníci štúdie, ktorí počúvali hity z minulosti, boli náchylnejší povedať, že sa cítia milovaní a že život stojí za to žiť.

Profesor Sedikides preto radí seniorom v domovoch dôchodcov, ľuďom počas liečby rakoviny, väzňom, ale najmä nám všetkým, aby sme si nostalgicky zaspomínali vedome a pravidelne. 

Odvrátená strana nostalgie

Profesorka psychológie Laurie Santosová na Yaleovej univerzite je autorkou jedného z najúspešnejších online kurzov o šťastí. Spolu s odborníkmi z celého sveta skúma, čo nás robí spokojnými. So súhlasom profesorky Santosovej sú hlavné poznatky o pozitívnych emóciách aj súčasťou mojej knihy Menej konať, viac byť, ktorá nedávno vyšla v Postoji. 

V podcaste venovanom nostalgii vysvetľuje, že spomienky podobne ako predstavivosť používame na to, aby sme si dopriali akúsi „myšlienkovú dovolenku“. Keď nemôžeme opustiť svoj domov pre boľavé kĺby či karanténu, spomínanie nás dokáže vziať tam, kam sa dostať nevieme. 

Jednou zo základných ingrediencií dlhodobého pocitu spokojnosti je to, ako prepojení s druhými ľuďmi sa cítime. A práve počas nostalgického snívania je naša myseľ doslova zaľudnená – objektom nášho spomínania sú väčšinou naši blízki. Aj preto niet vedeckých pochybností o tom, že nostalgia v nás spúšťa pozitívne emócie. 

Nostalgia znie výborne, no podľa profesorky Laurie Santosovej by sme nemali zabúdať na to, že má aj odvrátenú stranu. Robí nám totiž dobre ešte z jedného dôvodu: pomáha nám mať lepší pocit z toho, čo sa udialo. Pri spomínaní vidíme, že neuvážené rozhodnutia priniesli aj veľa dobrého, a vďaka časovému odstupu sa nám náročné chvíle zdajú menej bolestné. A tu sa dostávame k dvojsečnosti nostalgie. 

Foto: Flickr/Molly Sabourin

Prirodzené nastavenie nášho mozgu, za ktoré platíme daň

Keď si v mysli vybavíme obraz toho, ako sme s rodinou sedeli na vrchole Kriváňa, naša myseľ zobrazí krásny západ slnka a pocit víťazstva. Väčšinou nám nepripomenie to, ako nás boleli nohy ani ako sa zvyšok výpravy sťažoval. Podľa profesorky Santosovej totiž na podobné spomienkové video nemáme dostatok úložného priestoru. Náš mozog využíva pri ukladaní zážitkov do pamäti tri stratégie, ktoré je dobré poznať.

Po prvé, naša myseľ pri tvorbe spomienok nudné časti jednoducho skráti či vymaže. Niekoľkohodinové čakanie na letisku ani štvorhodinové stúpanie si do detailov nepamätáme. „To však znamená, že naše spomienky sú veľmi systematickým spôsobom skreslené. Pomer zaujímavých a nudných chvíľ je v spomienkach výrazne vyšší, ako je to v realite,“ hovorí Santosová. 

Foto: Flickr/Tom Okal

Po druhé, náš mozog je akýmsi kurátorom. Nielenže nenahrá nudné zážitky, má tiež tendenciu vymazať tie nepríjemné. S odstupom si preto už nepamätáme, že nám na dovolenke stratili batožinu alebo že sme sa s manželom pohádali. 

Inzercia

A do tretice, naša myseľ sa vraj podobá režisérovi romantických filmov. A tak je západ slnka, na ktorý spomíname, ešte veľkolepejší a výlet na Kriváň ešte zábavnejší, než boli v skutočnosti.

Podľa Santosovej majú tieto dizajnové princípy našej pamäti dôležitú úlohu: „Z náročných skúseností sa stávajú dôležité životné lekcie, ktoré zároveň vytvoria pekný naratívny oblúk.“  To však znamená, že naše spomienky nie sú presným záznamom toho, čo sa udialo. 

Ružovejšia minulosť, ale aj ružovejšia budúcnosť

Profesorka Leigh Thompsonová s kolegami preto vytvorili definíciu takzvanej ružovej retrospektívy: „Naša spomienka na udalosť je výrazne pozitívnejšia a napĺňajúcejšia než naše vlastné prežívanie tejto udalosti v danom momente.“ 

Tento podvedomý proces však neovplyvňuje len naše spomienky. Vstupuje aj do rozhodovacieho procesu o tom, čo sa nám bude alebo nebude páčiť v budúcnosti. To spôsobuje ďalšie skreslenie, ktoré vedci pomenovali ružová prospekcia, teda akési ružové vyhliadky. 

Funguje asi takto: Študenti, ktorí sa chystali na týždňový výlet na bicykloch prepodkladali, že si ho užijú na 27 bodov z 28-bodovej stupnice. Už na druhý deň výletu ich spokojnosť klesla na 20 bodov a tam zostala až do konca výletu. Avšak už počas cesty domov hodnotili mladí ľudia túto skúsenosť na 26 bodov z 28. „V momente, keď sa výlet skončil, bol parádny. Oveľa lepší, ako ho študenti hodnotili v ktoromkoľvek momente počas jeho trvania,“ hovorí Thompsonová.

Foto: Flickr/Enamur Reza

Táto krivka vraj verne opisuje takmer všetky naše skúsenosti. Tešíme sa a predstavujeme si, ako nám bude dobre, samotnú udalosť znepríjemnujú mnohé väčšie či menšie ťažkosti a po návrate naše hodnotenie opäť vyskočí smerom hore. 

Vďaka ružovým okuliarom predpokladáme, že pri ďalšom výstupe na Kriváň sa budeme cítiť tak dobre, ako si pamätáme. To však môže byť veľkým sklamaním. „Neustále prepisovanie minulosti pozitívnejším spôsobom nám môže priniesť viac spokojnosti počas samotného spomínania, no nepomáha nám prispôsobovať sa realite a požiadavkám budúcnosti,“ hovorí Santosová. 

Keď si vďaka pozitívnemu nádychu nostalgie naplánujeme výlet, ktorý bude v konečnom dôsledku katastrofou, možno sa až tak veľa nestane. Nostalgia však môže napáchať veľké škody, ak premaľovaná minulosť ovplyvňuje naše rozhodnutie zotrvať v zničujúcich vzťahoch či pracovných prostrediach. 

Spokojnosť budeme v minulosti hľadať márne

Podľa Santosovej má nostalgia aj spoločenský rozmer. Napríklad keď celá generácia robí rozhodnutia o budúcnosti na základe zromantizovanej spomienky na predchádzajúcu éru. Aj Trumpov kampaňový slogan We will make America great again je podľa nej apelom, ktorý využíva práve mechanizmus nostalgie. 

Santosová, ktorá poukazuje na menej ružové stránky nostalgie, aj profesor Sadikides, ktorý prízvukuje najmä jej pozitíva, sa však zhodnú na jednom. Varujú pred porovnávaním minulosti s prítomnosťou, z ktorého minulosť vychádza ako tá lepšia. 

Nostalgia nám namiesto spokojnosti prinesie bolesť, keď sa podvolíme túžbe vrátiť to, čo si pamätáme. Keď podľahneme ilúzii, že naše spomienky verne zobrazujú minulosť a sú návodom, ako šťastie získať späť, stávame sa obeťami nostalgie. Spokojnosť sa totiž aj podľa vedcov nachádza práve v prítomnosti.

Foto: Flickr/Michael Hänsch

Môžeme teda využiť pozitívne účinky nostalgického spomínania a vyhnúť sa jej úskaliam?

„Ak sa namiesto porovnávania budeme pýtať, čo náš život znamenal, potom pozitívne účinky nostalgie možno pocítime,“ tvrí profesor Sadikides. Odborníci z podcastu o šťastí zase radia, aby sme sa v prvom rade zamysleli nad tým, prečo sa k určitým spomienkam radi vraciame. Čo z toho, čo nás na nich priťahuje, nám v súčasnom živote chýba? 

Možno nám chuť vrátiť sa do obdobia strednej školy hovorí o túžbe po nových priateľstvách. A nostalgické návraty k životu pred pandémiou možno hovoria o potrebe objaviť vnútornú slobodu aj spokojnosť skrytú v nepriaznivých okolnostiach.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva