Lekárka z Iraku: Chýbajú nám ľudia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Lekárka z Iraku: Chýbajú nám ľudia

Mladá slovenská lekárka Zuzana Dudová pôsobí už vyše roka v Iraku, venuje sa najmä jezídom. Hovorí o tom, prečo nimi Kurdi pohŕdajú a prečo je jej smutno, keď sa v Európe diskutuje o utečencoch.

Ste lekárkou v Iraku. Čo presne tam robíte?

Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety má v Iraku projekt, v rámci ktorého tam pôsobia dva lekárske tímy. Jeden v Erbile a druhý v Dohúku. Ja pôsobím ako lekárka v Dohúku v utečeneckom tábore, kde máme stacionárnu kliniku.

Aký veľký je ten tábor?

Je tam približne tridsaťtisíc ľudí, najmä jezídov.

Priblížte nám jezídov, akí sú to ľudia?

Je to náboženská menšina, ktorá je dlhodobo prenasledovaná. V Iraku vždy patrili k najnižším sociálnym vrstvám. Žili najmä v oblasti Sindžáru, po príchode Islamského štátu však odtiaľ museli utiecť. Prežili si ťažké časy, keď na hore Sindžár zostali uväznení bez jedla a bez vody. Momentálne je to spolu s kresťanmi najviac postihnutá skupina obyvateľstva v Iraku.

Čím sa jezídi líšia od moslimov a kresťanov?

V prvom rade náboženstvom. Ich viera vychádza ešte zo zoroastrizmu. Líšia sa však aj kultúrne, žijú vo veľmi kompaktných a izolovaných komunitách. Aj keď oni sami sú presvedčení, že všetci Kurdi boli pôvodne jezídmi a kurdský jazyk sa vyvinul z pôvodného jezídskeho jazyka. Živia sa hlavne pastierstvom a v porovnaní s inými skupinami obyvateľov sú menej vzdelaní.

Pokiaľ ide o morálku, sú puritánskejší ako moslimovia?

Práve naopak. Ich morálka je pomerne benevolentná. Raz, dvakrát do týždňa mám jezídske pacientky, ktoré žiadajú o potrat, čo my, samozrejme, nerobíme. Pijú tiež alkohol. A hoci oficiálne zachovávajú monogamiu, vo vzťahoch sú pomerne liberálni. Sami považujú za najbližšie náboženstvo kresťanstvo, z čoho sa však mnohí kresťania smejú.

Mnohí kresťania sa teraz snažia z Iraku odísť na Západ. Je to podobné aj u jezídov?

Veľa z nich tiež odchádza. Aj náš tábor opúšťa každý týždeň skupina ľudí. V porovnaní s kresťanmi sú však chudobnejší a mnoho z nich nemá na odchod peniaze. A keďže sú menej vzdelaní, majú z cudzieho sveta väčší strach. Preto neodchádzajú až tak masovo.

Etnicky aj jazykovo majú jezídi blízko ku Kurdom. Ako sa k nim Kurdi správajú?

Je to trochu zložitejšie. Bežne ich Kurdi berú trochu ako podradných ľudí. Hoci majú ku Kurdom bližšie ako kresťania, k jezídom sa Kurdi správajú horšie.

Prečo?

Je to dané ich vyšším spoločenským statusom. Jezídov považujú Kurdi za tú najnižšiu spoločenskú vrstvu.

Hovoríte, že v tábore prevádzkujete kliniku. Čo si pod tým máme predstaviť? Aj operujete?

Nie. Hovoríme tomu klinika, ale v skutočnosti je to akési zdravotné centrum, kde máme tri karavany. V jednom je lekárska miestnosť, v ďalšom lekáreň a tretí slúži na registráciu. Bohužiaľ, momentálne máme iba jedného lekára. Oficiálne robíme len všeobecnú medicínu, ale reálne musíme robiť všetko.

Aj rodíte deti?

Nie, vozíme do pôrodnice. Na pôrody nemáme podmienky.

Akými zdravotnými problémami trpia ľudia v tábore?

Veľmi veľa je parazitov, ako napríklad svrab. Potom sú to respiračné ochorenia. Mali sme aj choleru, ktorá sa však našťastie nerozvinula do veľkých rozmerov. Ale hrozilo to. Máme tiež veľmi veľa chronických ochorení, ktoré súvisia so stresom, napríklad problémy s vysokým tlakom či cukrovka. Vysoký je aj výskyt psychických problémov. Máme veľa žien, ktoré bojovníci ISIS zobrali na nejaký čas do otroctva a s tým sa veľmi boríme. Preto sa tešíme, že v marci by nás mala posilniť lekárka – psychiatrička. Bude to veľká pomoc.

Jezídi v Kurdistane na severe Iraku sú závislí od pomoci medzinárodných organizácií.

Máte veľa žiadostí od slovenských lekárov, ktorí by chceli pracovať pre váš projekt?

Bohužiaľ nie. Ešte pokiaľ ide o logistov, tak sa to dá ako-tak pokryť, ale s lekármi je problém.

Aký typ špecializácie by ste potrebovali?

Z lekárskej oblasti úplne všetko. Možno by sa neuplatnili rádiológovia, ale aj títo lekári sú schopní robiť všeobecnú medicínu, takže máme záujem o všetkých. Máme len jediný limit. Miestne ministerstvo zdravotníctva vyžaduje, aby naši lekári mali minimálne dvojročnú prax. To je jediné obmedzenie.

Pokiaľ ide o jazyk, tak fungujete ako?

Potrebná je znalosť angličtiny. Mali sme niekoľko ľudí, ktorí k nám prišli a nevedeli po anglicky. Tak sa však pracovať nedá. Angličtina je nevyhnutná pre komunikáciu s úradmi aj inými mimovládnymi organizáciami. Na dorozumievanie s pacientmi máme tlmočníka, ktorý hovorí anglicky.

Ak by nejaký mladý lekár s dvojročnou praxou o takejto práci uvažoval, na ako dlho by k vám musel prísť?

Ideálne aspoň na pol roka. Dá sa však aj na kratší čas. Tým, že lekárov máme málo, sme vďační za každú pomoc.

Oblasť Sindžár bola nedávno oslobodená od ISIS. Budú sa tam môcť jezídi postupne vracať?

Mnohí v to veria. Problémom je, že veľa ich domov bolo zničených. ISIS tam tiež zanechal veľa pascí. Napríklad v dome, ktorý vyzerá na prvý pohľad neporušene, je vo vnútri bomba. Preto sa veľa ľudí bojí do svojich domov vracať. V tejto oblasti tiež došlo k viacerým prestrelkám medzi jednotlivými kurdskými frakciami, čo tiež zvyšuje ich obavy. Naším snom je rozšíriť náš projekt a umiestniť jednu zdravotnú jednotku práve do Sindžáru, kde momentálne nefunguje žiadna infraštruktúra a z tohto pohľadu im je lepšie v tábore. Majú tu aspoň stan nad hlavou, prídel jedla a akú-takú starostlivosť.

Je v tábore aj škola?

Áno, aj keď to musela byť pre nás až posledná priorita. Momentálne sa však, chvalabohu, v provizórnych podmienkach rozbieha aj škola.

Ako dlho tam pôsobíte vy?

Viac ako rok.

Ako vás táto skúsenosť zmenila?

Nejaké veľké zmeny na sebe nevidím. Dalo mi to však realistický pohľad na situáciu ľudí, ktorí tam žijú. Keď počúvam, ako sa v Európe diskutuje o utečencoch, ako mnohí označujú všetkých za ekonomických migrantov, tak mi je z toho trochu smutno. Tí ľudia si prešli niečím, čo si my nedokážeme ani predstaviť. Mali by sme preto mať pre nich aspoň trochu pochopenia, keď už ich nechceme vítať s otvorenou náručou.

Kto ešte okrem vás pomáha v tomto utečeneckom tábore?

Pôsobí tam viacero veľkých organizácií, ako sú napríklad Lekári bez hraníc. Napriek tomu sú tam v tejto oblasti ešte veľké rezervy a chýba kvalita. Veľké organizácie síce vynakladajú nemalé prostriedky, ale využívajú miestny zdravotnícky systém a miestnych ľudí. Niekedy mám, bohužiaľ, pocit, že takáto zdravotnícka starostlivosť tunajším ľuďom viac škodí, ako pomáha.

Ak by tento rozhovor čítal človek, ktorý by vám chcel pomôcť, čo by mohol urobiť?

Potrebujeme lieky a najmä ľudí. Postupne by sme sa tiež chceli rozšíriť, nepomáhať len lekársky, ale aj sociálne. Núti nás k tomu realita okolo nás. Máme napríklad prípad chlapčeka, ktorý počas úteku z hory Sindžár spadol, udrel si hlavu a zostal pripútaný na lôžku. Už rok len leží. Ak by niekto chcel podporovať takúto konkrétnu rodinu, tak by sme to dokázali zabezpečiť. Všetky potrebné informácie a kontakty na nás sa dajú nájsť na internetovej stránke www.step-in-project.org.

Foto: Pavol Rábara, flicr.com

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo