„V Holandsku si neviem predstaviť, aby lekár, a už vôbec nie niekto, kto má vplyv na verejnú mienku, pochyboval o účinnosti covidovej vakcíny, a robil by si na tom ešte aj vlastnú kampaň,“ hovorí Erik Lipšic na adresu tých, ktorí spochybňujú význam očkovania proti covidu.

Okrem iného vysvetľuje, prečo sú seniori v Holandsku zaočkovaní na vyše 90 percent aj bez očkovacieho bonusu, prečo miestne nemocnice napriek vysokej preočkovanosti populácie hlásia preťaženie, či súhlasí s povinným očkovaním i to, kto sú holandskí antivaxeri.

Erik Lipšic vyštudoval medicínu na Univerzite Komenského v Bratislave a už dvadsať rokov pôsobí v Holandsku ako kardiológ. Je jednovaječným dvojčaťom špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica. Je ženatý a má tri deti.

Ako sa pozeráte na súčasnú situáciu na Slovensku z holandského nadhľadu?

Situácia nie je výrazne rozdielna v porovnaní s inými európskymi krajinami, ktoré majú nízku mieru zaočkovanosti. Slovensko, ako aj veľká časť Európy, čelí tretej vlne, ktorú opäť mnohí nečakali, alebo skôr ani nechceli čakať.

Narážate tým na slovenský manažment prijímania opatrení?

Takto: Každá krajina za tie skoro dva roky, počas ktorých čelíme covidu, prešla vo svojom manažmente istým zakopnutiami a žiadna sa nedá označiť za vzor perfektného riadenia od začiatku až do konca.

Aj my na Slovensku sme boli najskôr „premianti“, následne sme získali ďalšie prvenstvo, ale už v počte obetí, a dnes sa znova dostávame na popredné priečky opačného rebríčka. O tom, ktoré opatrenia sa mali kedy prijímať, možno dlho debatovať, ale ich načasovanie nikdy nebude pre celú spoločnosť optimálne.

Ako to myslíte?

Keď sa prijímajú opatrenia, pre zdravotníkov to je takmer vždy neskoro, ale pre ľudí z iných sektorov zas priskoro. Formou ani načasovaním opatrení sa nikdy väčšine nezavďačíte. To nie je možné.

Rovnako ani v prípade skorých a tvrdých opatrení za nimi nebude stáť spoločnosť, ktorá bude mať problém s ich dodržiavaním, lebo v nich ešte nebude vidieť zmysel, hoci cieľom je vyhnúť sa horšej budúcnosti. Keď sa zas opatrenia prijmú neskoro, tak sa preplnia zdravotnícke zariadenia. Ideálne riešenia v ideálnom čase teda neexistujú.

Ale niektoré krajiny majú vďaka vysokej preočkovanosti populácie dnes lepšiu situáciu ako my. Čo je hlavným problémom našich opatrení?

Nepoviem nič nové, keď poukážem na komunikáciu opatrení, ktorá bola od samého začiatku pandémie, bohužiaľ, veľmi chaotická. Aj pri tých najlepších opatreniach to v takom prípade nemôže fungovať. Komunikácia musí byť v čase krízy jednoznačná, jasná a zrozumiteľná.

Nemôže sa stať, že jeden minister povie v jeden deň jedno a iný zas ďalší deň druhé, často úplne opačné. Vláda nemôže mať päť názorov na riešenie jedného problému. Musí mať jeden názor, ktorý môže časom korigovať, keďže nemá vešteckú guľu a situácia sa stále vyvíja. Ale keď nemá spoločný názor a nestojí ako celok za tým, čo sa prijme, nemôže sa čudovať, že ľudia sú zmätení, nerozumejú celej situácii a aj tak sa nakoniec zariadia po svojom.

Vláda potom často rieši zhoršenie situácie experimentovaním s diskutabilným výsledkom.

Bohužiaľ, na Slovensku nemáme tradíciu, skúsenosti a asi ani mechanizmy na riadenie krajiny v krízovej situácii. A preto to často dopadne, ako hovorí jedno ruské príslovie: „Chceli sme to urobiť najlepšie, ale dopadlo to ako vždy.“

Treba však povedať, že v pandémii sa nemôžeme vždy riadiť učebnicovými poučkami, ako čo zvládať, preto najmä z hľadiska sociálnej komunikácie nie je zlé niekedy rozmýšľať mimo zabehaných schém. Aj krízové nápady však treba následne podrobiť oprávnenej kritike a otvorenej diskusii.

A keď sa vláda niečo rozhodne spraviť, musí sa následne z toho poučiť. Nie je chyba skúsiť experiment, chyba je robiť výstrel sčista jasna bez premyslenia a hlavne následnej reflexie.

Tentokrát skúša slovenská vláda zvýšiť nízku mieru zaočkovanosti seniorov peniazmi na ruku. Čo si o tom myslíte?

Je to ďalšie narýchlo uvarené riešenie. V Holandsku by niečo takéto určite nefungovalo, ale zasa chápem, že na Slovensku je situácia iná. Problém je však v tom, čo keď tretia dávka nebude posledná alebo príde iná choroba, proti ktorej sa budeme musieť dať zaočkovať? To budeme vždy ľudí motivovať peniazmi, aby sme im zachraňovali život? Pokladám to za zvrátenú motiváciu, ktorá nebude mať dlhodobý pozitívny efekt. Nemôžeme učiť ľudí chrániť seba a spoločnosť len pre peniaze.

Argumenty ani dáta o hospitalizáciách však slovenským seniorom nestačia. Čím to je, že v Holandsku je zaočkovaných vyše 90 percent ľudí nad 50 rokov aj bez peňažných bonusov a očkovacej lotérie? Majú holandskí seniori vyššiu dôveru vo vakcíny alebo ste mali lepšiu očkovaciu kampaň?

Nielen 90-percentná zaočkovanosť ľudí nad 50 rokov, ale aj celková 85-percentná zaočkovanosť dospelej populácie v Holandsku nie je výsledkom obrovskej mobilizačnej kampane. Tu sa na vakcínu rozhodli ľudia nahlásiť bez toho, aby museli byť vytrvalo presviedčaní či motivovaní.

Mediálna vakcinačná kampaň bola dokonca pravdepodobne intenzívnejšia na Slovensku ako v Holandsku. Tu bola zameraná skôr na lokálnej úrovni. Boli to najmä všeobecní lekári, ktorí obvolávali svojich pacientov, pozývali ich na očkovanie, a keď bolo treba, vysvetľovali im aj dôležitosť vakcíny. Ale neviem, či prípad Slovenska je vecou nedôvery vo vakcínu.

V čom je teda náš problém?

Vnímam to jednak ako vec dôvery vo vedecké poznanie vo všeobecnosti, ale hlavne ako vec dôvery vo vládu a systém spravovania krajiny. Tu ľudia dôverujú v systém a majú prečo, lebo vedia, že to, čo odvádzajú štátu formou daní, ako aj riadenie sa zákonmi tejto krajiny, im dáva možnosť kvalitného a spravodlivého života so zárukou výborného školstva, zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia.

Táto dôvera v systém na Slovensku nie je, a to nie je len dedičstvo posledných vlád či komunizmu, ale vidíme to už v Kalinčiakovej Reštavrácii. Generácie ľudí sa spoliehajú len na seba, známych a konexie bez toho, aby mali dôveru v štát a ľudí, ktorí ho riadia. A keď potom v nich dôveru nemajú, neuveria ani niekomu, kto príde na tlačovku a povie im, aby si dali pichnúť dve dávky vakcíny, lebo im to môže zachrániť život.

Lenže na Slovensku ľudia neveria nielen vláde, ale ani mnohým lekárom či odborníkom. Nehovoriac o tom, že očkovanie verejne spochybňujú aj niektorí lekári.

Tomu, bohužiaľ, vôbec nerozumiem. Kritické myslenie je v poriadku, ale človek s vysokoškolským diplomom z medicíny by predsa mal vedieť, čo je kvalitná vedecká metóda, čo je veľká randomizovaná štúdia, že prebieha za veľmi prísnych pravidiel a je tak aj vyhodnocovaná. A mal by to vedieť rozlíšiť od pofidérnych štúdií a článkov, ktoré tieto kritériá ani na kilometre nespĺňajú.

V Holandsku si neviem predstaviť, aby lekár, a už vôbec nie niekto, kto má vplyv na verejnú mienku, pochyboval o účinnosti covidovej vakcíny a robil by si na tom ešte aj vlastnú kampaň. Keď lekár šíri podobné názory, je to niečo strašné. Očkovanie alebo liečba covidu nie je téma, kde sa rozhodujeme na základe pocitov, ale faktov. A tie sú jasné.

Chápem, že pre ľudí, ktorí medicíne nerozumejú a prečítajú si kde-čo na internete, medzi tým aj nejaké hoaxy, je ťažké sa k tejto veci jasne postaviť a spraviť si názor. Navyše, situáciu zhoršuje aj fakt, že prakticky celá politická opozícia na Slovensku očkovanie spochybňuje. O to dôležitejšia je úloha lekárskych autorít v šírení osvety a pravdy. Chvalabohu, máme takéto osobnosti aj na Slovensku. O to strašnejšie je, že sú im často adresované vyhrážky a hejty.

Máte aj v Holandsku politickú stranu, ktorú je proti očkovaniu?

Určite sa aj tu taká nájde, ale ide o úplne marginálnu „straničku“, v ktorej raz za čas niekto spochybní očkovanie. No neexistuje, žeby tu nejaká významná politická strana, ktorá je aj v parlamente, takýmto spôsobom torpédovala pandémiu.

Je otázka, do akej miery treba otvoriť mediálnu diskusiu o očkovaní všetkým názorom, akokoľvek extrémnym a principiálne nevedeckým. Toto je predsa odborná téma, a nie diskusia o tom, či má niekto radšej klobásu alebo halušky.

Je navyše nemysliteľné, aby politik z dôležitej politickej strany v diskusii v holandskej verejnoprávnej televízii, ako to bolo nedávno na Slovensku, hovoril, že vakcína účinkuje len dva týždne, a propagoval ivermektín, liek, kde je jednoznačný vedecký konsenzus, že nie je účinný. Potom sa, samozrejme, nedivme, že situácia vyzerá tak, ako vyzerá. Neviem, či si títo ľudia uvedomujú svoju zodpovednosť za zdravie a ľudské životy.

Vy ste nikdy nemali pochybnosti o covidových vakcínach, prípadne mRNA technológii a jej dlhodobých účinkoch?

Nie, ale bolo to vďaka výsledkom vedeckého skúmania a štúdií. Dôverujem systému bádania, ktorý doviedol medicínu až k súčasným možnostiam. A preto som neváhal ani sekundu a pri prvej príležitosti som sa dal zaočkovať bez akýchkoľvek pochybností.

Samozrejme, každá vakcína môže mať vedľajšie účinky, ale myslím, že je zaočkovaných už dostatok ľudí, aby sme videli, že jej benefity sú násobne väčšie. Sám mám už za sebou aj tretiu dávku.

Ale ak niekto nedôveruje mRNA vakcínam, tak nech mi potom povie, prečo sa ľudia, ktorí tomu najviac rozumejú, dali všetci zaočkovať. Však, pre Boha živého, akí by boli hlúpi, keby tomu neverili a dali by si to sami sebe pichnúť?! To je predsa nonsens!

Dali ste proti covidu zaočkovať aj svoje deti?

Moje deti majú menej ako 12 rokov, takže zatiaľ očkované nie sú, keďže to ani nebolo možné a EMA to umožnila len nedávno. Ale od okamihu, ako to bude v Holandsku možné, sa pôjdu dať zaočkovať aj moje deti, tak ako sa očkujú aj na všetky ostatné ochorenia.

Z toho, čo hovoríte, to vyzerá tak, akoby sa o účinnosti covidových vakcín v Holandsku nielenže nepochybovalo, ale dokonca ani zásadne nediskutovalo. Je to tak?

Tu sa účinnosť vakcíny nespochybňuje. A je to aj preto, že najnovšie dáta tiež jasne ukazujú, že zaočkovaní majú 17-krát menšiu šancu dostať sa do nemocnice a 33-krát menšiu šancu skončiť na intenzívke a ventilátore. To, že tam však skončia aj očkovaní, je fakt.

Tu však nikto nikdy netvrdil, že vakcína je 100-percentne účinná a koronu vďaka nej už nedostanete. Tiež sa po prvých publikáciách hlavných štúdií nevedelo, ako dlho bude mať vakcína ochranný účinok a kedy bude potrebný „booster“. Ale to, že bude potrebný, bolo už vtedy veľmi pravdepodobné.

Aj tu bol naratív, že ak sa všetci zaočkujú, pandémia sa skončí. Tak to aj premiér ešte v lete vyhlásil. Problém je, že sa to neskončilo. Takže nereálne očakávania boli v každej krajine.

Po sprísnení opatrení boli v Holandsku pomerne násilné protipandemické protesty, na ktorých sa tiež strieľalo a zatýkalo. Vyzerá, že holandská spoločnosť sprísnenie opatrení neprijala najlepšie.

Nikoho sprísňovanie neteší a celá spoločnosť je unavená a frustrovaná aj tu, ale veľká časť ľudí to chápe a rešpektuje, lebo vie, že situácia nie je dobrá a sú potrebné opatrenia, aby sa zlepšila. Motivácia ľudí dodržiavať opatrenia bude však stále klesať. Všetci, celá spoločnosť, sme unavení a bažíme po návrate do normálnej situácie.

Tieto protesty by som však veľmi nepreceňoval. V každej spoločnosti sú agresívne skupinky ľudí. Tu išlo najmä o futbalových chuligánov, ktorí si potrebovali vybiť svoju energiu niekde inde, keď nemohli ísť na štadión. Horiace autá a rozbité výklady vyzerali síce hrozivo, ale veľmi rýchlo zasiahla polícia a nakoniec došlo aj k náprave. Výtržníci boli identifikovaní a veľmi efektívne sa už aj vymohla finančná náhrada za spôsobené škody.

Akí sú holandskí antivaxeri?

Priznám sa, že ani neviem. Nepohybujem sa veľmi v tomto prostredí, v mojom okolí nikoho takého nepoznám. Všeobecne sú to asi ľudia s nižšou dôverou vo vedecké informácie a fakty, a to často naprieč sociálnymi skupinami.

Sú tu však aj dve špecifické skupiny s nižším stupňom zaočkovania: prisťahovalci a ľudia z oblastí, kde žijú konzervatívne komunity protestantov.

V mnohých krajinách sa dnes hovorí o povinnom očkovaní. Je to v Holandsku vôbec téma?

Začína to byť téma, aj keď sa väčšina k tomu stavia veľmi rezervovane. Vyplýva to aj z veľmi špecifickej situácie, keďže Holandsko je tradične liberálna krajina, kde sloboda jednotlivca po všetkých stránkach hrá dôležitú rolu. Preto aj všetky mainstreamové politické strany povinnosť očkovania zatiaľ odmietajú. No môže sa to ešte vyvinúť aj iným smerom vzhľadom na to, že v Európe pribúda počet krajín, ktoré povinné očkovanie zavádzajú alebo zvažujú.

Vy by ste boli za?

Ja osobne si nemyslím, že by to bola dobrá cesta. Stále nevieme, koľkokrát sa budeme musieť dať preočkovať, teda čo presne bude znamenať povinné očkovanie. Myslím si, že v tejto téme sa dostávame do veľkého konfliktu so slobodou jednotlivca.

Oveľa poctivejšie je presvedčiť ľudí argumentmi, ktorých je nesmierne veľa, hoci presviedčanie stojí určite viac sily, ako to len tak nariadiť.

Čo sa týka povinného očkovania niektorých skupín, napríklad zdravotníkov, tak ten efekt v Holandsku by bol minimálny, lebo sú tu naozaj takmer všetci zaočkovaní.

Čo by teda mohla byť cesta?

Ako zaujímavá myšlienka mi pripadá vlastné uhrádzanie časti nákladov zdravotnej starostlivosti, ak neočkovaný človek s covidom skončí v nemocnici. Očkovaním totiž mohol hospitalizácii predísť. Ale neviem, nakoľko to je vôbec realizovateľné, hlavne po právnej stránke.

Ak sa človek slobodne rozhodne nezaočkovať sa proti covidu, v poriadku, ale druhou stránkou slobody musí byť znášanie následkov svojho rozhodnutia, na ktoré nakoniec musia doplácať aj ostatní, napríklad dodržiavaním proticovidých opatrení, ale aj obmedzovaním bielej medicíny.

Kritici tohto kroku by však povedali, že ani obéznym ľuďom či alkoholikom nedávame platiť spoluúčasť za liečbu, hoci za svoje zdravotné problémy si vo veľkej miere môžu sami.

Lenže zásadný rozdiel pri covide je v tom, že máme proti nemu vakcínu. Proti obezite, alkoholizmu či fajčeniu vakcínu nemáme. Ide o závislosti, ktoré sa často ťažko liečia, ale keby takáto vakcína existovala, a fajčiar by ju odmietol, mohli by sme podľa môjho názoru zvažovať úplne rovnaký postup. Žiadne riešenie nikdy nebude ideálne, existujú len lepšie a horšie možnosti.

Čo sa týka ľudí v nemocniciach, v Holandsku sa tam podiel očkovaných a neočkovaných už takmer vyrovnáva. Niektorí práve na tomto príklade poukazujú, že očkovanie nie je dostatočným riešením. Čo na podobné tvrdenia hovoríte?

V prípade bežných covidových lôžok je pomer očkovaných a neočkovaných naozaj skoro vyrovnaný. Ale na ventilačných lôžkach je pomer v neprospech neočkovaných výraznejší – 70 percent je neočkovaných a 30 percent očkovaných.

Ale ak niekto tento argument používa ako dôkaz neúčinnosti vakcín, buď nerozumie základom matematiky, alebo vedome zavádza. Čím vyššie budeme mať percento zaočkovaných, tým ich bude, samozrejme, percentuálne viac aj v nemocniciach.

Ak bude teoreticky 100 percent populácie zaočkovanej, tak budú v nemocniciach len zaočkovaní. Bude ich však v absolútnych číslach násobne menej a spoločnosť bude môcť normálnejšie fungovať a zdravotníctvo nebude preťažené. Nedávno bol uverejnený graf, ktorý uvádzal jednotlivé krajiny EÚ a priamu úmeru medzi stupňom zaočkovania a úmrtnosťou. Všetky dáta hovoria jasnou rečou.

Kto sú tí očkovaní pacienti, ktorí končia vo vašich nemocniciach?

Čo sa týka pacientov, ktorí napriek očkovaniu končia v nemocnici, ide najmä o staršie osoby s pridruženými ochoreniami so slabou imunitou, pri ktorých vieme, že ich imunitná ochrana je aj po vakcíne slabšia a hlavne trvá kratšie obdobie. A preto je dnes veľmi dôležité každému, ale hlavne seniorom, čo najrýchlejšie podať tretiu dávku. Tá znižuje ťažký priebeh až o 90 percent v porovnaní s tými, čo dostali len dve dávky.

V 17-miliónovom Holandsku je v nemocniciach len okolo 2800 covidových pacientov, zatiaľ čo na päťmiliónovom Slovensku je ich už takmer 3500. Napriek tomu sa z vašich nemocníc ozýva, že sú preťažené a niekoľkí pacienti boli prevezení aj do Nemecka. Prečo?

V prvom rade treba poznamenať, že indikácia na príjem do nemocnice je tu prísnejšia ako na Slovensku. Keď sa dá, covidový pacient aj na kyslíku a pri pravidelnom sledovaní zostáva ešte doma. Takáto domáca liečba tu nie je raritou.

Potom, hoci je v Holandsku nezaočkovaných len asi 12 percent ľudí, aj to je ešte relatívne veľká skupina, asi ako všetci nezaočkovaní na Slovensku. Keď sa vírus preženie nekontrolovane touto populáciou, tak to zdravotný systém zaťaží, najmä intenzívne lôžka. Keby bolo zaočkovaných aj týchto 12 percent, tak nemáme problém s preťaženým zdravotným systémom, s lockdownom ani následnými ekonomickými dôsledkami.

V porovnaní so Slovenskom ste však na tom s počtom covidových pacientov na stotisíc obyvateľov podstatne lepšie. Je teda problémom nedostatok intenzívnych lôžok?

Áno. Ventilačné lôžka, ktorých má Holandsko na počet obyvateľov relatívne málo v porovnaní s inými krajinami Únie, sú už teraz do veľkej miery obsadené covidovými pacientmi, čo je problém, pretože neostávajú lôžka pre ostatných. Niektoré nemocnice sa dostávajú veľmi blízko hranice, keď bude nutné pristupovať k triáži pacientov.

Aby sa triáži predišlo, vedie to k tomu, že sa aj necovidová starostlivosť zastavuje. Takže sme znovu v situácii, keď musíme veľa zákrokov a operácií redukovať. Akútna starostlivosť síce beží ďalej, elektívna je už takmer zastavená a obmedzovaná je už aj kriticky plánovaná starostlivosť typu onkologických zákrokov či operácií srdca.

Tiež čelíte nedostatku zdravotného personálu?

Rovnako ako na Slovensku aj tu je hlavným problémom personál. Aj tunajšiemu zdravotníctvu dochádza dych. Po dvoch vlnách sme v lete dobehli do cieľa fiktívneho pandemického maratónu s tým, že kríza sa vďaka vakcíne končí. Tešili sme sa, no stalo sa to, že unavený bežec, ktorému sa už podlamovali kolená, zistil, že cieľ ešte nebol dosiahnutý, že musí bežať ďalej a dokonca ešte ani nevieme ako dlho. A vtedy motivácia logicky upadla, rezervy v zdravotníckom personáli, hlavne u sestier, sú už vyčerpané. Veľa ich v tomto roku odišlo, buď z intenzíviek na iné oddelenia, mimo zdravotníctva, alebo do predčasného dôchodku. A mnohí vyhoreli.

Nechcem byť neúctivý k holandským zdravotníkom, ale čo majú potom povedať zdravotníci na Slovensku?

Máte pravdu, tí sú v ešte ťažšej situácii. Krízu v zdravotníctve prežívali už roky pred koronou, potom si zažili mimoriadne dlhú a kritickú predošlú zimu a teraz smerujú do ďalšej. Úprimne, spôsob, akým slovenskí zdravotníci zvládajú pandémiu, je niečo obdivuhodné. Len vďaka nim zdravotníctvo ešte úplne neskolabovalo. A mnohí si to stále neuvedomujú.

Chcel by som im všetkým vyjadriť obrovskú úctu, vďaku a kompliment, že to po tom všetkom dokážu ešte ťahať.

Museli ste osobne počas pandémie vypomáhať na covidovom oddelení?

Pár kolegov na covidové oddelenia vypomáhať chodilo, ale ja nie, keďže sa špecializujem na intervenčnú kardiológiu, čo znamená akútne zákroky pri infarktoch myokardu. Túto starostlivosť sme si nemohli dovoliť zastaviť.

Vás covid nejakým spôsobom zasiahol?

Mňa nie, ale minulý týždeň dostali covid moji svokrovci. Obaja boli, samozrejme, zaočkovaní. Pre svokru to bola vďaka očkovaniu naozaj „chrípôčka“, no 82-ročný svokor, ktorý je ešte navyše kardiak, to zvládol horšie. Mal najmä črevné problémy, ale už sa aj jeho stav zlepšuje. Obaja mali o pár dní dostať tretiu dávku, ktorú však nestihli.

V Holandsku máte už niekoľko prípadov novej mutácie koronavírusu. Vyvoláva u vás omikron paniku?

Panika tu nie je, ale skôr neistota, čo nový variant s veľkým počtom mutácií zase prinesie. Stále o ňom veľa nevieme. Sú tu však viacerí optimisti, ktorí v ňom vidia možné riešenie z krízy.

Tiež si to myslíte?

Na jednej strane by to bolo logické, lebo „evolučná teória“ vírusov hovorí, že najprv zmutuje, aby bol infekčnejší, čo bol prípad alfy a delty, a potom zmutuje tak, aby zachránil sám seba, teda stane sa menej virulentným, čo znamená, že spôsobuje menej závažné ochorenie. Či to je však prípad omikronu, to ešte nevieme. Aký veľký problém to bude alebo nebude, dnes ťažko odhadnúť.

Ako ste sa vlastne dostali do Holandska?

Na Slovensku som ešte štyri roky po skončení medicíny pracoval v bratislavskej univerzitnej nemocnici. Zdravotníctvo bolo vtedy, a je asi aj dodnes, na výrazne podpriemernej úrovni z európskeho hľadiska. Takže som chcel v prvom rade ísť do zahraničia získať skúsenosti a naučiť sa kvalitnej medicíne.

Priamo do Groningenu som sa dostal náhodou na jeden futbalový nemocničný turnaj, hoci nie som ani futbalista. Počas turnaja som sa informoval na klinike kardiológie o možnostiach stáže. To sa podarilo najprv na pol roka a následne sa to nabaľovalo, až som tu dnes už 20 rokov. Sám som s tým na začiatku vôbec nepočítal.

Riešili ste niekedy dilemu, či sa vrátiť späť na Slovensko?

Zatiaľ nie, sme tu usadení, moja manželka je Holanďanka, takže túto alternatívu sme nezvažovali, ale nikdy nehovor nikdy. Deti hovoria pomerne dobre aj po slovensky, takže problém by to byť nemal. Uvidíme. (Úsmev.)

Ako jednovaječné dvojča špeciálneho prokurátora a predtým dlhoročného politika a advokáta ste sa stretávali na Slovensku aj s nejakými reakciami?

Na Slovensko chodíme celkom často, ale nikdy som sa osobne nestretol s nejakou negatívnou alebo nebodaj agresívnou reakciou.

Ako vnímate svojho brata v pozícii špeciálneho prokurátora?

Obdivujem to, čo robí, podporujem ho a držím mu palce. Ale hlavne držím palce Slovensku, aby sa z neho stala spravodlivá krajina, v ktorej každý bude mať rovnaké šance a kde budú ľudia dôverovať systému a spolupodielať sa na správe veci verejných. Toto však nemôže za nás všetkých vybojovať jednotlivec a ani akokoľvek aktívna a zanietená skupina jednotlivcov. Tu musí každý začať od seba a priložiť vlastným príkladom a správaním sa ruku k dielu.

 

Foto – Archív E. L.